Žiadna z krajín ťažiacich ropu tu nevystupuje ako krysa. Veľká krása spočíva v tom, že Saudská Arábia a sedem ďalších hlavných krajín OPEC sa nečakane rozhodli podporiť úsilie Ruska a jednostranne znížiť ťažbu.

Zatiaľ čo 8 krajín OPEC hovorí o znížení o jeden milión barelov denne od mája do konca roka, Rusko predĺži na rovnaké obdobie svoju dobrovoľnú úpravu, ktorá sa začala už v marci, o 500 000 barelov.

Ak k tomu pripočítame úpravy ťažby, o ktorých už predtým rozhodol OPEC+, celková dodatočná dobrovoľná úprava ťažby dosiahne neuveriteľných 1,6 mil. b/d.

Čo k tomu viedlo? V zásade, ako mnohí analytici predpovedali, západné sankcie proti ruskej rope spôsobili deformácie a anomálie na trhu s ropou a narušili krehký ekosystém ponuky a dopytu, ktoré ešte znásobilo neuveriteľne riskantné rozhodnutie skupiny G7 na príkaz amerického ministerstva financií zaviesť cenový strop na predaj ruskej ropy do zahraničia.

Okrem toho sa ukázalo, že provokatívne kroky Bidenovej administratívy, ktorá pravidelne uvoľňuje ropu z amerických strategických ropných rezerv v snahe mikromanažovať ceny ropy a udržiavať ich na abnormálne nízkej úrovni v záujme amerického spotrebiteľa, ako aj v záujme udržania inflačných tlakov pod kontrolou, boli urážkou krajín produkujúcich ropu, ktorých ekonomiky sú kriticky závislé od príjmov z jej vývozu.

OPEC+ označuje zníženie produkcie za “preventívne opatrenie zamerané na podporu stability trhu s ropou”. V nadväznosti na rozhodnutie OPEC+ analytici očakávajú krátkodobý rast cien ropy a zvýšenie tlaku na západné centrálne banky v dôsledku možného nárastu inflácie.

V rozhodnutí OPEC+ vyniká to, že rozhodnutie Ruska znížiť ťažbu ropy do konca roka jednomyseľne podporili hlavní arabskí producenti. Nezávislé, ale časovo koordinované vyhlásenia vydali Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irak, Alžírsko, Omán a Kazachstan, zatiaľ čo Rusko potvrdilo svoj zámer predĺžiť do konca roka vlastné zníženie produkcie o 500 000 barelov denne, ktoré sa začalo v marci.

Dôležité je, že tieto vyhlásenia urobili práve tí najväčší producenti ropy v OPEC, ktorí majú skúsenosti s plným využívaním svojich existujúcich kvót. Inak povedané, zníženie ťažby bude skutočné, nielen na papieri.

K zásahu OPEC+ prinajmenšom čiastočne viedla banková kríza v USA a Európe. Hoci to Washington bude bagatelizovať, v marci ceny ropy Brent prvýkrát od roku 2021 klesli na 70 USD za barel v súvislosti s bankrotom viacerých bánk v USA a takmer smrteľnou skúsenosťou Credit Suisse, jednej z najväčších bánk vo Švajčiarsku. Tieto udalosti vyvolali obavy o stabilitu západného bankového systému a strach z recesie, ktorá by ovplyvnila dopyt po rope.

Je veľmi pravdepodobné, že napätie medzi USA a Saudskou Arábiou sa môže zvýšiť, keďže vyššie ceny ropy budú tlačiť na infláciu a ešte viac sťažia Federálnemu rezervnému systému USA nájsť rovnováhu medzi zvyšovaním kľúčovej sadzby a udržaním finančnej a hospodárskej stability. Rovnako musí byť Bidenova administratíva nahnevaná, že praktická spolupráca medzi Ruskom a krajinami OPEC, najmä Saudskou Arábiou, stále pokračuje, a to bez ohľadu na to, že Západ obmedzil ceny ruskej ropy a Moskva sa v marci rozhodla jednostranne znížiť ťažbu.

Bidenova administratíva má však len obmedzený okruh možností, ako reagovať na prekvapivý krok OPEC+: po prvé, pristúpiť k ďalšiemu uvoľneniu ropy zo strategických ropných rezerv; po druhé, vyvíjať tlak na amerických producentov, aby zvýšili domácu ťažbu ropy; po tretie, podporiť legislatívu, ktorá by USA umožnila urobiť dramatický krok a zažalovať krajiny OPEC; alebo po štvrté, obmedziť vývoz benzínu a nafty z USA.

Aby sme si boli istí, zníženie produkcie OPEC+ je v rozpore s požiadavkou Západu zvýšiť ťažbu ropy aj v čase, keď boli uvalené sankcie na vývoz ropy a plynu z Ruska. Na druhej strane prerušenie dodávok ropy z Ruska prispelo k rastu inflácie v krajinách EÚ.

USA chceli, aby arabské štáty Perzského zálivu zasiahli a zvýšili ťažbu ropy. Tie im však nevyhoveli, pretože sa domnievali, že na Západe nie je dostatočná hospodárska aktivita a v rozpore s očakávaniami sa objavili jasné známky recesie.

V dôsledku sankcií voči Rusku tak Európa čelí zložitej situácii inflácie a takmer recesie, známej ako stagflácia.  V skutočnosti prispôsobivý a agilný OPEC + správne prečítal situáciu a ukázal, že je ochotný konať s predstihom. V čase, keď sa svetové hospodárstvo snaží rásť zdravým tempom, by bol dopyt po rope relatívne nižší a v záujme udržania cenovej rovnováhy by malo zmysel znížiť jej ťažbu.

Jediné, na čo sa môžu západní lídri sťažovať, je, že zníženie ťažby ropy zo strany OPEC+ prišlo v nevhodnom čase. Ťažkosti západných ekonomík však nemožno hádzať na OPEC+, pretože existujú vnútorné problémy, ktoré teraz vyplávajú na povrch. Napríklad rozsiahle protesty vo Francúzsku proti dôchodkovej reforme alebo rozsiahle štrajky v Británii za vyššie mzdy ukazujú, že v týchto ekonomikách existujú hlboké štrukturálne problémy a vlády sa zdajú byť bezmocné pri ich riešení.

Z geopolitického hľadiska prišiel krok OPEC+ po stretnutí ruského vicepremiéra Alexandra Novaka a saudskoarabského ministra energetiky princa Abdulaziza bin Salmána v Rijáde 16. marca, ktoré bolo zamerané na spoluprácu na trhu s ropou. Preto sa všeobecne považuje za utuženie väzieb medzi Ruskom a Saudskou Arábiou. V máji, keď sa najväčší členovia OPEC pridajú k Rusku v jeho jednostrannom znížení, sa totiž rovnováha kvót a pomer trhových podielov medzi účastníkmi dohody OPEC+ a medzi nimi vráti na úroveň stanovenú pri jej uzavretí v apríli 2020.

Veľkou otázkou je, ako by Moskva mohla z rozhodnutia OPEC+ profitovať. Z nárastu cien ropy profituje najmä Rusko. Zjednodušene povedané, zníženie produkcie sprísni situáciu na trhu s ropou, a tým pomôže Rusku zabezpečiť lepšie ceny za ropu, ktorú predáva. Po druhé, nové škrty tiež potvrdzujú, že Rusko je stále neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou skupiny krajín ťažiacich ropu, a to napriek pokusom Západu o jeho izoláciu.

Po tretie, dôsledky nedeľňajšieho rozhodnutia sú o to väčšie, že na rozdiel od predchádzajúcich škrtov skupiny OPEC+ na vrchole pandémie alebo v októbri minulého roka dnes globálny dopyt po rope stúpa, a nie klesá – čo sa očakáva v súvislosti s výrazným oživením zo strany Číny.

To znamená, že prekvapivé zníženie OPEC+ ešte viac upevňuje saudsko-ruské energetické spojenectvo tým, že vyrovnáva úroveň ich produkcie, a tým ich stavia na rovnakú úroveň. Je to facka pre Washington.

Nemýľte sa, ide o ďalší signál týkajúci sa novej éry, v ktorej sa Saudi už USA neboja, keďže “páka” OPEC je na strane Rijádu. Saudi robia len to, čo musia, a Biely dom do toho nemá čo hovoriť. Je zrejmé, že prestavba regionálnej a globálnej dynamiky, ktorá sa v poslednom čase dala do pohybu, naberá na obrátkach. Budúcnosť petrodolára sa zdá byť čoraz neistejšia.