V Česko-Slovensku, resp. na Slovensku sa slintačka naposledy vyskytla v rokoch 1970-1972, teda pred 53 rokmi!

Najväčší výskyt sa na území ČSR sa zaznamenal v roku 1938 a po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945. Ďalšia veľká vlna nákazy sa vyskytla v roku 1952, kedy v rámci celej republiky postihla vyše 5 900 obcí a podarilo sa ju zlikvidovať až v nasledujúcom roku. Priame a nepriame škody boli obrovské.

Pri výskyte SLAK-u v roku 1972-1973 prenikol na naše územie vírus typu C a O z juhovýchodnej Európy. Nákaza sa vyskytla celkove v 173 ohniskách. Vďaka mimoriadnym opatreniam sa nákazu podarilo lokalizovať a v priebehu prvých piatich mesiacov jednotlivé ohniská postupne zlikvidovať. Najciteľnejšie straty boli vo veľkochovoch ošípaných, kde uhynulo 100 tisíc prasiat. Pri výskyte nákazy v roku 1972 – 1973 nákazovú situáciu značne skomplikoval aj výskyt slintačky doposiaľ sa nevyskytujúceho typu C.

Po roku 2000 bolo v Európe zaznamenaných niekoľko prípadov slintačky a krívačky: V roku 2001 došlo k rozsiahlej epidémii slintačky a krívačky vo Veľkej Británii, ktorá zasiahla viac ako 2 000 chovov dobytka. Bolo utratených približne 5,8 milióna zvierat, čo spôsobilo straty vo výške 13 miliárd amerických dolárov. Zároveň bolo postihnuté aj Francúzsko, Írsko a Holandsko.

Nákaza sa do Veľkej Británie vrátila v roku 2007. Úrady identifikovali ohnisko nákazy a preventívne zakázali vývoz dobytka do Európy. Podozrenie na šírenie vírusu padlo na výskumné laboratóriá. V Európe bolo posledné ohnisko v roku 2011 hlásené z Bulharska (teda pred 14 rokmi).

Pred pár dňami sa v Maďarsku po viac ako 50 rokoch(!) objavila nákaza slintačky a krívačky na farme dobytka v obci Kisbajcs, ktorá sa nachádza približne 2,5 km od slovenských hraníc. Klasické príznaky ochorenia sa zistili začiatkom marca na farme s 1 400 kusmi dobytka. V súčasnosti nie sú dostupné informácie o presnom pôvode nákazy v tomto prípade. Teda nejestvuje hypotéza odkiaľ bola dovlečená a zatiaľ ani nie je známy výsledok sérotypizácie.

V januári 2025, teda pred vyše dvomi mesiacmi, bol však zaznamenaný výskyt SLAK aj v Nemecku, konkrétne v spolkovej krajine Brandenbursko (neďaleko Berlína, okres Märkisch-Oderland), čo bol prvý prípad od roku 1988(!), keď sa nákaza vyskytla v Dolnom Sasku. Ochorenie bolo potvrdené 10. januára 2025 u vodného byvola na farme v meste Hönow neďaleko Berlína. Išlo o malý chov s celkovým počtom 14 zvierat vo voľnom výbehu. Po potvrdení nákazy nemecké úrady nariadili utratenie všetkých 14 zvierat v snahe zabrániť šíreniu choroby. Presný dátum utratenia posledných zvierat nebol v dostupných zdrojoch uvedený. Avšak, keďže nákaza bola potvrdená 10. januára 2025 a opatrenia boli prijaté bezprostredne po tomto zistení, je pravdepodobné, že všetky postihnuté zvieratá boli utratené v priebehu niekoľkých dní po tomto dátume.

Po potvrdení nákazy 10. januára 2025 nemecké úrady okamžite zaviedli prísne veterinárne opatrenia, vrátane zákazu prepravy párnokopytníkov, zrušenia výstav a zhromaždení týchto zvierat a uzavretia zoologických záhrad v Berlíne. Opatrenia  v súlade s legislatívou EÚ stanovujú vytvorenie 3 km ochranného pásma a 10 km pásma dohľadu okolo ohniska nákazy.

Presný spôsob, akým sa vírus dostal na túto brandenburskú farmu nebol jednoznačne identifikovaný. Avšak, podľa ministerky poľnohospodárstva spolkovej krajiny Brandenbursko, jestvuje podozrenie, že seno použité na kŕmenie zvierat mohlo byť kontaminované vírusom. Napriek tomu neexistujú definitívne dôkazy na potvrdenie tejto hypotézy.

Posledný podozrivý prípad v nemeckom Brandenbursku vyšetrili 17. januára 2025. V prípade kozy z okresu Barnim vyšetrenie v Národnom referenčnom laboratóriu pre slintačku a krívačku Inštitútu Friedricha Loefflera neodhalilo žiadne dôkazy o víruse slintačky a krívačky alebo špecifických protilátok. Vzorky boli vyšetrené cez noc a skoro ráno 17. januára boli potvrdené ako negatívne. Odvtedy je v Nemecku pokoj.

Teoreticky sa teda mohla nákaza do Maďarska zavliecť z Nemecka, lebo je to najbližšie známe ohnisko nákazy. Zavliecť sa však mohla aj z mimoeurópskych krajín, najmä z Afriky. Vírus SLAK je stále endemický v Turecku, na Blízkom východe, v Afrike, v mnohých krajinách Ázie a v častiach Južnej Ameriky.

Pri vzniku takejto nákazy vždy prebieha intenzívne, takmer detektívne pátranie, ktoré má za cieľ zistiť, odkiaľ nákaza prišla. Dá sa predpokladať, že aj maďarskí veterinári v prvom rade preverovali možné kontakty s nemeckým Brandenburskom. A iste aj s možnými inými mimoeurópskymi zdrojmi. Zatiaľ však nie je zverejnená žiadna hypotéza o ceste prenosu.

Aké sú teda možnosti prenosu a aká je odolnosť vírusu SLAK vo vonkajších podmienkach?

Vírus SLAK je vo vonkajšom prostredí pomerne veľmi odolný a jeho prežívanie závisí od podmienok, ako sú teplota, vlhkosť a prítomnosť organického materiálu. V pôde a hnoji v chladných a vlhkých podmienkach môže vírus prežiť niekoľko mesiacov. V suchom a teplom prostredí prežíva iba niekoľko dní. Vo vode pri nízkych teplotách (4 °C) môže prežiť až 3 mesiace. Pri vyšších teplotách sa jeho životnosť skracuje. Na odevoch, obuvi a náradí pri bežných podmienkach môže prežiť niekoľko týždňov, ak nie sú predmety dôkladne dezinfikované. V nepasterizovanom mlieku môže vírus prežiť niekoľko dní až týždňov. V mrazenom mäse prežíva aj niekoľko rokov. Nelegálne dovážané živočíšne produkty z týchto krajín predstavujú neustálu hrozbu pre európske poľnohospodárstvo.

Vírus SLAK je citlivý na vysoké teploty a dezinfekčné prostriedky ako hydroxid sodný, kyselina citrónová alebo jódové prípravky. Pasterizácia a varenie spoľahlivo zničia vírus.

Nemecké národné referenčné laboratórium Friedrich-Loeffler-Institut identifikovalo, že izolovaný vírus SLAK v Brandenbursku patrí k sérotypu O, ktorý je geneticky príbuzný s vírusmi zaznamenanými v roku 2024 v Turecku a Iráne. O sétotypizácii pôvodcu SLAK v Maďarsku zatiaľ nie sú informácie. Ak by sa aj v Maďarsku potvrdil sérotyp O zvýšilo by to pravdepodobnosť, že išlo o prenos z Nemecka, ale rozhodne by nešlo o jasný dôkaz. Naopak potvrdenie iného sérotypu ako O, bude jasným dôkazom, že nejde o prenos z Nemecka!

V Európe, vrátane Ukrajiny, existuje niekoľko laboratórií a inštitúcií, ktoré sa zaoberajú výskumom, diagnostikou a kontrolou slintačky a krívačky. Tu sú niektoré kľúčové: Friedrich-Loeffler-Institut (Nemecko) je najdôležitejším nemeckým inštitútom, ktorý sa zaoberá výskumom a diagnostikou nákaz zvierat, vrátane slintačky a krívačky. Je to oficiálne národné referenčné laboratórium pre túto chorobu v Nemecku. O tom, aké potenciálne nebezpečné veci sa tu skúmajú svedčí umiestnenie inštitútu. Sídli na malom ostrovčeku v zálive Baltského mora, obklopenom vodnou plochou, teda ide o sídlo dokonale izolovateľné, keby došlo k nejakému prúseru s únikom vírusov, viď foto:

Referenčné laboratórium pre slintačku a krívačku (Veľká Británia). Tento inštitút je pod záštitou britského Ministerstva pre životné prostredie, potraviny a vidiecky rozvoj (DEFRA) a National Animal Disease Information Service. Sídli na samote neďaleko Londýna (Pirbright Institute, Spojené kráľovstvo. (pirbright.ac.uk)

Laboratórium pre diagnostiku slintačky a krívačky (Francúzsko) Francúzske referenčné laboratórium pre túto chorobu, ktoré je súčasťou Agence nationale de sécurité sanitaire de l’alimentation, de l’environnement et du travail (ANSES). Sídli v Maisons-Alfort, Francúzsko. (anses.fr)

Národné referenčné laboratórium pre vírusy zvierat (Španielsko). Španielsko má svoj vlastný výskumný inštitút na diagnostiku slintačky a krívačky, ktorý spolupracuje s medzinárodnými organizáciami. Sídli vMadride (cisa.es)

Ukrajinské referenčné laboratórium. Na Ukrajine je veterinárny výskumný ústav, ktorý sa zaoberá diagnostikou a výskumom nákaz zvierat, vrátane slintačky a krívačky. Táto inštitúcia spolupracuje s medzinárodnými organizáciami ako OIE (Svetová organizácia pre zdravie zvierat). Sídli v Kyjeve (vet.gov.ua).

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb zvierat (Poľsko). Poľsko má veterinárny výskumný inštitút, ktorý vykonáva výskum a diagnostiku slintačky a krívačky. Sídli v Puławy, Poľsko. (piwet.pulawy.pl)

Tieto laboratóriá a inštitúcie sú dôležitými uzlami v monitorovaní a prevencii slintačky a krívačky v Európe a spolupracujú s Európskou úniou a ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je OIE, na vývoji metodík a opatrení na ochranu zdravia zvierat.

To všetko sú fakty.

Poďme teraz ku konšpirovaniu.

Nečakaná a zriedkavá nákaza (u nás nevidená 53 rokov) sa vyskytla zhodou náhod (?) práve v maďarskej obci Kisbajcs ktorá sa nachádza približne 2,5 km od slovenských hraníc. Teda do vysoko rizikového trojkilometrového ochranného pásma, ktoré stanovuje legislatíva EÚ patrí aj kus slovenského územia. Je síce pravda, že Dunaj tu tvorí prirodzenú prírodnú hrádzu, ale pre vírus nie neprekonateľnú. Navyše len 6 kilometrov vzdušnou čiarou od Kisbajcsu stojí medveďovský most cez Dunaj. Od diagnostikovania vírusu SLAK v brandenburskom meste Hönow uplynuli už dva mesiace, čo vzhľadom na prežívanie vírusu vo voľnom prostredí začína byť časovo limitujúce pre reálny prenos odtiaľ. Vyskytol sa teda vírus SLAK  práve tu a až dva mesiace po Brandenbursku náhodou? A práve tu, kde je ideálny predpoklad pre jeho rozšírenie do oboch krajín?

Len dve európske krajiny sa výrazne vymedzujú voči neoliberálnym eurounijným nezmyslom a najmä voči chápaniu a podpore vojny na Ukrajine. Tými krajinami sú Maďarsko a Slovensko (i keď už menej). Ak by nejaký neznámy a všemocný, resp. zákerný režisér diania, či už z Bruselu, z Kyjeva alebo odkiaľkoľvek chcel tieto dve krajiny poškodiť/pomstiť sa im (možnými obrovskými národohospodárskymi škodami, stratami vysokých počtov hospodárskych zvierat, výrazným obmedzením obchodovania s poľnohospodárskymi produktami atď.), tak nič ideálnejšie by nemohol vymyslieť, ako zavliecť vysoko nákazlivý vírus presne do takejto lokality, kde je vysoká šanca, že nákaza sa rozšíri do oboch rebelských krajín. Zavlečenie vzhľadom na vysokú kontagiozitu by nebol problém z hľadiska organizačného, otázna je skôr dostupnosť vírusu. Ale vzhľadom na vyššie uvedené, všemocný režisér by nemal mať problém ani s týmto.

Teraz si povedzme aké sú možnosti prenosu vírusu SLAK na veľké vzdialenosti. A o veľkú vzdialenosť ide aj v prípade brandenburského mesta Hönow, ktoré je od maďarského Kisbajcsu vzdialené vzdušnou čiarou takmer  tisíc kilometrov.

Prenos SLAK na veľké vzdialenosti môže prebiehať niekoľkými spôsobmi, aj keď vírus je primárne prenášaný medzi zvieratami. 1. Doprava a obchod s dobytkom Infikované zvieratá alebo zvieratá v inkubačnej dobe môžu prenášať vírus na veľké vzdialenosti prostredníctvom prepravy. Toto je najbežnejší spôsob šírenia medzi farmami, regiónmi, a dokonca medzi krajinami. A najľahšie dohľadateľný – to by sa už ukázalo, či boli do Kisbajcsu robené nejaké prevozy z Brandenburgu, Turecka či odinakiaľ.

2. Vírus môže prežiť v kontaminovanom krmive alebo sene, ktoré je prepravované na veľké vzdialenosti. To je obzvlášť rizikové, keď sú materiály z infikovaných oblastí prepravené do iných regiónov. Prekvapilo by ma však, keby farma lokalizovaná v podstate na úrodnej Podunajskej nížine obklopená poľami a lúkami potrebovala dovážať seno, či krmivo zo vzdialenosti tisíc a viac kilometrov.

3. Šírenie vzduchom: Prenos vírusu vzduchom je menej častý, vírusu SLAK sa môže podariť šíriť na stredné a veľké vzdialenosti prostredníctvom vetra, najmä v prípade, že ide o silnejšie veterné podmienky.

V januári a februári v strednej Európe, vrátane Maďarska a Nemecka, prevládali síce vhodné západné a juhozápadné vetry, ale prenos vírusu vzdušným prúdením na vzdialenosť väčšiu ako 100-300 km je už nepravdepodobný, nehovoriac o tom, že Brandenbursko je vzdialené trikrát toľko. Vírus sa môže prenášať aj v aerosóloch, čo umožňuje jeho šírenie na desiatky kilometrov v závislosti od poveternostných podmienok. Čiže táto možnosť nepripadá pri 1000 km vzdialenosti do úvahy.

4. Migrácia voľne žijúcich zvierat: Niektoré druhy voľne žijúcich zvierat, ako sú divoké prasiatka alebo migrujúce zvieratá, môžu prenášať vírus na veľké vzdialenosti prostredníctvom kontaktu so zranenými alebo infikovanými zvieratami. Najpravdepodobnejšími prenášačmi by mohli byť divoké prasce, lenže ich migračný okruh je 10-30 km, len ojedinele 50 km.

Vtáky môžu mechanicky preniesť vírus na krátku vzdialenosť (napr. na perách, pazúroch), ak prídu do kontaktu s kontaminovaným materiálom. Avšak nezohrávajú významnú úlohu v šírení tejto epidémie. Vtáky samotné neochorejú.

4. Kontaminované náradie a zariadenia: Náradie, obuv alebo vozidlá, ktoré prišli do kontaktu s infikovanými zvieratami alebo prostredím, môžu vírus preniesť na veľké vzdialenosti. Turizmus a obchod: Ľudia cestujúci medzi infikovanými a neinfikovanými oblasťami môžu nepriamo prenášať vírus na náradí, odeve alebo vozidlách. Turisti a vozidlá by mali byť ľahko dohľadateľné, a ak sa zatiaľ nič nezistilo, tak tadeto cesta asi nevedie.

5. Obchod a import/export potravín Mäso a mliečne výrobky: Nezabezpečený alebo nezodpovedne spracovaný dovoz mäsových a mliečnych výrobkov môže byť rizikovým faktorom. Ak sú tieto produkty nesprávne skladované alebo pasterizované, môžu obsahovať vírus. Aj nelegálny obchod s mäsom alebo zvieracími produktmi je rizikom prenosu. Pokiaľ ide o farmu v Kisbajcsi je to silne nepravdepodobné.

6. Preprava zvierat a ich produktov medzi krajinami – transkontinentálne obchodovanie: V niektorých prípadoch môže byť vírus prenesený cez hranice, keď sa nakazené zvieratá alebo ich produkty dostanú do krajiny, kde neexistujú účinné kontrolné opatrenia alebo včasná diagnostika. Aj toto by malo byť ľahko dohľadateľné a už známe. To sa teda zatiaľ tiež nepotvrdilo.

Závery

Aj keď vírus slintačky a krívačky nie je vo vzduchu veľmi stabilný na veľké vzdialenosti, kombinácia faktorov, ako je preprava, voľne žijúce zvieratá, a klimatické podmienky, môže umožniť jeho šírenie na dlhé vzdialenosti. V prípade ohniska nákazy v Kisbajcsi sa však všetky najpravdepodobnejšie spôsoby zavlečenia zatiaľ zdajú nepravdepodobné až nemožné.

Čiže je úvaha o úmyselnom zavlečení len konšpirácia?