Slovensko ostáva jednou z krajín najmenej investujúcich do prevencie

Dáta ďalej ukázali, že v roku 2023 Slovensko investovalo do prevencie len necelých 16 centov denne na obyvateľa – štvrtú najnižšiu hodnotu v Európskej únii (EÚ). Krajiny ako Nemecko či Holandsko investovali štyri až päťnásobne viac.

Odborníci upozornili, že hoci štát v posledných rokoch výrazne zvýšil verejné financovanie zdravotníctva, na odstránenie dlhoročných rozdielov bude potrebné v trende pokračovať a viac investovať do prevencie.

„Kľúčová je štruktúra nárastu výdavkov. Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ uviedol expert Globsecu a hlavný autor HRI Martin Smatana.

Podľa výsledkov indexu patrí Slovensko medzi štáty s najnižšou mierou preventívneho očkovania v Európe. Globsec upozorňuje, že krajina zaostáva najmä v očkovaní proti HPV vírusu a chrípke. Rezervy má aj v ďalších oblastiach. Ďalšia analýza organizácie o konzumácii alkoholu a nikotínu ukázala, že práve zmena životného štýlu by mohla priniesť výrazné zlepšenie verejného zdravia. Slovensko v tomto smere patrí podľa inštitútu k krajinám s najväčším nevyužitým potenciálom v EÚ.

Dlhé čakacie doby na nové lieky

Znepokojujúca je podľa Globsecu aj situácia v oblasti inovácií. Pacienti v krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, čakajú na prístup k novým liekom výrazne dlhšie – v priemere až 797 dní od schválenia v EÚ po ich reálnu dostupnosť, zatiaľ čo európsky priemer je 578 dní. Takéto oneskorenia podľa autorov znižujú prínos moderných terapií a odďaľujú zlepšenie zdravotných výsledkov pacientov.

HRI je analytický nástroj, ktorý vytvoril Globsec na hodnotenie pripravenosti európskych krajín čeliť súčasným aj budúcim zdravotným výzvam. Sleduje dve hlavné oblasti – aktuálny stav zdravotníctva a pripravenosť systému krajiny do budúcnosti. Index vychádza z viac než 40 ukazovateľov, ktoré pokrývajú zdravie populácie, dostupnosť a kvalitu starostlivosti, prevenciu, digitalizáciu, inovácie a dôveru verejnosti.

V roku 2024 hodnotil Globsec 26 európskych krajín vrátane členských štátov EÚ a susedných krajín. Analýza ukázala pretrvávajúce výrazné rozdiely medzi východnou a západnou Európou, pričom Slovensko radí medzi menej pripravené krajiny – najmä v oblasti prevencie, personálneho zabezpečenia a inovácií.

Seniori s rastúcim vekom prevenciu zanedbávajú

Slovenskí seniori s rastúcim vekom zanedbávajú prevenciu a čoraz menej absolvujú preventívne prehliadky. Najčastejšie sa liečia na vysoký krvný tlak, cukrovku, onkologické ochorenia, ochorenia pohybového aparátu, ale aj choroby spojené so zníženými mentálnymi schopnosťami. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré apeluje na dôležitosť prevencie u starších. TASR o tom informovala hovorkyňa centra Alena Krčová.

NCZI ozrejmilo, že preventívne prehliadky u všeobecného lekára navštevuje približne 40 percent seniorov, teda ľudí nad 65 rokov. „Kým šesťdesiatnici patria medzi najvzornejších dospelých a polovica z nich sa zúčastňuje preventívnych prehliadok, po sedemdesiatke ich záujem o vlastné zdravie klesá. Vo veku 80 a viac rokov absolvuje kontrolu u všeobecného lekára raz za dva roky ani nie tretina pacientov,“ priblížila Krčová.

Príčiny klesajúcej miery prevencie

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková vidí za klesajúcou krivkou prevencie niekoľko faktorov ako napríklad zhoršené mentálne zdravie seniorov.

„Pacienti vtedy nemajú pojem o plynutí času a navštevujú ambulancie len v akútnych prípadoch, prípadne ani nie ambulancie, ale skôr pohotovostné služby a urgenty v nemocniciach. Mnohokrát sú príčinou aj pohybové ťažkosti, nemá ich kto priviezť, odprevadiť do ambulancie,“ vysvetlila lekárka.

Ozrejmila, že všeobecní lekári venujú väčšinu svojho pracovného času práve ľuďom nad 65 rokov, keďže s vekom pribúdajú chronické ochorenia, ktoré je potrebné diagnostikovať, pravidelne sledovať a liečiť. Časté je tiež, že seniori majú viacero diagnóz naraz. Janeková zároveň zdôraznila, že liečením chronických ochorení vo včasnom štádiu je možné vek dožitia nielen predĺžiť, ale aj skvalitniť. Diagnostiku u seniorov však podľa jej slov často komplikuje množstvo liekov, ktoré užívajú, ale aj fakt, že u nich niekedy chýbajú príznaky choroby, prípadne sú menej nápadné.

Odborníčka apeluje na mladých, aby sa aktívne zaujímali o svojich starých rodičov. „Treba myslieť na to, že starší ľudia často zanedbávajú pitný režim, ktorý je pre nich obzvlášť dôležitý. Smäd pociťujú menej intenzívne a ľahko upadnú do dehydratácie. Nie je na škodu, ak ich deti a vnúčatá občas skontrolujú, či pravidelne užívajú lieky. Mnohí seniori, ale aj lekári, určite ocenia, keď ich príbuzní sprevádzajú priamo v ambulancii. Seniori si nezriedka nevedia alebo nedokážu zapamätať pokyny od lekára, niektoré možno nepochopia správne. Blízky im môže dôležité informácie neskôr pripomenúť,“ vysvetlila Janeková.