Ako uviedla SPPK, ochorenie postihuje viac druhov zvierat a je ďaleko infekčnejšie ako africký mor ošípaných. Pokiaľ by sa nezodpovedným prístupom a porušením prísnych veterinárnych opatrení dostala nákaza na Slovensko, mala by zásadné následky na chov zvierat, spracovanie mlieka, export výrobkov a ceny potravín. „Naši chovatelia sú v maximálnej pohotovosti, pretože dnes ide skutočne o veľa. Chceme vyzvať našich občanov a aj firmy, ktoré pracujú v poľnohospodárstve, aby v maximálnej miere dodržiavali všetky veterinárne nariadenia,“ apeloval predseda SPPK Andrej Gajdoš. V prípade zavlečenia nákazy hrozia veľké ekonomické škody, utratenie hospodárskych zvierat z rizikových zón, zastavenie obchodu so Slovenskou republikou v danom potravinárskom segmente, zníženie výroby mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov a zvýšenie spotrebiteľských cien.

Riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných Martin Nevoľný zdôraznil, že poľnohospodári pristupujú k ochoreniu zodpovedne a chránia svoje zvieratá aj nad rámec veterinárnych usmernení. „Ak by sa nákaza rozšírila až k nám, investičná obnova chovov by bola nemožná,“ uviedol predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Živočíšna výroba na Slovensku stagnuje a počty zvierat sa znižujú. V produkcii surového kravského mlieka máme za rok 2024 len 75 % sebestačnosť, v syroch 60 %, v mlieku a mliečnych výrobkoch 50 %. Najnižšiu sebestačnosť máme v sektore ošípaných, kde vieme pre našu potrebu vyrobiť len 30 % bravčoviny. Prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marián Šolty varoval, že zavlečenie ochorenia by malo významný dopad na obchodovanie našich mliekarní a krajiny ako takej. Pritom mlieko a mliečne výrobky sú silnými exportnými komoditami Slovenska.

Fakty o slintačke a krívačke:

Je to akútne vysoko nákazlivé vírusové ochorenie párnokopytníkov charakterizované horúčkou, tvorbou typických pľuzgierov a aftov na sliznici ústnej dutiny, ale aj nozdrách a kopytách. Epidémia slintačky a krívačky bola v západnej Európe v roku 2001, kde bolo zasiahnutých viac ako 2000 chovov dobytka a utratených okolo 5,8 milióna zvierat. Slintačka a krívačka bola naposledy na Slovensku v roku 1974 pri Senci, kde museli usmrtiť vyše 3 000 kusov ošípaných.

Vírus slintačky a krívačky je relatívne odolný voči vonkajšiemu prostrediu. Prežíva napríklad na sene či slame až 20 týždňov, až 14 dní na vyschnutých výkaloch, 39 dní v moči a až šesť mesiacov v blate. Slintačka a krívačka sa prenáša priamym kontaktom s chorým zvieraťom a nepriamo cez živé či neživé vektory (nosiče), ale aj vzduchom. Živé vektory môžu byť všetky zvieratá a človek. Vírus môže prežívať napríklad na ľudských dlaniach, za nechtami, na oblečení alebo topánkach. Prenáša sa aj na kolesách a podvozkoch áut. Vzduchom sa rozširuje na vzdialenosť až 60 km nad pevninou a až 300 km nad morom.