Novela poslancov SNS reaguje na súčasný stav, keď zákon podľa dôvodovej správy výslovne neupravuje osobitný sadzobný režim pre veľkoplošné maloobchodné prevádzky. Predkladatelia tvrdia, že v praxi dnes zostávajú v jednej sadzobnej kategórii aj nehnuteľnosti, ktoré sú z hľadiska rozsahu maloobchodnej činnosti vecne neporovnateľné. Zákon má preto po novom presnejšie definovať podmienky, za akých môže obec zaviesť osobitnú sadzbu dane.

Tá sa má týkať stavieb, v ktorých sa nachádza prevádzka s predajnou plochou nad 500 štvorcových metrov alebo viacero prevádzok, ktorých súčet presiahne 1 500 štvorcových metrov. Rovnaký režim sa má vzťahovať aj na nebytové priestory v bytových domoch s predajnou plochou nad 500 metrov štvorcových. Súčasťou návrhu je aj rozšírenie údajov v daňovom priznaní, aby mali samosprávy podľa predkladateľov zákonný podklad na posúdenie splnenia podmienok osobitnej sadzby.

SNS argumentuje, že novela nemení samotný predmet dane ani základnú štruktúru systému miestnych daní. Podľa dôvodovej správy ide o precizovanie podmienok výkonu daňovej právomoci obce a posilnenie právnej istoty pri správe dane. Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. januára 2027, aby mali obce dostatok času upraviť všeobecne záväzné nariadenia a podnikatelia sa mohli na nové pravidlá pripraviť.

Práve v tom však opozícia vidí problém. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) tvrdí, že novela v skutočnosti otvára priestor na neobmedzené zvyšovanie miestnych daní. Predseda SaS Branislav Gröhling upozornil, že dnes síce základná sadzba dane zo stavieb predstavuje 0,033 eura za meter štvorcový a obce nemôžu najvyššiu sadzbu určiť vyššie ako desaťnásobok najnižšej, no návrh SNS podľa neho tento limit pre veľké prevádzky ruší.

„Od 1. januára 2027 tak budú môcť obce schvaľovať prakticky akékoľvek sadzby bez horného stropu,“ uviedol Gröhling. Podľa SaS ide o „toxickú kombináciu vyššieho daňového zaťaženia, nižšej predvídateľnosti a novej administratívnej záťaže“, ktorá najviac zasiahne malé a stredné firmy. Strana zároveň pripomína, že bola jediným poslaneckým klubom, ktorý pri hlasovaní v prvom čítaní hlasoval proti návrhu.

Opozícia spochybňuje aj samotné nastavenie kritérií. Podpredseda SaS Marián Viskupič upozorňuje, že vyššia sadzba dane sa má vzťahovať na celú stavbu, ak sa v nej nachádza jediná prevádzka nad stanovený limit. „Rovnaká budova s rovnakou zastavanou plochou tak môže byť zdaňovaná úplne inak len preto, že v nej má jeden nájomca o pár metrov väčšiu predajňu. To je čistá svojvôľa a porušenie princípu rovnosti,“ tvrdí Viskupič.

Za problematické označuje aj samotné hranice 500 a 1 500 štvorcových metrov. Podľa neho môže minimálny rozdiel vo výmere viesť k úplne odlišnému daňovému režimu bez jasného ekonomického zdôvodnenia. SaS zároveň upozorňuje na nejasnosti pri určovaní predajnej plochy či rozsahu povinností podnikateľov. Tí budú musieť po novom v daňových priznaniach uvádzať počet prevádzok aj presné výmery predajných plôch, čo opozícia označuje za ďalšie administratívne zaťaženie.