Ruský hokejista odmietol dúhový symbol a spustila sa lavína urážok. Polumbo: Som gay. Nechajte ho na pokoji

Aspoň to sa teraz deje v prípade hráča NHL Ivana Provorova. Hráč Flyers v utorok večer šliapol do dúhového osieho hniezda, keď sa odmietol zúčastniť na predzápasovom rozkorčuľovaní, na ktorom mali všetci hráči na sebe rozcvičku s motívom Pride. V zápase však pokračoval normálne.

“Rešpektujem každého, rešpektujem rozhodnutie každého,” vysvetlil novinárom Provorov, ktorý je Rus a ruský pravoslávny kresťan. “Moja voľba je zostať verný sebe a svojmu náboženstvu.”

Tréner Flyers John Tortorella podporil svojho hráča. Poukázal na to, že tím síce zopakoval svoje hodnoty a podporu hrdosti LGBT, ale “Provy je verný sám sebe a svojmu náboženstvu. Súvisí to s jeho presvedčením a náboženstvom. To je jedna vec, ktorú si na Provym vážim, že je vždy verný sám sebe, takže v tomto smere sme na tom rovnako.”

Tortorella ďalej uviedol, že by bolo “nespravodlivé”, keby hráča za jeho činy potrestal na lavičke alebo inak. Na sociálnych sieťach a v športových médiách však Provorova za jeho rozhodnutie kritizujú – niektorí ho nielen kritizujú, ale dokonca sa ho za to snažia potrestať.

“Flyers mali reagovať tak, že mu nedovolia hrať v zápase,” napísal komentátor NHL Gord Miller.

“Je to hanebný človek, ktorého homofóbia bude v priebehu rokov len hanebnejšia,” súhlasil hokejový spisovateľ Adam Proteau.

“Ivan Proporov sa rozhodol prijať predsudky,” vyjadrila sa Cyd Zeiglerová, autorka časopisu OutSports.

Medzitým v televízii analytik NHL E. J. Hrádek povedal, že Provorov by sa mal vrátiť do Ruska, ak nie je ochotný pripojiť sa k svojim spoluhráčom a objať dúhovú vlajku. (Áno, vážne!) A televízny moderátor Sid Seixeiro vyzval NHL, aby tímu udelila pokutu 1 milión dolárov, aby “prestal urážať ľudí… v noci, keď by malo ísť o inkluzívnosť”.

Toto rozhorčenie je jednoducho nezmyselné.

Ako homosexuál, ktorý určite podporuje práva homosexuálov, môžem napriek tomu s istotou povedať, že Ivan Provorov neurobil nič zlé. Nikoho nediskriminoval. Nikomu nenadával ani nepoužíval žiadne urážky. Dokonca nepovedal nič nenávistné alebo bigotné. Jediné, čo urobil, bolo, že zdvorilo odmietol pozitívne prijať hnutie Pride.

Prepáčte, ale je to jeho právo.

Prihlásil sa, aby hral hokej, a nie aby sa stal vyslancom nejakej konkrétnej veci alebo hnutia. Navyše si musíme úprimne uvedomiť, že hnutie Pride nie je apolitickou záležitosťou založenou na ľudských právach, ako to prezentujú Provorovovi kritici. Je, žiaľ, veľmi úzko späté s demokratickou politikou – vrátane podpory potratov, kontroly zbraní a množstva ďalších otázok, v ktorých môžu mať ľudia dobrej vôle vážne nezhody.

Najzvláštnejšou časťou reakcie je spôsob, akým je Provorov obviňovaný zo zlyhania v oblasti “inkluzívnosti”. Pretože ak skutočne veríte v inkluzívnu, pluralitnú spoločnosť, v ktorej všetci žijeme vedľa seba a môžeme slobodne žiť tak, ako uznáme za vhodné, musí to zahŕňať aj približne polovicu krajiny, ktorá neprijíma liberálne sociálne ciele – áno, aj tie, na ktorých vám naozaj záleží. Nie ste “inkluzívny” ani “tolerantný”, ak požadujete, aby sa všetci museli podriadiť vašim ideologickým kampaniam. Podľa definície je to represívne a netolerantné.

Ľavica chce mať oboje. Je ohromujúce a odvážne, keď sa športovci ako bývalý hráč NFL Colin Kaepernick verejne postavia za svoje hodnoty, ale Provorov je bigotný homofób, pretože si stojí za svojimi hodnotami. Zdá sa, že pre niektorých liberálov je vyjadrenie športovcov prijateľné len vtedy, keď hovoria “správne” veci a zastávajú postoje, ktoré sú pre nich osobne prijateľné.

Našťastie NHL zatiaľ postupuje správne a odoláva online davom. Vo svojom vyhlásení liga uviedla, že hoci organizačne podporuje hnutie Pride, “hráči sa môžu slobodne rozhodnúť, ktoré iniciatívy podporia, a my naďalej podporujeme ich hlasy a názory na sociálne a kultúrne otázky”.

Je to správna voľba. Motto NHL znie “hokej je pre všetkých”. To musí bezpodmienečne zahŕňať aj homosexuálov, lesbičky, bisexuálov alebo transsexuálov, ktorí by mali byť v tomto športe vítaní a bez akéhokoľvek obťažovania alebo diskriminácie. Aby to však niečo znamenalo, musí to zahŕňať aj tradicionalisticky veriacich ľudí, ktorí nezdieľajú liberálne hodnoty.

Šport má jedinečnú schopnosť odsunúť naše rozdiely do úzadia a spojiť nás všetkých – ale len vtedy, ak sa v ňom nepoužívajú rozdeľujúce testy čistoty a ideologická neznášanlivosť.