Ružička: Slovensko sa v rámci výsledkov PISA 2025 nemá prečo hanbiť

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) vidí vo výsledkoch dôvody na opatrný optimizmus. Zistenia sú podľa neho prepojené s realizovanými reformami v slovenskom vzdelávacom systéme. Zároveň však upozornil na priestor na ďalšie zlepšovanie. „Na základe predchádzajúcich výsledkov, ale aj týchto výsledkov budeme diskutovať práve o rôznych názoroch, prístupoch a budeme zdieľať aj lepšie porozumenie a čo a ako konať v budúcnosti,“ povedal.

V prírodovednej gramotnosti bolo zaznamenané štatisticky významné zvýšenie skóre slovenských žiakov v porovnaní s dvomi poslednými realizovanými cyklami PISA (2022, 2018). Stále je však nižšie ako v cykle PISA 2006, keď bola prírodovedná gramotnosť prvýkrát hlavnou oblasťou merania. Rozdiel vo výkone v porovnaní s cyklom PISA 2006 predstavuje 14 bodov. Vyplýva to z Medzinárodnej správy štúdie PISA 2025 a prvých výsledkov merania z pohľadu Slovenska, ktoré zverejnil Národný inštitút vzdelávania a mládeže na svojom webe.

Aj napriek tomu, že percentuálny podiel žiakov v rizikovej skupine sa v PISA 2025 v porovnaní s predchádzajúcim cyklom znížil (prírodovedná gramotnosť) alebo zostal nezmenený (čitateľská a matematická gramotnosť), je viditeľný výrazný podiel žiakov v rizikovej skupine.

Percentuálny podiel slovenských žiakov, ktorí sa svojím výkonom v PISA 2025 zaradili do top skupiny, v porovnaní s PISA 2022 podľa výsledkov štatisticky významne vzrástol v oblasti matematickej gramotnosti. V ostatných dvoch základných doménach zostal porovnateľný s rokom 2022.

Približne tri štvrtiny žiakov učebných (nematuritných) odborov stredných odborných škôl sa nachádzajú v rizikovej skupine v čitateľskej a matematickej gramotnosti.

Podiel žiakov SR v rizikovej skupine je v čitateľskej gramotnosti v PISA 2025 podľa výsledkov štatisticky významne vyšší ako v priemere krajín OECD. V matematickej gramotnosti je tento podiel signifikantne nižší a v prírodovednej gramotnosti porovnateľný s priemerom krajín OECD. Podiel slovenských žiakov, ktorí sa zaradili do top úrovne, je v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti významne nižší, ako je priemer krajín OECD. V matematickej gramotnosti je tento podiel signifikantne vyšší.

Vplyv socioekonomického zázemia na výkon slovenských žiakov je stále výraznejší ako v priemere krajín OECD.

Téma učenia sa v digitálnom svete bola do testovania PISA prvýkrát zaradená v roku 2025 ako inovatívna doména. Keďže ide o problematiku, ktorá nie je prepojená so žiadnou z predchádzajúcich testovaných domén, ktoré boli do merania PISA zaradené v predchádzajúcich cykloch, nie je možné sledovať výkon žiakov v priebehu času. Hodnota priemerného výkonu žiakov v krajinách OECD bola v PISA 2025 stanovená na 500 bodov, pričom slovenskí žiaci dosiahli výkon 497 bodov, čo je na úrovni priemeru krajín OECD.

„Pokles výsledkov sa stal problémom vzdelávacích systémov po celom svete. Slovensko však ukazuje, že tento trend nemusí byť naším osudom. V matematickej gramotnosti sme sa dostali nad priemer OECD a v ďalších oblastiach sme dokázali zastaviť prepad, ktorý pokračuje v mnohých krajinách. Je to dôvod veriť, že naše školstvo sa môže zlepšovať a našou úlohou je dostať ho ku každému dieťaťu,“ povedal Drucker. Globálne výsledky prinášajú podľa generálneho tajomníka OECD Františka Ružičku dobré aj zlé správy. „Celosvetový trend vo výsledkoch vzdelávania je klesajúci, pričom problémy sa týkajú čítania, matematiky aj prírodných vied. Slovensko sa nemá za čo hanbiť. V matematike je nad priemerom OECD a v prírodovednej gramotnosti zaznamenalo jeden z najväčších pokrokov, o 12 bodov oproti predchádzajúcemu meraniu. Za štyri roky sa nedá zmeniť všetko, ale dá sa dosiahnuť veľký pokrok,“ uviedol Ružička.

Priemerný výkon krajín OECD sa oproti predchádzajúcemu cyklu znížil vo všetkých troch základných oblastiach. V matematike a čítaní klesli aj výsledky Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska. Slovensko si v oboch oblastiach udržalo štatisticky porovnateľný výkon. Slovenskí žiaci sa štatisticky významne zlepšili v prírodných vedách. V tejto oblasti sa štatisticky významne znížil podiel žiakov v rizikovej skupine a v matematike sa štatisticky významne zvýšil podiel najúspešnejších žiakov.

PISA 2025 potvrdila, že najväčšou výzvou zostáva vysoký podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností, predovšetkým v čítaní. Výrazné rozdiely pretrvávajú medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia aj medzi jednotlivými vzdelávacími dráhami. PISA zároveň ukazuje slabšie výsledky žiakov s častými absenciami a žiakov, ktorí opakovali ročník. Aktuálne výsledky PISA podľa Druckera podčiarkujú potrebu pokračovať v rozbehnutých reformách.

Slovenská republika sa do štúdie PISA zapojila prvýkrát v roku 2003. V roku 2025 tak absolvovala už ôsmy cyklus merania, ktoré sa realizuje v trojročných intervaloch. Na Slovensku sa minulý rok zapojilo 300 škôl a 6684 15-ročných žiakov. Hlavnou testovanou oblasťou bola prírodovedná gramotnosť, hodnotila sa aj čitateľská a matematická gramotnosť. Slovenskí žiaci sa zároveň zapojili do novej oblasti hodnotenia zameranej na učenie sa v digitálnom svete.

Ružička: Slovensko sa v rámci výsledkov PISA 2025 nemá prečo hanbiť

Slovensko sa v rámci výsledkov PISA 2025 nemá prečo hanbiť. Skonštatoval to zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Vyzdvihol, že SR je nad priemerom krajín OECD v matematickej gramotnosti a v prírodovednej oblasti zaznamenala nárast. Slovenskí žiaci však podľa neho potrebujú viac čítať. Minister školstva SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) zistenia vníma ako reflexiu i povzbudenie.

Správu aktualizujeme.