Slovensko patrí medzi najslabších inovátorov únie

Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej nejde o jednorazové zlyhanie, ale o dlhodobý trend. Slovensko totiž svoju relatívnu pozíciu postupne stráca. V roku 2016 dosahovala jeho inovačná výkonnosť 69 percent priemeru EÚ, v roku 2023 to bolo 65,6 percenta a tento rok už len 62,3 percenta. Hoci sa niektoré čiastkové ukazovatele zlepšujú, ostatné členské štáty napredujú rýchlejšie.

Najvýraznejšie je to vidieť pri porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky. Ešte v roku 2016 bolo Slovensko druhou najinovatívnejšou krajinou regiónu a predstihovalo Maďarsko aj Poľsko. Dnes je na poslednom mieste. Česká republika dosahuje 79,1 percenta priemeru EÚ, Maďarsko 72,1 percenta a Poľsko 65,2 percenta. Zatiaľ čo Poľsko za desať rokov výrazne posilnilo svoju pozíciu, Slovensko sa naopak prepadlo.

Podľa Motúzovej za tým nestojí jediný problém, ale dlhodobo nefunkčný systém podpory výskumu a inovácií. Európsky inovačný index hodnotí 32 ukazovateľov – od kvality vzdelávania, financovania výskumu a digitalizácie až po prepájanie vedy s podnikmi, patenty či produktivitu. Slabý výsledok Slovenska preto podľa nej odhaľuje systémové nedostatky.

Najväčšie rezervy vidí v oblastiach, ktoré môže priamo ovplyvniť štát. Vo financovaní a podpore inovácií dosahuje Slovensko iba 34,3 percenta priemeru Európskej únie. Verejné výdavky na výskum a vývoj predstavujú 45 percent európskeho priemeru a podpora podnikového výskumu len 32,5 percenta.

Tieto rozdiely potvrdzujú aj údaje o verejných financiách. V roku 2024 smerovalo na vládnu podporu výskumu a vývoja na Slovensku len 89 eur na obyvateľa. Priemer Európskej únie pritom predstavoval 284 eur. Česká republika investovala 147 eur a Poľsko 113 eur na obyvateľa. Slovensko tak vynakladalo menej než tretinu priemeru únie a zaostávalo aj za svojimi regionálnymi konkurentmi.

Analytička zároveň upozorňuje, že samotný počet stratégií či pracovných skupín nestačí. „EIS nemeria počet stratégií, akčných plánov, pracovných skupín, platforiem ani tlačových konferencií. Meria výsledok prostredia,“ konštatuje Diana Motúzová. Práve výsledky podľa nej ukazujú, že štát nedostatočne financuje výskum, slabo podporuje podnikové inovácie a len obmedzene využíva verejné obstarávanie ako nástroj podpory nových technológií.

Na Slovensku tvorí inovačné verejné obstarávanie približne 4,5 percenta všetkých verejných zákaziek, zatiaľ čo priemer Európskej únie dosahuje 10,5 percenta. Štát tak len výnimočne vystupuje ako prvý zákazník domácich technologických riešení, hoci práve verejné zákazky môžu pomôcť mladým firmám získať referencie a presadiť sa aj na zahraničných trhoch.

Občania SR môžu získať štipendiá na štúdium, výskum a letné školy v 16 krajinách

Slabinou nie je len objem financií, ale aj ich rozdelenie. Podľa údajov Eurostatu smerovalo v roku 2023 na Slovensku až 38,7 percenta výdavkov na základný výskum, čo je takmer dvojnásobok priemeru Európskej únie. Naopak, na aplikovaný výskum, ktorý premieňa vedecké poznatky na nové technológie a produkty, išlo iba 23,8 percenta výdavkov. Európsky priemer pritom predstavuje 38,5 percenta a susedná Česká republika investuje do aplikovaného výskumu takmer 45 percent svojich výdavkov.

Podľa analytičky tak Slovensku nechýba podpora základného výskumu, ale schopnosť pretaviť jeho výsledky do praxe. Krajina nedokáže v dostatočnej miere premieňať vedecké poznatky na prototypy, nové výrobné procesy či komerčne úspešné produkty. O to paradoxnejšie je, že už stratégia inteligentnej špecializácie z roku 2013 počítala s presunom financovania v prospech aplikovaného výskumu. Po viac než desiatich rokoch sa však tento cieľ podľa údajov v štruktúre výdavkov neodrazil.

Zaostávanie sa prejavuje aj v kvalite výskumu a ľudskom kapitáli. Slovensko dosahuje približne polovicu priemernej výkonnosti Európskej únie. V podiele vedeckých publikácií patriacich medzi desať percent najcitovanejších na svete je až na 26. mieste a dosahuje len 34,3 percenta európskeho priemeru. Výskumníci zároveň získavajú z programu Horizont Európa približne tretinu priemerného financovania v EÚ.

Slabé zostáva aj prepojenie medzi akademickou sférou a podnikmi. V oblasti spolupráce verejného a súkromného sektora patrí Slovensku 25. miesto s výkonom na úrovni 51,7 percenta priemeru únie. Mobilita kvalifikovaných pracovníkov medzi výskumnými inštitúciami a firmami dosahuje len 29,2 percenta európskeho priemeru a znižuje sa aj počet spoločných vedeckých publikácií.

Podľa Motúzovej tak univerzity, výskumné organizácie a podniky stále fungujú skôr oddelene než ako súčasť jedného inovačného ekosystému. Firmy majú obmedzený prístup k vedeckým kapacitám, výskum sa len slabo prepája s potrebami priemyslu a talentovaní odborníci majú málo príležitostí pohybovať sa medzi akademickou a podnikovou sférou.

Výsledky zároveň odhaľujú výrazný paradox slovenskej ekonomiky. V exporte stredne a vysoko technologických výrobkov patrí Slovensko na druhé miesto v Európskej únii a pri predaji nových alebo výrazne zdokonalených produktov obsadzuje siedmu priečku. Krajina teda dokáže vyrábať a vyvážať technologicky náročné výrobky, no oveľa menej úspešná je pri vytváraní vlastných technológií, patentov, duševného vlastníctva a pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou. Práve v tejto oblasti podľa analytičky zaostáva za krajinami, s ktorými ešte pred niekoľkými rokmi držala krok.