Štát pri nastavení režimu sviatkov 8. mája a 15. septembra vytvoril neistotu, pre samosprávy to podľa ÚMS môže znamenať dodatočné výdavky

„Hoci tieto dni určil ako pracovné, zároveň ponechal režim, ktorý pri nich naďalej vyvoláva pracovnoprávne a mzdové otázky. Výsledkom je neistota aj pre samosprávy, ako aj zamestnávateľov a poskytovateľov verejných služieb,“ uviedla ÚMS.

Samosprávy preto vyzvali vládu SR, aby situáciu bezodkladne vyriešila alebo im zvýšené náklady preplatila. Osobitne to podľa ÚMS platí pri prenesenom výkone štátnej správy, teda pri úlohách štátu, ktoré mestá a obce vykonávajú v jeho mene.

Únia podľa svojich slov odmieta, aby mestá znášali zvýšené výdavky na odmeňovanie zamestnancov, ktorí zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy. „Osobitne v školstve môže táto situácia mestá stáť desaťtisíce eur, ktoré nie sú riešené v normatívnom financovaní základných a materských škôl. Ak štát nedôslednosťou vo svojej práci zvyšuje výdavky miest, musí zároveň zabezpečiť aj ich financovanie,“ prízvukovala ÚMS.

Štát v rámci konsolidácie zrušil 8. máj a 15. september ako deň pracovného pokoja. Pre potreby Zákonníka práce sa však naďalej považujú za sviatky. Ľudia tak do práce pôjdu, zamestnávateľ im však za to podľa súčasnej právnej úpravy musí zaplatiť príplatok ako za sviatok.

Hoci sa pôvodne v tejto súvislosti hovorilo o chybe, neskôr premiér Robert Fico i minister financií Ladislav Kamenický (obaja Smer-SD) začali hovoriť o tom, že ponechanie sviatočných príplatkov bol zámer.

Opatrenie vyvolalo nevôľu nielen medzi samosprávami, nesúhlasia s ním ani zamestnávatelia. Hovoria o chaose a upozornili, že takáto úprava nie je konsolidačným opatrením, pretože predstavuje náklady na strane štátu, samospráv i zamestnávateľov. Hoci minister financií uviedol, že ľudia majú v tomto prípade nárok na sviatočné príplatky, zároveň pripustil, že pre štát to bude predstavovať náklady vo výške približne 10 miliónov eur.