Služby Centra právnej pomoci budú dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí

Trestný zákon sa má rozšíriť aj o porušenie reštriktívneho opatrenia EÚ

Trestný zákon má po novom obsahovať ustanovenia, ktoré sa budú týkať skutkovej podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z novelizácie Trestného zákona, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Úprava sa týka transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, rovnako ochranu hodnôt Únie. Stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.

„V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie normami trestného práva,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré návrh predložilo.

Rezort považuje za nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie.

Rezort tiež argumentuje nevyhnutnosťou zavedenia konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, i zabezpečenie ochrany osôb oznamujúcich tieto porušenia.

„V neposlednom rade je potrebné nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia,“ dodalo MS.

Nová legislatíva by mala byť účinná od 20. mája.

Riaditeľom Justičnej akadémie by mohla byť aj osobnosť mimo justície

O funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie by sa mohli uchádzať záujemcovia aj z prostredia mimo justície. Zvýšiť by sa mohli aj požiadavky a kvalifikačné kritériá na túto funkciu. Vyplýva to z novely zákona o Justičnej akadémii, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

„Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu. Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,“ uviedol rezort spravodlivosti, ktorý návrh predložil.

Rada Justičnej akadémie by sa mohla rozšíriť o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov (Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov).

„Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca – prokurátor – advokát – notár), ktorú umožňuje vzájomné ‚uznávanie‘ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,“ vysvetlil rezort v dôvodovej správe.

Návrh upravuje aj finančný príspevok, ktorý by mal podporovať spoluprácu Justičnej akadémie a akademickej obce. Novela zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Zjednotiť sa má tiež prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním sa typy vzdelávacích aktivít majú doplniť o jazykové vzdelávanie a zahraničné stáže.

„Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o Justičnej akadémii nezahŕňa tzv. justičných stážistov napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),“ uvádza sa v materiáli.

Zjednotiť by sa mala aj doterajšia úprava odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch na päť rokov.

Rokovanie o novele mimovládnych organizáciách sa presunulo na budúci utorok

Poslanci Národnej rady (NR) SR majú o novele zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS rokovať až v utorok 15. apríla. Úpravu by mali prebrať v zlúčenej rozprave spolu s uznesením z dielne koalície, ktoré hovorí o zneužívaní legislatívneho procesu k zákonu o neziskovkách na presadzovanie politických a súkromných záujmov. Presun rokovania, ktoré malo byť v stredu (9. 4.), si odsúhlasili poslanci.

Novela o neziskových organizáciách má priniesť niekoľko zmien, viaceré upravujú pozmeňujúce návrhy. Pre neziskovú organizáciu, nadáciu či združenie s ročným príjmom nad 35.000 eur sa má zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu by mali byť aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5000 eur. Rovnako by sa v ňom mali zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie.

Návrh má zaviesť tiež reguláciu lobingu. Navrhujú sa aj tresty za porušenie. Organizácie podľa neho budú môcť lobing vykonávať, len ak ho budú mať zapísaný v registri, pričom každé tri mesiace budú musieť zverejňovať správu o vykonanom lobingu. Výnimku spod definície lobingu by mali mať odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a športové organizácie. Mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostávajú prostriedky od orgánov verejnej správy, by tiež podľa návrhu mali byť povinnými osobami. Povinné by však mali byť poskytnúť iba informácie o hospodárení s danými prostriedkami.

Predkladatelia zmeny odôvodnili cieľom stransparentniť fungovanie organizácií. V navrhovanej legislatíve nie je podľa nich niečo, čo by znemožňovalo fungovanie mimovládnych organizácií. Odmietli, že by išlo o akýsi ruský zákon. Viaceré organizácie navrhované zmeny skritizovali a vyzvali poslancov, aby ich neschválili. Hovorili o protiústavnosti či diskriminácii legislatívy.