Môj profil 
Predplatné
V Bratislave dnes žije viac ako 200 národností. „Táto novovytvorená žiarivá spoločnosť tvorí základ pre bezprecedentnú prosperitu a kultúrne obohatenie miestnych obyvateľov, čo robí Bratislavu atraktívnu pre Slovákov. V dôsledku toho sa Bratislava stalo najrýchlejšie rastúcim mestom na Slovensku.“
Autor textu upozorňuje, že nedávny nárast extrémizmu na Slovensku viedol k rastúcemu napätiu s fatálnymi dôsledkami. „Bol zavraždený mladý Filipínčan Henry Acorda, ktorého napadol radikálny Slovák pri obrane dvoch žien Tento strašný čin viedol k verejným zhromaždeniam, kde Bratislava vzdala hold Henrymu. Miestni aktivisti vytvorili kampane zamerané na miestne orgány s cieľom predchádzať násiliu voči menšinám a zachovať nadnárodný charakter Bratislavy.“
V Bratislave sa údajne už dekády rozvíjajú nové rozmanité komunity. „Ukázalo sa, že obohacujú nielen hospodárstvo, ale aj kultúru a gastronómiu. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou Bratislavy a definovali jej súčasný charakter. Bratislava by bez nich nebola taká, aká je.
„V uliciach tohto mesta sa stretnete s maďarskou, židovskou, nemeckou, bulharskou, srbskou, ukrajinskou, sýrskou, mexickou, talianskou a vietnamskou komunitou. Majú svoje združenia, periodiká, kultúrne inštitúcie a televízne stanice. Robia demokratickú komunitu silnejšou, pretože aj oni môžu voliť v miestnych voľbách, kde sa môžu rozhodnúť, kto bude poslancom alebo starostom. To všetko je prospešné pre Bratislavu a jej obyvateľov, pretože to vytvára prepojenú spoločnosť s vyššou kvalitou života, v ktorej sa rozvíjajú a prosperujú rôzne komunity.“
Slovak Spectator dodáva, že multikultúrny charakter Bratislavy by mohol byť pozitívnym príkladom pre zvyšok krajiny, keďže väčšina Slovákov nemá skúsenosti s koexistenciu s cudzincami. „A práve to umožňuje pochopiť, že napriek rozdielnemu vzhľadu sme všetci ľuďmi, ktorí sa starajú o svoje rodiny a komunity.“
História
Autor konštatuje, že sa na začiatku 20. storočia sa o Bratislave vedelo, že každý pravý Prešporák hovorí po slovensky, nemecky a maďarsky. „Multikultúrny charakter tohto mesta sa na niekoľko desaťročí vytratil, ale súčasný vývoj naznačuje, že tento trend sa opäť vracia.“
Liga za ľudské práva uvádza Bratislava bola od vzniku živým a multikultúrnym mestom. „Bratislavský hrad bol významným sídlom Keltov, ktorí boli v kontakte s Rimanmi. Moderná Bratislava bola založená Nemcami v polovici 13. storočia. Hlavné mesto bolo sa nachádzalo na križovatke regionálnych migračných trás z východnej a západnej Európy a to bol dôvod, prečo sa to spoločne rozvíjalo viacero kultúr a národností. Do regiónu navyše prichádzali Židia, Rómovia, Maďari, Chorváti a Srbi, ktorý sa postupne usadili aj v Bratislave.“
V každej časti mesta bola udomácnená niektorá z komunít. Podunajské Biskupice boli domovom prevažne maďarských občanov, Prievoz bol obývaný Nemcami, Karlová Ves mala zmes slovenských a nemeckých obyvateľov a Devínska Nová Ves bola domovom Chorvátov.
„Sčítanie ľudu z roku 1850 ukazuje, že 75% obyvateľov Bratislavy bolo nemeckých, 17% slovenských, 7% maďarských a 1% iných národností. Avšak v roku 1910 maďarská populácia dosiahla 40% a Nemcov bolo okolo 40%. Zvyšok tvorili menšiny Slovákov a iných národností. Všetko sa zmenilo po prvej svetovej vojne, keď sa Bratislava stala súčasťou novovytvoreného štátu Slovákov a Čechov, Československa, po ktorom nastala najsmutnejšia doba mesta, keď v druhej svetovej vojne bola Bratislava úplne zbavená svojho multikultúrneho charakteru. Tisíce Židov boli deportovaných do táborov smrti, takmer všetci Nemci utiekli z mesta po skončení vojny a mnohí Maďari sa rozhodli utiecť z Bratislavy alebo zmenili svoje mená a stali sa Slovákmi. Takto sa stali Slováci v Bratislave väčšinou a toto obdobie trvalo až do pádu socializmu v roku 1989.
Liga za ľudské práva (HRL) sa venuje poskytovaniu bezplatnej právnej pomoci utečencom a migrantom. Súčasťou jej portfólia je aj advokácia a strategická litigácia v oblasti tvorby, presadzovania a uplatňovania migračnej, azylovej a integračnej politiky SR.
