Slovensko čelí výzvam v potravinárskom sektore, deficit v obchode s potravinami pretrváva

Aktuálne šírenie slintačky a krívačky môže podľa Koršňáka ovplyvniť domácu produkciu mlieka a hovädzieho mäsa, čo môže zvýšiť tlak na ich maloobchodné ceny. Slovensko je dlhodobo závislé od dovozov viacerých druhov potravín, najmä spracovaných potravín. Naopak, je čistým vývozcom obilnín, olejnín a živých zvierat. Nedostatočné kapacity domáceho potravinárskeho priemyslu prispievajú k deficitnej bilancii v obchode so spracovanými potravinami.

V roku 2024 sa na Slovensko v čistom vyjadrení doviezli potraviny v sume 386 eur na obyvateľa, pričom deficit v obchode s potravinami určenými prevažne domácnostiam dosahuje až 521 eur na obyvateľa. Slovensko vykazuje prebytkovú bilanciu v obchode s nespracovanými potravinami, avšak najväčším prispievateľom k deficitu sú mäso, ryby a mäsové výrobky.

EÚ ako celok vykazuje mierne prebytkovú bilanciu v zahraničnom obchode s potravinami, no Slovensko stále nie je podľa Koršňáka krajinou EÚ s najvýraznejším deficitom. Väčší deficit zaznamenalo až osem krajín EÚ. Pre domáce verejné politiky je vysoký deficit v obchode so spracovanými potravinami dôvodom na zamyslenie. Podpora rozvoja potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva s vyššou pridanou hodnotou by mohla priniesť stabilizáciu slovenského vidieka.