Slováci strácajú dôveru v ekonomiku aj dôchodky. Mladí čoraz častejšie uvažujú o odchode z krajiny

Zároveň však rastie ochota vytvárať si vlastnú finančnú rezervu prostredníctvom pravidelného investovania. Odborníci upozorňujú, že práve skorý začiatok sporenia môže rozhodnúť o životnej úrovni v dôchodkovom veku.

Prieskum agentúry Ipsos pre online investičnú platformu Portu ukázal, že iba 10,3 % Slovákov považuje domácu ekonomiku za zdravú a len 14,9 % očakáva jej zlepšenie. Pesimistický pohľad sa odráža aj v postoji k dôchodkovému systému. Len necelých 17 % opýtaných sa neobáva, že štátu budú v budúcnosti chýbať peniaze na vyplácanie penzií, a iba 12,4 % respondentov si myslí, že štátny dôchodok im zabezpečí slušné živobytie. Podobné výsledky priniesli aj údaje ČSOB. Podľa nich považuje odhad výšky svojho budúceho dôchodku za postačujúci iba 11 % Slovákov.

Za skepsou podľa analytikov stoja nielen vlastné skúsenosti ľudí, ale aj vývoj verejných financií. „Prieskum potvrdzuje, že ľudia na Slovensku vnímajú ekonomické problémy, s ktorými sa krajina borí. Správy o raste dlhu verejných financií, vysoké deficity a neúspechy konsolidácie majú vplyv aj na ich pohľad na udržateľnosť dôchodkového systému. Iba necelých 17 % ľudí sa totiž nebojí, že štátu budú chýbať peniaze na výplatu penzií. Okrem toho, výšku dôchodku považujú za prinízku na to, aby im v starobe stačila na slušné živobytie,“ uviedol analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.

Najkritickejšie hodnotia budúcnosť mladí ľudia vo veku od 18 do 26 rokov. Len 3,6 % z nich považuje slovenskú ekonomiku za zdravú a iba 2,7 % verí, že sa jej stav bude zlepšovať. Podľa Mareka Malinu môže byť práve ekonomický pesimizmus jedným z dôvodov pokračujúceho odlivu mladých do zahraničia. Poukazuje pritom aj na prieskum Úradu komisára pre deti, podľa ktorého až 75,4 % mladých vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska alebo je už rozhodnutých odísť, pričom viac ako štyria z desiatich sa neplánujú vrátiť. „Ide o alarmujúce čísla, ktoré naznačujú, že naša krajina hazarduje so svojou budúcnosťou,“ upozorňuje Malina.

Obavy odborníkov súvisia aj s demografickým vývojom. Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najrýchlejšie starnúcou populáciou a odchod ekonomicky aktívnych mladých ľudí môže ešte viac skomplikovať financovanie dôchodkového systému. „Tvrdenie, že mladí sú budúcnosťou národa, síce znie ako klišé, no je na ňom príliš veľa pravdy na to, aby si štát mohol dovoliť toto riziko ignorovať. V opačnom prípade mu bude chýbať pracovná sila a reálne bude čeliť otázke, z čoho bude platiť penzie stále väčšiemu počtu seniorov,“ dodáva analytik Portu.

Aktuálne údaje Sociálnej poisťovne pritom ukazujú, že priemerný starobný dôchodok dosahuje približne 680 eur mesačne. Podľa ČSOB ho však viac ako 80 % Slovákov považuje za nedostatočný a predstava väčšiny ľudí o primeranom dôchodku sa pohybuje v rozpätí od 800 do 1 200 eur mesačne.

Práve nedôvera v budúce štátne penzie motivuje čoraz viac ľudí vytvárať si vlastné úspory. Podľa prieskumu Portu iba 15,1 % respondentov považuje sporenie na dôchodok za zbytočné a len 22 % uviedlo, že neinvestuje a ani s investovaním neplánuje začať. Podobný trend potvrdzujú aj údaje ČSOB. Takmer 43 % mladých klientov banky pravidelne investuje už od 15 eur mesačne a prvé investície realizujú najčastejšie vo veku medzi 20 a 25 rokmi. Celkovo investuje približne polovica mladých klientov.

„Ak sa chceme na dôchodok pripraviť lepšie, riešením môže byť pravidelné dlhodobé investovanie, napríklad do podielových fondov. Dnes sa s ním dá začať jednoducho aj cez bankovú aplikáciu, už od 15 eur mesačne. Pri investovaní je pritom najdôležitejší čas. Čím skôr začneme, tým väčšiu rezervu si môžeme do dôchodku vytvoriť,“ vysvetľuje investičný analytik KBC Asset Management Slovensko Rastislav Kráľ.

Na význam dlhého investičného horizontu upozorňuje aj Portu. Podľa výpočtov platformy potrebuje človek na dorovnanie rozdielu medzi priemernou mzdou a dôchodkom počas pätnástich rokov penzie približne 108-tisíc eur. Ak začne investovať 40 rokov pred dôchodkom pri priemernom ročnom zhodnotení na úrovni 8 %, postačí mu odkladať približne 31 eur mesačne. Ak však začne až 15 rokov pred odchodom do penzie, potrebná mesačná suma vzrastie približne na 312 eur.

Podobné závery vyplývajú aj z analýzy ČSOB. „Dnešní dvadsiatnici majú pri príprave na dôchodok veľkú výhodu – čas. Aj menšie pravidelné sumy sa pri dlhodobom investovaní môžu vďaka princípu zloženého úročenia postupne zhodnotiť na výraznú rezervu. Napríklad 20 eur mesačne investovaných do akciového fondu zameraného na svetové trhy sa môže za vhodných podmienok počas 30 rokov zhodnotiť až na 20-tisíc eur,“ uviedol investičný analytik KBC Asset Management Slovensko Rastislav Kráľ.

Obe analýzy sa tak zhodujú v jednom zásadnom závere. Slováci dôverujú budúcnosti štátnych dôchodkov čoraz menej, no zároveň si čoraz viac uvedomujú, že o svoje financie v starobe sa budú musieť vo veľkej miere postarať sami. Rozhodujúce pritom nebude len to, koľko budú odkladať, ale predovšetkým ako skoro s pravidelným investovaním začnú.