Ružička: Slovensko sa v rámci výsledkov PISA 2025 nemá prečo hanbiť

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) vidí vo výsledkoch dôvody na opatrný optimizmus. Zistenia sú podľa neho prepojené s realizovanými reformami v slovenskom vzdelávacom systéme. Zároveň však upozornil na priestor na ďalšie zlepšovanie. „Na základe predchádzajúcich výsledkov, ale aj týchto výsledkov budeme diskutovať práve o rôznych názoroch, prístupoch a budeme zdieľať aj lepšie porozumenie a čo a ako konať v budúcnosti,“ povedal.

V prírodovednej gramotnosti bolo zaznamenané štatisticky významné zvýšenie skóre slovenských žiakov v porovnaní s dvomi poslednými realizovanými cyklami PISA (2022, 2018). Stále je však nižšie ako v cykle PISA 2006, keď bola prírodovedná gramotnosť prvýkrát hlavnou oblasťou merania. Rozdiel vo výkone v porovnaní s cyklom PISA 2006 predstavuje 14 bodov. Vyplýva to z Medzinárodnej správy štúdie PISA 2025 a prvých výsledkov merania z pohľadu Slovenska, ktoré zverejnil Národný inštitút vzdelávania a mládeže na svojom webe.

Aj napriek tomu, že percentuálny podiel žiakov v rizikovej skupine sa v PISA 2025 v porovnaní s predchádzajúcim cyklom znížil (prírodovedná gramotnosť) alebo zostal nezmenený (čitateľská a matematická gramotnosť), je viditeľný výrazný podiel žiakov v rizikovej skupine.

Percentuálny podiel slovenských žiakov, ktorí sa svojím výkonom v PISA 2025 zaradili do top skupiny, v porovnaní s PISA 2022 podľa výsledkov štatisticky významne vzrástol v oblasti matematickej gramotnosti. V ostatných dvoch základných doménach zostal porovnateľný s rokom 2022.

Približne tri štvrtiny žiakov učebných (nematuritných) odborov stredných odborných škôl sa nachádzajú v rizikovej skupine v čitateľskej a matematickej gramotnosti.

Podiel žiakov SR v rizikovej skupine je v čitateľskej gramotnosti v PISA 2025 podľa výsledkov štatisticky významne vyšší ako v priemere krajín OECD. V matematickej gramotnosti je tento podiel signifikantne nižší a v prírodovednej gramotnosti porovnateľný s priemerom krajín OECD. Podiel slovenských žiakov, ktorí sa zaradili do top úrovne, je v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti významne nižší, ako je priemer krajín OECD. V matematickej gramotnosti je tento podiel signifikantne vyšší.

Vplyv socioekonomického zázemia na výkon slovenských žiakov je stále výraznejší ako v priemere krajín OECD.

Téma učenia sa v digitálnom svete bola do testovania PISA prvýkrát zaradená v roku 2025 ako inovatívna doména. Keďže ide o problematiku, ktorá nie je prepojená so žiadnou z predchádzajúcich testovaných domén, ktoré boli do merania PISA zaradené v predchádzajúcich cykloch, nie je možné sledovať výkon žiakov v priebehu času. Hodnota priemerného výkonu žiakov v krajinách OECD bola v PISA 2025 stanovená na 500 bodov, pričom slovenskí žiaci dosiahli výkon 497 bodov, čo je na úrovni priemeru krajín OECD.

„Pokles výsledkov sa stal problémom vzdelávacích systémov po celom svete. Slovensko však ukazuje, že tento trend nemusí byť naším osudom. V matematickej gramotnosti sme sa dostali nad priemer OECD a v ďalších oblastiach sme dokázali zastaviť prepad, ktorý pokračuje v mnohých krajinách. Je to dôvod veriť, že naše školstvo sa môže zlepšovať a našou úlohou je dostať ho ku každému dieťaťu,“ povedal Drucker. Globálne výsledky prinášajú podľa generálneho tajomníka OECD Františka Ružičku dobré aj zlé správy. „Celosvetový trend vo výsledkoch vzdelávania je klesajúci, pričom problémy sa týkajú čítania, matematiky aj prírodných vied. Slovensko sa nemá za čo hanbiť. V matematike je nad priemerom OECD a v prírodovednej gramotnosti zaznamenalo jeden z najväčších pokrokov, o 12 bodov oproti predchádzajúcemu meraniu. Za štyri roky sa nedá zmeniť všetko, ale dá sa dosiahnuť veľký pokrok,“ uviedol Ružička.

Priemerný výkon krajín OECD sa oproti predchádzajúcemu cyklu znížil vo všetkých troch základných oblastiach. V matematike a čítaní klesli aj výsledky Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska. Slovensko si v oboch oblastiach udržalo štatisticky porovnateľný výkon. Slovenskí žiaci sa štatisticky významne zlepšili v prírodných vedách. V tejto oblasti sa štatisticky významne znížil podiel žiakov v rizikovej skupine a v matematike sa štatisticky významne zvýšil podiel najúspešnejších žiakov.

PISA 2025 potvrdila, že najväčšou výzvou zostáva vysoký podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností, predovšetkým v čítaní. Výrazné rozdiely pretrvávajú medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia aj medzi jednotlivými vzdelávacími dráhami. PISA zároveň ukazuje slabšie výsledky žiakov s častými absenciami a žiakov, ktorí opakovali ročník. Aktuálne výsledky PISA podľa Druckera podčiarkujú potrebu pokračovať v rozbehnutých reformách.

Slovenská republika sa do štúdie PISA zapojila prvýkrát v roku 2003. V roku 2025 tak absolvovala už ôsmy cyklus merania, ktoré sa realizuje v trojročných intervaloch. Na Slovensku sa minulý rok zapojilo 300 škôl a 6684 15-ročných žiakov. Hlavnou testovanou oblasťou bola prírodovedná gramotnosť, hodnotila sa aj čitateľská a matematická gramotnosť. Slovenskí žiaci sa zároveň zapojili do novej oblasti hodnotenia zameranej na učenie sa v digitálnom svete.

Ružička: Slovensko sa v rámci výsledkov PISA 2025 nemá prečo hanbiť

Slovensko sa v rámci výsledkov PISA 2025 nemá prečo hanbiť. Skonštatoval to zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Vyzdvihol, že SR je nad priemerom krajín OECD v matematickej gramotnosti a v prírodovednej oblasti zaznamenala nárast. Slovenskí žiaci však podľa neho potrebujú viac čítať. Minister školstva SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) zistenia vníma ako reflexiu i povzbudenie.

Priemerná hodnota výkonu v čitateľskej gramotnosti bola v rámci krajín OECD 461 bodov, pričom slovenskí 15-roční žiaci dosiahli výkon 448 bodov. Ružička v tejto súvislosti apeloval na potrebu zlepšenia zaangažovanosti rodičov už od raného štádia. „Štát nevyrieši všetky problémy, ktoré sú. Ale pokiaľ nebudú rodičia zaangažovaní a budú si zjednodušovať cestu k takzvanému vzdelávaniu svojich detí s tým, že ich naučia pohybovať palcom zľava doprava, zhora dole, tak tie výsledky v tom čítaní nebudú. Čítanie je brána do všetkých ostatných častí,“ zdôraznil.

Hovoril aj o celkovom poklese globálneho trendu v oblasti znalostí, čítania, matematiky i vied. Poukázal pritom na to, že tieto trendy nezávisia od toho, aká je krajina bohatá alebo chudobná, aká je krajina technologicky vyspelá alebo nie. Faktory, ktoré vplývajú na výsledky, sú podľa neho oveľa komplexnejšie, než je len jednoduché porovnávanie čísel.

Zároveň v súvislosti s výsledkami PISA 2025 upriamil pozornosť na fakt, že napriek tomu, že Slovensko je krajina, ktorá má najväčšie disparity z pohľadu sociálno-ekonomického zloženia spoločnosti, dosahuje výsledky v matematike na tej najvyššej úrovni poznania nad priemerom OECD. „My vieme, ako učiť matematiku, len ju musíme dostať do väčšej inklúzie všetkých škôl. A to isté sa týka v podstate aj vedy. To isté sa týka aj čítania,“ doplnil.

Okrem toho spomenul, že podľa prieskumov PISA len deväť percent slovenských študentov vynechalo školy bez ospravedlnenky v porovnaní s priemerom OECD (22 percent). „Takže je to možno maličkosť, ale je to znak do určitej miery uvedomelosti a fungovania toho systému. Uvedomenia si, aké dôležité je vzdelávanie,“ dodal Ružička.

PS: Dáta z PISA ukázali silný vplyv socioekonomického zázemia na výsledky žiakov

Dáta z medzinárodného testovania PISA 2025 medzi 15-ročnými žiakmi poukázali na zásadný pretrvávajúci problém na Slovensku, ktorým je extrémne silný vplyv socioekonomického zázemia na výsledky žiakov. V reakcii na utorkové zverejnenie výsledkov PISA 2025 to uviedla počas tlačovej konferencie poslankyňa Národnej rady SR Tina Gažovičová (PS).

„Inými slovami, žiaci, ktorí prichádzajú zo slabšieho socioekonomického zázemia, dosahujú aj výrazne slabšie výsledky v školách,“ povedala. Ako doplnila, výsledky ukázali aj jedno smutné prvenstvo, ktoré si Slovensko drží. „Konkrétne v prírodovednej gramotnosti sa ukázalo, že zo všetkých 91 testovaných krajín OECD je na Slovensku práve vplyv socioekonomického zázemia úplne najsilnejší. A teda aj oproti desať rokov starému meraniu, keď sme sa zúčastnili na štúdii PISA 2015, ten vplyv socioekonomického zázemia sa ešte zvýšil,“ poznamenala poslankyňa.

Gažovičová pripustila, že zmeny v školstve sú behom na dlhú trať a zmeny nie je vidieť hneď. „PISA 2025 nám nastavila zrkadlo a na Slovensku máme čo zlepšovať. Pre nás je to aj jasný signál toho, že Slovensko potrebuje vládu, kde školstvo bude prioritou a kde budeme investovať práve aj do tých oblastí, ktoré nám odporúča OECD,“ uzavrela.

ZZŠS vníma výsledky PISA ako zmiešanú, ale dôležitú správu o stave vzdelávania

Výsledky PISA 2025 vníma Združenie základných škôl Slovenska (ZZŠS) ako zmiešanú, ale dôležitú správu o stave vzdelávania. Nepovažuje za správne interpretovať ich iba ako úspech alebo neúspech. Ukazujú oblasti, v ktorých sa slovenské školstvo dokáže posúvať, ale zároveň veľmi presne pomenúvajú problémy, ktoré už školy dlhodobo vnímajú. Pre TASR to skonštatovala prezidentka ZZŠS Eva Horníková.

Za pozitívnu správu označila matematickú gramotnosť. Slovenskí žiaci dosiahli 469 bodov, teda výsledok nad priemerom OECD, ktorý bol 463 bodov. Zároveň sa zvýšil podiel najúspešnejších žiakov. Významné zlepšenie vidieť aj v prírodovednej gramotnosti – oproti roku 2022 sa výkon zvýšil o 13 bodov. Povzbudivo vníma aj to, že v novej oblasti riešenia problémov s využitím informatického myslenia sú slovenskí žiaci na úrovni priemeru OECD.

Za veľmi vážny signál však ZZŠS považuje čitateľskú gramotnosť. Slovensko dosiahlo 448 bodov oproti priemeru OECD 461 bodov a 34,4 percenta slovenských pätnásťročných žiakov sa nachádza v rizikovej skupine. Na základných školách je tento podiel 45,5 percenta. „To už nie je iba otázka vyučovania slovenského jazyka. Schopnosť porozumieť textu, vyhodnotiť informáciu, rozlíšiť podstatné od nepodstatného a kriticky pracovať so zdrojmi je základom učenia sa vo všetkých predmetoch a čoraz viac aj podmienkou bezpečného fungovania mladého človeka v digitálnom svete,“ povedala Horníková.

Z pohľadu združenia je dôležité aj ďalšie zistenie PISA – výsledok dieťaťa na Slovensku je stále výrazne ovplyvňovaný jeho sociálno-ekonomickým prostredím. „Kvalita vzdelávania nemôže závisieť od toho, do akej rodiny alebo regiónu sa dieťa narodí. Práve tu musí štát spolu so školami smerovať podporu oveľa adresnejšie a skôr, než sa rozdiely medzi deťmi stanú takmer neprekonateľnými,“ reagovala Horníková.

Výsledky preto podľa ZZŠS zároveň potvrdzujú zmysel kurikulárnej zmeny, ktorú od tohto školského roka zavádzajú všetky základné školy od prvého ročníka. Jej podstatou nemá byť výmena jedného dokumentu za druhý, ale zmena spôsobu učenia – menej reprodukcie vedomostí a viac porozumenia, premýšľania, prepájania súvislostí, argumentácie, riešenia problémov a využívania poznatkov v reálnom živote. PISA totiž netestuje, koľko si žiak zapamätal, ale predovšetkým to, čo dokáže so svojimi vedomosťami urobiť.

Zároveň by však boli opatrní s tvrdením, že utorkové výsledky sú už výsledkom aktuálnej reformy. „Testovanie sa uskutočnilo v apríli 2025 a hodnotilo pätnásťročných žiakov, takže je predovšetkým obrazom vzdelávania pred súčasným plošným zavádzaním nového kurikula,“ vysvetlila Horníková.

Ako zhrnula, výsledky nevnímajú negatívne, ale ani s uspokojením. „Teší nás matematika, zlepšenie v prírodných vedách a schopnosti našich detí v digitálnom prostredí. Čitateľská gramotnosť a veľké rozdiely medzi žiakmi sú však jasným varovaním,“ podotkla. Zároveň uviedla, že ak je cieľom o niekoľko rokov v PISA vidieť skutočnú zmenu, nestačí meniť kurikulum. Treba vytvoriť podmienky, aby ho učitelia dokázali kvalitne preniesť do tried. Potrebné sú podľa Horníkovej stabilné pedagogické tímy, kvalitné vzdelávanie učiteľov, odborná podpora škôl, dostupné podporné profesie a predovšetkým dostatok priestoru na samotné učenie. „PISA nám nastavila zrkadlo. Dobrou správou je, že vieme, kde máme silné stránky. Ešte dôležitejšou správou je, že veľmi presne vidíme, kde musíme zabrať,“ dodala.

SNS: Slovensko sa vydáva opačným smerom ako krajiny na popredných priečkach PISA

Slovensko sa vydáva opačným smerom ako krajiny na popredných priečkach medzinárodného testovania 15-ročných žiakov PISA 2025. Tvrdí to koaličná SNS. Národniari pritom kritizujú rozbehnutú kurikulárnu reformu v základných školách či prístup k používaniu informačných technológií vo výučbe. V reakcii na výsledky merania to pre TASR uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Výsledky PISA 2025 potvrdzujú dominanciu ázijských vzdelávacích systémov. Na čele sa nachádza kontinentálna Čína, za ktorou nasledujú Singapur, Macao (Čína), čínsky Tchaj-pej a Japonsko. „Prvú päťku tak tvoria výlučne ázijské systémy. Je zrejmé, že Ázia dnes patrí medzi svetových lídrov vo vzdelávaní,“ doplnila Škopcová s tým, že jedným z možných vysvetlení môže byť dôraz na systematické a náročné vzdelávanie, vysoké študijné nároky a intenzívnu prípravu žiakov. „Tento prístup je podľa SNS v určitom rozpore s aktuálne rozbehnutou reformou školstva na Slovensku, ktorá, naopak, kladie väčší dôraz na zjednodušovanie vzdelávania a ‚prevzdušňovanie‘ učiva,“ uviedla.

Zároveň podotkla, že v kontexte dlhodobého úspechu krajín, ktoré sa umiestňujú na popredných priečkach PISA, sa čoraz viac diskutuje o tom, do akej miery je vhodné spoliehať sa na digitálne technológie vo vzdelávaní. V úspešných vzdelávacích systémoch krajín východnej Ázie sa podľa nej naďalej kladie veľký dôraz na tradičné formy učenia – čítanie z kníh, prácu s učebnicami či písanie rukou. Podobný trend podľa Škopcovej možno v poslednom období sledovať aj v škandinávskych krajinách, ktoré napriek tomu, že vo výsledkoch PISA dosahujú lepšie výsledky ako Slovensko, prehodnocujú svoj prístup k používaniu informačných technológií vo výučbe. Posilňujú preto podľa nej využívanie klasických učebníc a tradičných foriem učenia vrátane písania rukou a vyčleňujú na ne významné finančné prostriedky.

„Slovensko sa pritom podľa SNS vydáva opačným smerom. Prvky umelej inteligencie a digitálnych technológií sa postupne stávajú súčasťou vzdelávania už od prvých rokov školskej dochádzky. Otázkou preto zostáva, či by sme sa pri reformovaní slovenského školstva nemali viac inšpirovať systémami, ktoré v medzinárodnom porovnaní dlhodobo dosahujú najlepšie výsledky, a venovať väčšiu pozornosť základom – systematickému učeniu, čítaniu, písaniu, učebniciam a vysokým nárokom na vedomosti žiakov,“ zdôraznila Škopcová.

SKU: Výsledky PISA by mali byť červeným semaforom pre budúce vlády

Výsledky medzinárodného testovania PISA 2025 ukazujú, že SR nejde dobrým smerom. Mali by byť červeným semaforom pre budúce vlády, že ak niečo neurobia, so znižujúcou krivkou demografického vývoja hrozí aj nízka vzdelanostná úroveň a následne ekonomická rentabilita mladej generácie. Pre TASR to za Slovenskú komoru učiteľov (SKU) skonštatoval Viktor Križo.

„Investície do vzdelávania, podpory talentu, ale aj duševného zdravia detí musia byť kľúčovou strategickou investíciou štátu podobne ako nemocnice a iné budovateľské aktivity,“ apeloval Križo.

Výsledky podľa neho potvrdili trend, že SR zatiaľ neinvestuje do vzdelávania potrebné množstvo HDP a výsledky sú podľa neho ešte dobré na to, akú pozornosť venujú vlády vzdelávaniu. Opätovne upozornil na nízku atraktivitu učiteľského povolania a tiež nízke investície vlády do vzdelávania – napríklad stále nízko nastavené normatívy pre žiakov, ale aj neustále zmeny, reformy, ktoré sú často nepripravené a prinášajú viac škody ako osohu.