Slováci sa vlastného bývania nevzdávajú, na hypotéku však treba myslieť roky vopred

Silná preferencia vlastného bývania je pritom špecifikom Slovenska. „Slovensko má druhý najvyšší podiel vlastníckeho bývania v Európskej únii,“ hovorí dekanka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Erika Pastoráková. Vo vlastnom byte či dome býva viac ako 90 % obyvateľov. Nájomný trh je pritom najslabší v celej Európskej únii, takže cesta k vlastnému bývaniu pre mladých vedie spravidla cez hypotekárny úver. Výsledkom podľa Pastorákovej je, že mladé slovenské domácnosti patria medzi najzadlženejšie v strednej a východnej Európe.

Najväčšou výzvou je dostupnosť bývania najmä pre mladších ľudí. Až 85 % Slovákov vo veku 18 až 24 rokov žije u rodičov. V ďalšej vekovej skupine už potreba osamostatnenia výrazne rastie, 37 % ľudí vo veku 25 až 34 rokov uvažuje o hypotéke v horizonte dvoch rokov. Pre Slovákov však vlastný byt či dom nepredstavuje iba strechu nad hlavou. Významná časť obyvateľov ho vníma aj ako spôsob tvorby majetku a zabezpečenia budúceho príjmu. „Ľudia sa vlastného bývania nechcú vzdať ani v čase, keď musia na jeho financovanie vynaložiť podstatne viac peňazí než v minulosti,“ uvádza hypotekárny analytik spoločnosti Simplea Peter Horčiak.

Bývanie pritom predstavuje významnú časť rodinných rozpočtov. Najčastejšie ide približne o 20 až 30 % príjmov domácnosti, respektíve 200 až 500 eur mesačne. Zároveň približne 85 % Slovákov sporí alebo investuje, pričom 41 % z nich si odkladá do 150 eur mesačne. Pri príprave na väčšiu životnú investíciu však ľudia stále výrazne preferujú konzervatívne formy zhodnocovania peňazí. Sporiace účty a termínované vklady využíva 67 % sporiteľov, zatiaľ čo podielové fondy a ETF 43 %.

Pri kúpe nehnuteľnosti zostávajú významnou prekážkou vlastné zdroje. Takmer polovica ľudí, ktorí plánujú kúpu nehnuteľnosti, počíta s hypotékou vo výške najviac 80 % jej hodnoty. Skúsenosti existujúcich dlžníkov zároveň ukazujú, že vlastné úspory zohrávajú pri financovaní dôležitú úlohu. Až 49 % ľudí, ktorí už hypotéku čerpali, využilo na dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti vlastné úspory. „Aj pri vyššom financovaní zostáva potrebné počítať s vlastným vkladom, zariadením, prípadnou rekonštrukciou a najmä s finančnou rezervou,“ upozorňuje finančný poradca a riaditeľ Simplea Point v Žiline Vojtech Višňovský.

Pri nehnuteľnosti v hodnote 200-tisíc eur predstavuje rozdiel medzi 80- a 90-percentným financovaním 20-tisíc eur vlastných zdrojov. Pre mladých, ktorí majú dostatočný príjem na splácanie hypotéky, ale ešte nemajú vytvorený dostatočný kapitál, tak môže vyššie LTV predstavovať významnú pomoc pri vstupe na trh. Neodstraňuje však potrebu rezervy. Po kúpe nehnuteľnosti treba počítať so zariadením, opravami, prípadnou rekonštrukciou, ale aj s možným výpadkom príjmu.

Finančná príprava na vlastné bývanie by preto podľa odborníkov nemala začínať až v momente, keď človek začne hľadať byt alebo dom. Ideálne je vytvárať si vlastné zdroje, rezervu a zdravé finančné návyky už približne päť až desať rokov pred plánovanou kúpou. Pravidelné odkladanie časti príjmu a vhodne nastavené sporenie či investovanie môžu v dlhšom horizonte výrazne ovplyvniť sumu, ktorú bude mať človek pri kúpe k dispozícii.

Samotné získanie hypotéky však finančné plánovanie nekončí. Naopak, nasledujú roky až desaťročia splácania, počas ktorých sa môže meniť príjem domácnosti, rodinná situácia aj podmienky na finančnom trhu. Dlhodobý plán by preto mal okrem vlastných zdrojov a financovania počítať aj s rezervou, ochranou príjmu a majetku či ďalším budovaním finančného zabezpečenia.

Pri rozhodovaní preto nemusí byť najdôležitejšie, koľko je banka ochotná klientovi maximálne požičať. Podstatnejšie je, akú splátku bude domácnosť schopná dlhodobo zvládať a akú rezervu si dokáže zachovať aj po kúpe nehnuteľnosti. Dofinancovanie chýbajúcich vlastných zdrojov ďalším úverom môže zvýšiť dostupnosť bývania, zároveň však zvyšuje celkové zadlženie a zaťaženie rodinného rozpočtu.