Za čo sa vlastne u nás udeľujú novinárske ceny? Pripomeňme si témy aktuálneho ročníka: „Pokračujúca vojna na Ukrajine a jej dôsledky, predvolebná kampaň, narastajúci vplyv dezinformácií, nástup umelej inteligencie, korupčné kauzy a inklúzia menšín…“ (TU)

Wau. To sú ozaj veľké témy. Jeden aby sa z toho nepo….

Malý, ale veľa napovedajúci postreh: Pred dávnymi rokmi bol na manifeste za slobodnú Palestínu istý mladý muž menom Adel Ghannam. Je s ním rozhovor priamo z miesta na YouTube (TU), kde kritizuje diplomaciu USA aj Izraelu. Keďže má sám palestínske korene, považoval za potrebné zúčastniť sa podujatia: „Pravda je na našej strane,“ hovorí.

To bolo vtedy, asi 13 rokov späť v čase. Odvtedy sa, očividne, v novinárovom živote veľa zmenilo. Nepostrehol som totiž, že by sa podobných protestov zúčastňoval dnes, alebo že by o Gaze zvlášť naliehavo informoval ešte za svojich „markizáckych čias“. Čože sa stalo? Utrpenie blízkeho národa už sa mu akosi „oddialilo“? (Ale ak mi ušla nejaká jeho čulá aktivita v tejto veci, prosím doplňte ma v komentároch)

Zato však dostal Mimoriadnu cenu Literárneho fondu za reportáž z Donbasu. Americká diplomacia už asi nie je terčom kritiky, keď stojí proti tým zlým „RuSSom“, ako píšu skalní liberáli v internetových komentároch (za výdatnej ideologickej podpory statusmi bývalého diplomata Káčera, ale nie Donalda – hoci tiež len kváka). Išiel na Ukrajinu s helmou na hlave, vestou PRESS, a shemagom („šatka arafatka“) okolo krku. Nech bádam ako bádam, na svojom instagrame blúzni o „totálnej vojne“ u našich východných susedov, ale Gaza ostala akosi v zabudnutí…

Až na tú „odvážnu“ šatku. Frajer. Fakt.

Čo sa vám to len stalo, mladý kolega? Váš ľud je už rok systematicky vyvražďovaný v totálnej vojenskej operácii Izraelských „obranných síl“. Budovy – paneláky, kostoly, mešity, nemocnice sú zrovnané so zemou. 40 000 mŕtvych duší, ženy a deti, mučeníci pod izraelskými bombami americkej výroby.

Kde je teraz Vaša kritika americkej a izraelskej diplomacie?

Ale nejde len o Ghannama. Naši novinári hlavného prúdu akoby totálne ignorovali fakt, že Gaza sa stala mlynčekom na mäso pre ich kolegov. Tam to nie je ako keď Šimečka senior s tým českým Kocábom, na ktorého meno som si takmer nespomenul, privezú do bezpečnej zóny pár sanitiek a robia si spokojne selfie.

Porovnávať štatistiky obetí je pomerne chladnokrvná záležitosť, ale aby sa nám odhalila pravda vo svojej šírke, musíme pristúpiť k tomuto kroku. Takže: Na Ukrajine počas dvoch rokov konfliktu zahynulo 26 aktívnych žurnalistov. Dvadsaťšesť (ZDROJ). Ďalších 74 zahynulo po mobilizácii v bojovom nasadení ako súčasť ukrajinskej armády.

Ako je to v Gaze? Za jediný rok tam padlo vyše sto aktívnych žurnalistov. Podľa portálu The Guardian sme svedkami najkrvavejšieho konfliktu z hľadiska zabíjania novinárov v 21. storočí…

Nechápte ma zle – každá jedna smrť je tragická! Buďme však triezvi realisti a držme sa faktov: IDF nepozná zľutovanie a nerobí rozdiely medzi príslušníkmi Hamasu a civilistami. Fakticky to niekedy pôsobí tak, že Izrael medzi jednými a druhými nerozlišuje zámerne – čo je za vysokým betónovým múrom, je pre nich len liaheň teroristov, nič viac.

A takí predsa nemajú nárok na život, ochranu, bezpečnosť…

Predbežné údaje Výboru na ochranu novinárov hovoria o 134 obetiach vo výkone novinárskeho povolania za jeden jediný rok vojny v Palestíne. Zranených, zadržaných, a nezvestných majú byť ďalšie desiatky – v tvrdých podmienkach, ktoré na bojisku panujú, sa ťažko identifikuje každý jednotlivec. (TU) Výbor takisto informoval, že len vlani umrelo násilne až 75% zo všetkých zosnulých novinárov na svete v Gaze. (TU)

Prečo sa tieto informácie nedostávajú našim spoluobčanom?

Záhadné úmrtie: Zomrel novinár, ktorý prežil útok v redakcii Charlie Hebdo

Tu sa, prosím vás, vytvára obraz, akoby na Ukrajine prebiehala vyhladzovacia vojna s využitím všetkých dostupných prostriedkov bez ohľadu na civilné obete, pričom iracionálni politici spájajú Putina s Hitlerom (táto známa argumentačná chyba sa volá reductio ad hitlerum, a dochádza k nej, keď nesprávnou analógiou porovnávate niekoho s nemeckým nacistickým lídrom, aby ste ho ponížili); zatiaľ čo Netanjahu má ako na ružiach ustlané, keď plošne bombarduje obytné štvrte a potom do nich posiela najmodernejšie tanky.

A keď jeho vojaci zastrelia teenagera, ktorý po nich hodil kameňom, bude rýchlo označený za mladého teroristu a „hrozbu“.

Kam sa podela naša solidarita s ľuďmi, ktorých dehumanizujú a likvidujú ako na bežiacom páse? Kam sa podela solidarita našich novinárov s kolegami, ktorých šance na prežitie boli a sú v Gaze mizivé?

Buďme však konkrétni! Wael Al-Dahdoud, reportér Al-Džazíry v Gaze, prežil svoju manželku a dve deti. Stratil celkovo osem rodinných príslušníkov, odkedy Izrael začal odvetnú operáciu za októbrový útok Hamasu. V troskách jednej z budov dokonca našiel svojho osemnásť mesačného vnuka Adama, na rukách s ním utekal do nemocnice. Zábery zo scény aj s krátkym vyjadrením sú dostupné online (TU).

Veta, ktorú novinár neskôr vyriekol nad telom svojej manželky, obletela arabský svet: „Pomstili sa nám na našich deťoch.“ (TU)

Kto ochráni novinárov v Gaze pri výkone ich povolania? Kto im zaručí bezpečné informovanie sveta o zverstvách, ktoré sa tam dejú? Zaujíma vôbec niekoho kompetentného v západnom svete táto téma? Natočia v Hollywoode jedného dňa film o hrdinstve Waela Al-Dahdouda? Alebo sa spamätajú aspoň naše mainstreamové médiá?

Samé rečnícke otázky, ako vždy…

PS: Ctený čitateľ si môže všimnúť, že ku každému odseku prikladám link na dôveryhodný zdroj – to preto, aby nám azda niekto z tábora tých, ktorých empatia je veľmi selektívna, nemohol vyčítať, že si azda vymýšľame alebo šírime hoaxy. Pretože to oni majú vo zvyku, keď im chýbajú argumenty…

Prečítajte si tiež:

• Vystúpenie premiéra v ruskej televízii, ktoré vyvolalo búrku. Čo také tam zaznelo a prečo to otriaslo médiami
• Netanjahu stojí vyššie, než medzinárodné právo: Z pracovníkov OSN sú podľa Izraela „teroristi“
• Putin vyzametal podlahu s novinárom BBC: Ste pripravení na eskaláciu?