Slovensko sa stáva cieľovou krajinou obchodovania s ľuďmi

„Počas tohto obdobia naša organizácia pomohla viac než 200 osobám, ženám, mužom aj deťom, ktoré sa stali obeťami rôznych foriem vykorisťovania. Medzi nimi bolo aj 17 detí, z toho tri z Rumunska a 14 zo Slovenska,“ povedal generálny sekretár SKCH Filip Macák.

V rokoch 2020 až 2025 eviduje SKCH 12 zahraničných obetí pochádzajúcich z Rumunska, Číny, Nepálu, Moldavska, Ukrajiny či Bulharska. Pre porovnanie uviedla, že v období 2008 až 2019 boli v programe štyria zahraniční klienti z Rumunska a Ukrajiny. „Tento vývoj jasne naznačuje, že Slovensko sa postupne stáva cieľovou krajinou obchodovania s ľuďmi, nielen tranzitnou či zdrojovou,“ upozornil Macák.

Manažérka projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi Ľudmila Hajtolová priblížila, že ľudia zo zahraničia často prichádzajú na Slovensko s nádejou na lepší život, no namiesto toho sa môžu ocitnúť v pasci falošných sľubov, dlhov a psychického či fyzického nátlaku. „Našou úlohou je postaviť sa na ich stranu, poskytnúť im bezpečie, pomoc a cestu späť k dôstojnému životu,“ poznamenala.

Macák doplnil, že pri pomoci nerobia rozdiely medzi Slovákmi a cudzincami. Je však podľa neho dôležité citlivo vnímať kultúrne rozdiely, jazykovú bariéru a zraniteľnosť, ktorá často pramení z neznalosti slovenskej legislatívy, a to najmä pri vybavovaní legálneho zamestnania a pobytu na Slovensku.

SKCH v rámci projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi poskytuje obetiam ubytovanie, psychologickú a právnu pomoc, sociálne poradenstvo, sprevádzanie a podporu pri návrate do bežného života. Starostlivosť je zabezpečená počas celého trestného konania, tvrdí. Charita ďalej vysvetlila, že v prípade zahraničných obetí závisí ďalší postup od toho, či prejavia záujem o dobrovoľný asistovaný návrat do krajiny pôvodu alebo sa rozhodnú ostať na Slovensku.

Hajtolová zároveň vyzvala verejnosť, aby bola vnímavá k svojmu okoliu, keďže obete nie sú vždy schopné samy vyhľadať pomoc. „Obete obchodovania bývajú psychicky a fyzicky vyčerpané a ustráchané. Môžu mať viditeľné znaky násilia ako modriny, popáleniny a aj jazvy. Často sa vyhýbajú očnému kontaktu, komunikujú naučenými frázami a nemajú pri sebe osobné doklady, tvrdia, že ich má niekto iný,“ uviedla.

Pri príležitosti európskeho dňa pripravila SKCH výstavu fotografií a príbehov obetí v priestoroch Klientskeho centra v Bratislave. Prístupná je širokej verejnosti do konca októbra.
V prípade podozrenia na obchodovanie s ľuďmi sa verejnosť môže obrátiť na políciu, Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818 alebo navštíviť webovú stránku SKCH.