Lenže pozor…

Priznávam, už ani netuším, v akej strane momentálne Veronika Remišová pôsobí (a ani ma to nezaujíma). Odišla od toho Matoviča, alebo sa k nemu medzičasom vrátila? Táto osoba, smutne preslávená nezmyselnými výrokmi a nepodstatnými príspevkami do verejného diskurzu, je natoľko insignifikantná, až človeku časom zíde z mysle. Na Silvestra sa však prebrala, a rozhodla sa nakladať…

Po prvé, nedokáže prísť na meno prezidentovi. V novoročnom statuse naňho útočí takto: „Tak jalový a bezobsažný prejav ako predniesol občanom na Nový rok prezident Pellegrini len potvrdzuje, že je zbytočnou figúrkou Fica v prezidentskom paláci.“

Viete, čo vám k tomu poviem? Jednu neuveriteľnú vec, ktorá je však pravdivá. Poznám istého imáma zo strednej Európy, ktorý si tiež všimol prejav našej hlavy štátu (prezident sa totiž v príhovore národu venoval aj otázkam mieru, keď vyjadril nádej na ukončenie zabíjania v Gaze a na Ukrajine). Dotyčný vo svojom statuse oslovil prezidenta Pellegriniho „jeho excelencia“. Bez srandy: „Jeho excelencia prezident Peter Pellegrini.“

Slušný človek totiž vie, že dôstojného muža na dôstojnom poste si treba poctiť dôstojným oslovením. V akej hanbe ostáva na pozadí tejto skutočnosti naša Vasilisa (aj s kolegami, ktorí po NR SR behajú v tričkách s nápisom, aký tu odmietam citovať)?

Rok 2025 privíta Slovensko s novou verziou štátnej hymny

A to ešte zakončila svoje facebookové perlenie týmito slovami: „Slovensko potrebuje štátnikov a vizionárov, ktorí pre občanov prinesú skutočné riešenia ich problémov, nie nesvojprávne bábky a jalové frázy.“

Nuž, o bábkach asi vie svoje – má na to patričné vzdelanie. Ak vás zaujímajú podrobnosti jej expertízy, diplomovku napísala na tému „Popoluška, bábkové divadlo ako montáž atrakciónov.“. Pre úplnosť dodajme, že má aj zahraničný certifikát z koučingu a diplom z audiovizuálnej komunikácie. Nu eto što? Takáto osoba sa nazdáva, že je relevantným príspevkom do slovenskej politickej diskusie?

Počúvajte: Štátna suverenita podľa nej „nie je o novej verzii štátnej hymny alebo o čo najväčšom stožiari na štátnu vlajku.“ Tak určite. Akým prínosom z hľadiska budovania národného povedomia bola vláda, v ktorej toho času sedela? Slúžila Matovičovi a Hegerovi v časoch, keď trpel právny štát aj pospolitý ľud. Na čo sa tu hrá?

A keby len to…

Nová verzia štátnej hymny je vonku. Ako sa vám páči?

Najnovšie si asi spravila aj doktorát z hudobnej teórie. Alebo aspoň mohla odovzdať bakalárku, keď už tak nejapne útočí na nové prevedenie slovenskej hymny:

„Počula som novú hymnu, môže sa ísť spať. Príliš veľa sovietskeho pátosu, žalostne málo slovenskej hrdosti (ani tá fujara to nespraví). Fico môže byť spokojný, ešte aj tou hymnou sa blížime k sovietskemu Rusku.“

Kde tam počuje „sovietsky pátos“? Mala azda na mysli, že teraz znie hymna ako skutočný hymnický hudobný útvar z definície žánru, teda zároveň jemne, ale pritom v monumentálnej šírke, naplnená výrazom? Ako si vlastne ona predstavuje „slovenskú hrdosť“?

A znovu: Čo konkrétne táto dáma spravila pre budovanie národného povedomia? Keď ani prezidenta našej vlasti nedokáže slušne osloviť, alebo hoci aj na úrovni, vecne skritizovať?

Priatelia, títo ľudia nemajú hanby. Do všetkého budú strkať nos ako najväčší odborníci, hlavne aby mohli haniť prácu druhých ľudí. V tom spočíva ich hlavná „odbornosť“.

Videli ste dokumentárny film zo zákulisia prípravy Rózsovej interpretácie hymny? Dovolím si tvrdiť, že keby na jeho mieste mala stáť čo i len päť minút naša Vasilisa, zosypala by sa ako vrece zemiakov, s prepáčením. Tam, kde je um, intelekt a úroveň, ona nezavadí ani náhodou.

A takýchto osôb (nízkych profesijných kvalít, no širokých lakťov) je v tých častiach parlamentu, kde sa dotyčná pohybuje, omnoho viac…

Aj preto navrhujem kompetentným štátnym úradníkom dôrazne dbať na systematickú prezentáciu a propagáciu slovenských štátnych symbolov a národno-kultúrnych hodnôt pri každej možnej príležitosti. Vlasť si predsa budú nasledovné generácie vážiť len natoľko, do akej miery im pomôžeme stotožniť sa s jej krásou, významom a koreňmi.

Tu išli zo štátnej kasy ešte nedávno státisíce na LGBTi projekty, a ja pýtam: Koľko išlo na prezentáciu tých hodnôt, ktoré nás robia tým, čím sme, teda (bohabojnými) Slovákmi?

Najvyšší čas ukončiť túto disproporcionalitu!