Tvrdá rana pre špeciálnu prokuratúru. Špecializovaný trestný súd zamietol obžalobu na Zoroslava Kollára a Tomáša Rajeckého. Lipšicov úrad nesúhlasí

Bratislava 3. februára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) zamietla obžalobu na konkurzného právnika Zoroslava Kollára a podnikateľa Tomáša Rajeckého. Potvrdili to ich obhajcovia. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podá proti rozhodnutiu sťažnosť, rozhodovať bude Najvyšší súd (NS) SR

 “Samosudkyňa ŠTS v trestnej veci obvinených T. R. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku 2. februára rozhodla, že odmieta obžalobu prokurátora ÚŠP a vracia vec prokurátorovi,” potvrdila pre TASR hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Reklama

Dôvodom je zistenie závažnej procesnej chyby zakladajúcej porušenie práva na obhajobu. Rozhodnutie nie je právoplatné.

 “Rozhodnutie samosudkyne ŠTS považujeme za vecne správne a zákonné,” uviedol pre TASR obhajca Adrián Kucek.

Reklama

Druhý z obhajcov Matúš Gémeš priblížil, že za odmietnutím obžaloby má byť procesná chyba. Obhajobe podľa jeho slov nebolo umožnené pred podaním obžaloby preštudovať vyšetrovací spis.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje.

„Spracováva sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať NS SR. Sťažnosť bude doručená ŠTS. Podrobnejšie sa k veci zatiaľ nebudeme vyjadrovať,“ priblížila hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Obžaloba sa týka troch skutkov z obdobia od roku 2019 do februára 2020 právne kvalifikovaných ako pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku spáchaný formou účastníctva.

Obhajcovia priblížili, že obvinení mali podľa obžaloby sprostredkovať úplatok pre bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Ten mal za to zabezpečiť ochranu pred odhalením nelegálnej výroby cigariet. Zoroslav Kollár a Tomáš Rajecký obvinenia odmietajú.

Právnik a podnikateľ Kollár bol väzobne stíhaný aj pre kauzu úplatkov spojených s nelegálnou výrobou cigariet. Obvinený je taktiež v kauze Víchrica, týkajúcej sa korupcie v súdnictve. V tomto prípade ho v máji 2021 prepustili z väzby. Vzápätí ho však vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry opätovne zadržal pred bránou Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici. Špecializovaný trestný súd ho následne vzal do väzby pre hrozbu ovplyvňovania svedkov a pokračovania v trestnej činnosti. Vo väzbe by mal byť do 20. februára.

Kollár namietal zaujatosť Lipšica

Zoroslav Kollár koncom mája minulého roka podal na Ústavný súd SR sťažnosť, v ktorej namieta zaujatosť celej Lipšicovej špeciálnej prokuratúry.

“Bu­dú­ci špeciálny pro­ku­rá­tor úto­čil na oso­bu pána JUDr. Zo­ros­la­va Kollá­ra, neskôr obvineného, minimálne nižšie uve­de­ný­mi vý­ro­kmi. Dodávam, že citácie vý­rokov som získal z riadne ozna­če­ných zdrojom, a teda ne­mám dôvod neveriť v ich autenticitu. A to o to viac, že pán špeciálny pro­ku­rá­tor tie­to vý­ro­ky nik­dy nepoprel. Skôr nao­pak. Je nutné pripomenúť, že niektoré z vý­rokov boli vy­slo­ve­né pred tým, než bol špeciálny pro­ku­rá­tor zvolený do tejto funkcie. Ale tým, že sa podobne vyjadroval aj po svojom zvolení, zo všetkých svojich výrokov urobil pokračujúci skutok, z čoho treba vychádzať aj pri skúmaní toho, či je dôvod k legálnym pochybnostiam o nezaujatosti,” uviedol právnik Tomáš Sokol, s tým, že Lipšic sa vždy o Z. Kollárovi vyjadroval ako o “mafiánovi”.

Už v roku 2004 budúci špeciálny prokurátor vyhlásil o Kollárovi, že súdny spor, ktorý vedie, je príkladom konkurznej mafie a označilo ho za “predstaviteľa bielych golierov” s dodatkom, že zmanipulované spory boli jeho doménou. V po­dob­nom du­chu pok­ra­čo­val Lipšic aj ďalej, keď na svojom facebookovom účte 24. marca 2020 uverejnil sta­tus s nadpisom – Je Zo­ros­lav Kollár ma­fián?.

“Na ad­re­su takýchto vý­rokov možno predovšetkým uviesť, že ne­zá­vis­le na tom, kým boli vyslovené, boli vyrieknuté súvislosti spôsobilé porušiť prá­vo JUDr. Zo­ros­la­va Kollá­ra na ochra­nu osob­nos­ti, ktoré up­ra­vu­je § 11 občianskeho zákonníka. Pritom prá­vo na ochra­nu dôstojnosti je podľa čl. 10 Lis­ti­ny základných práv a slobôd ústavným právom. Podobne možno uvažovať o po­ru­še­ní prá­va chráneného Zmlu­vou o ochrane ľudských práv a základných slobôd.”