Slovensko v mene ôsmich krajín žiada tvrdší postup proti nekalým praktikám v potravinovom reťazci

Spoločná iniciatíva krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska bola súčasťou pondelkového rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ v Luxemburgu. Slovensko zároveň predložilo ďalšie dve spoločné iniciatívy týkajúce sa dôsledkov prírodných a trhových otrasov a budúcnosti európskej poľnohospodárskej politiky.

Dokument o nekalých obchodných praktikách upozorňuje na potrebu účinnejšej ochrany poľnohospodárov a dodávateľov potravín v obchodných vzťahoch. Osem krajín požaduje posilnenie existujúcich európskych pravidiel, rozšírenie zoznamu zakázaných praktík a ich dôslednejšie presadzovanie v praxi. Navrhujú tiež presunúť niektoré obchodné praktiky, ktoré sú v súčasnosti povolené za určitých podmienok, medzi úplne zakázané.

Spoločná iniciatíva upozorňuje napríklad na neodôvodnené ukončovanie obchodných vzťahov, neprimerané zmluvné a logistické pokuty, vyraďovanie výrobkov z predaja či spätne uplatňované rabaty. Krajiny zároveň žiadajú odstránenie obratových hraníc, ktoré v súčasnosti obmedzujú rozsah ochrany dodávateľov, a účinnejšiu ochranu anonymity poľnohospodárov a potravinárov pri oznamovaní nekalých praktík. Cieľom je zabrániť prípadným odvetným opatreniam zo strany ekonomicky silnejších odberateľov.

Zákaz predaja pod cenu

Osem štátov zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby po dôkladnom posúdení vplyvov preskúmala možnosť zavedenia celoeurópskeho zákazu predaja poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov pod výrobné náklady. Nejde zatiaľ o návrh priamo zaviesť takýto zákaz, ale o požiadavku posúdiť jeho možné uplatnenie v rámci pravidiel EÚ.

Slovensko predložilo spoločné stanovisko v mene Bulharska, Chorvátska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska. Vyhlásenie prijali zástupcovia zúčastnených krajín na stretnutí 6. októbra v Bratislave a následne bolo predložené Rade EÚ ako informačný bod na zasadnutie ministrov poľnohospodárstva a rybolovu 26. a 27. októbra.

Klimatické problémy

Rovnakých osem štátov upozornilo aj na potrebu účinnejšej európskej reakcie na prírodné katastrofy a výkyvy poľnohospodárskych trhov. V ďalšom spoločnom vyhlásení poukázali na kombináciu sucha, extrémnych horúčav, nedostatku vody, povodní, mrazov či krupobitia, ktoré spolu s vysokými výrobnými nákladmi a trhovou nestabilitou zhoršujú podmienky poľnohospodárskej výroby.

Podľa iniciatívy môžu mať tieto problémy dôsledky nielen na aktuálnu úrodu, ale aj na prípravu ďalšej pestovateľskej sezóny. Krajiny preto požadujú vytvorenie dostatočne financovaného a rýchlo dostupného európskeho krízového mechanizmu. Upozorňujú, že súčasná poľnohospodárska rezerva nemusí na pokrytie rozsiahlych škôd stačiť, a žiadajú dodatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ. Navrhujú tiež zvýšenie limitov štátnej pomoci malého rozsahu, zjednodušenie postupov pri poskytovaní podpory a zníženie minimálnej hranice straty produkcie potrebnej na získanie krízovej pomoci na 20 percent.

Spoločná poľnohospodárska politika

Treťou spoločnou iniciatívou, ktorú Slovensko predložilo v mene krajín Vyšehradskej štvorky, Bulharska, Chorvátska a Rumunska, bola pozícia k spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027. Sedem štátov v nej zdôraznilo potrebu zachovať silný spoločný európsky rámec poľnohospodárskej podpory a zabezpečiť dostatočné financovanie sektora. Požadujú výrazné zvýšenie vyčlenených prostriedkov na budúcu poľnohospodársku politiku bez toho, aby sa tak stalo na úkor iných tradičných politík EÚ vrátane kohéznej politiky.

Krajiny zároveň presadzujú, aby postupné znižovanie a zastropovanie priamych platieb zostalo dobrovoľné pre jednotlivé členské štáty. Podľa spoločnej pozície je potrebné zohľadňovať rozdielnu štruktúru poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách vrátane možnosti odpočítavať náklady práce a využívať prerozdeľovacie platby.

Slovensko tak na zasadnutí Rady EÚ vystupovalo ako predkladateľ troch spoločných dokumentov, ktoré vznikli na stretnutí zúčastnených krajín začiatkom októbra v Bratislave. Týkali sa ochrany postavenia farmárov v obchodnom reťazci, reakcie na klimatické a trhové krízy a budúcej podoby európskej poľnohospodárskej politiky.

Predloženie spoločných iniciatív však samo osebe neznamená prijatie nových európskych pravidiel. Dokumenty vyjadrujú požiadavky zúčastnených štátov, ktoré môžu byť podkladom pre ďalšie rokovania na úrovni Európskej únie.