Koncept návrhu z dielne vlády je rozdelený do niekoľkých okruhov. Určuje, že poznáme iba dve pohlavia, zaoberá sa prípadnými podmienkami jeho zmeny, dotýka sa práv rodičov, adopcií, ale aj štátneho vzdelávacieho programu. V neposlednom rade vymedzuje nadradenosť našich ústavných zákonov nad právo EÚ vo vybraných oblastiach a takisto navrhuje, aby za rovnakú prácu mali všetci rovnakú mzdu. Návrh KDH sa okrem riešenia kultúrno-etických otázok zaoberá mechanizmom prípadného vystúpenia z EÚ a NATO, ktoré by mohli prebehnúť iba formou referenda.

Témy rozhovoru s predsedom Aliancie za rodinu, JUDr. Mgr. Antonom Chromíkom, PhD.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Ako Aliancia za rodinu hodnotí oba návrhy novely Ústavy SR, teda vládny, ako aj ten z dielne KDH. Ktorý sa z pohľadu Aliancie javí byť lepší?

Oba návrhy majú v sebe veľmi veľa pozitív. Sú tam veľmi dobré veci týkajúce sa ochrany našej suverenity. Sú tam veci, ktoré sa týkajú riešenia adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, alebo teda rodičmi, manželmi. To sú všetko pozitívne veci, dokonca je tam istým spôsobom zahrnutá definícia muža a ženy.

Samozrejme, mali sme dve zásadné pripomienky, ktoré sme podali k vládnemu návrhu novely a týkali sa najmä vecí, ktoré ak by v takejto podobe boli schválené, predkladatelia by tým dosiahli presný opak toho, čo chceli.

Jednak sa predkladatelia snažili istým spôsobom zakotviť, že nesprávne určené pohlavie by bolo možné nejakým spôsobom meniť v evidencii. Tá formulácia nebola správna, lebo by priamo umožňovala, že je možné zmeniť pohlavie, čo je na ústavnej úrovni vážny problém. Ak chcel predkladateľ vyjadriť to, že ak je nesprávne určené pohlavie, tak je možná zmena v evidencii, mal to takto povedať, to by bolo v poriadku. Ale zmena pohlavia ako takého nie je možná. Nemôžeme si nejakým spôsobom implantovať druhé pohlavné orgány a ani nezmeníme svoju genetiku, nezmeníme svoju stavbu kosti, nezmeníme svoj mozog, ktorý sa vyvíja inak, ako mozog druhého pohlavia. To sú všetko veci, ktoré nás tvoria, ktoré tvoria našu osobnosť. To znamená, že v tomto smere zmena pohlavia, ľudsky a biologický, možná nie je.

Druhá zásadná pripomienka sa týkala výchovy a vzdelávania, čo je pre nás absolútne kľúčová a citlivá otázka. Aj teraz je v Ústave SR zakotvené to, že rodičia majú právo a aj povinnosť vychovávať svoje deti v súlade so svojím náboženským a filozofickým presvedčením. Toto právo by ale vládnou novelou bolo oklieštené, pretože sa v nej spomína iba štátny vzdelávací program. Po novom by sa teda práva rodičov obmedzili iba na to, ak by išlo o vzdelávanie detí nad rámec štátneho vzdelávacieho programu a ten by bol v rozpore s Ústavou SR. To je, samozrejme, problém, lebo ak dnes môžeme mať vládu, ktorá si ctí isté princípy a hodnoty, tak neskôr môže prísť ďalšia vláda, ktorá do štátneho vzdelávacieho programu môže dať všetky tie nezmysly, ktoré vidíme na západe.

Ale znovu opakujem, vládny návrh treba oceniť, lebo sú tam veľmi dobré veci, týkajúce sa napríklad adopcií, prípadne toho, že sa niekto naozaj začína zamýšľať nad postavením a ústavnom zakotvení, definícii muža a ženy.

Návrh KDH takisto obsahuje dobré veci, ktoré by boli vhodným doplnením, ale vo vládnom návrhu sú isté veci lepšie riešené, napríklad v otázkach suverenity. To je veľmi dôležité, pretože rieši situáciu prípadného rozporu ohľadom prednosti práva. A tlakov, ktoré vznikali, či už z medzinárodných inštitúcií alebo z EÚ, ktorá sa snaží nejakým spôsobom absorbovať stále viac a viac práv, a rozhodovať o viac a viac veciach. A pri kultúrno-etických otázkach chce rozhodovať tiež, ale podľa mňa zlým spôsobom. Ideálna by bola kombinácia tých dobrých vecí z oboch návrhov.

Okrem kultúrno-etických otázok je otázka nadradenosti nášho ústavného práva pred smernicami a nariadeniami z Únie pre Vás tou najdôležitejšou otázkou?

Myslím si, že tu sa rozhoduje o niečom naozaj podstatnom a na vládnom návrhu je jedna z najlepších vecí práve to, že sa konečne vyjasňuje vzťah k EÚ a medzinárodným zmluvám. Momentálne majú nariadenia EÚ prednosť pred našimi zákonmi, ale nie pred našou Ústavou a ústavnými zákonmi. Máme v nej zakotvenú zvrchovanosť a ak tú zvrchovanosť niekto začína popierať, tak už nekoná v prospech Slovenskej republiky, ale proti Slovenskej republike. Suverénna zvrchovanosť znamená to, že rozhoduje naša ústava, naše základné predpisy a náš Ústavný súd bude rozhodovať o tom, či je niečo v rozpore. Vládny návrh novely rieši naozaj veľmi dobrým spôsobom prednosť Ústavy pred európskym právom a medzinárodnými zmluvami, to je jeho najväčšie pozitívum. Lebo buďme otvorení, práve odtiaľ idú tie najväčšie hrozby.

Viac z toho, čo v rozhovore povedal Anton Chromík sa dozviete vo videu.