Skončí sa čoskoro koronavírusová pandémia? Expert WHO to vidí jasne

Zatiaľ čo mnohé krajiny nevychádzajú z lockdownu, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási zarážajúce zmiernenie pandemickej situácie na globálnej úrovni. Prognóza WHO teraz dáva nádej, že pandémia sa čoskoro skončí.

Celosvetovo počet infekcií masívne klesá už šesť týždňov za sebou – oveľa silnejšie a rýchlejšie, ako sa očakávalo. Podľa oficiálnych údajov pandémia vyvrcholila druhý januárový týždeň a aj to prekročila. V tom čase bolo podľa oficiálnych údajov infikovaných viac ako 700 000 ľudí každý deň. Teraz sú čísla len o polovicu nižšie, teda okolo 350 000. A to aj napriek mutáciám.

Riaditeľ WHO predpovedá koniec pandémie

HansHenriKluge, riaditeľ WHO pre Európu, dokonca ohlásil ukončenie koronavírusovej pandémie v dánskej štátnej stanici DR. Pandémia sa skončí „o niekoľko mesiacov“, povedal Kluge vo štvrtok v Kodani. V dôsledku toho sa najhoršie scenáre pandémie už skončili. Povedal tiež: „Vírus bude naďalej existovať, ale nemyslím si, že budú potrebné nejaké obmedzenia. To je optimistické vyhlásenie.“

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus trochu tlmí Klugeho očakávania, avšak napriek tomu vidí dôvod na vydýchnutie. Ghebreyesus povedal: „Teraz musíme upevniť pozitívny trend. Oheň ešte nevyhasol – a ak s ním nebudeme bojovať ďalej, vráti sa planúci späť. Najnovší vývoj však dáva nádej.“ Odborníci WHO preto hľadia v ústrety bodu obratu.

Vyhlásenia WHO by mali byť povzbudivým signálom pre mnoho krajín. Predovšetkým strach Nemecka z mutácií sa vzhľadom na informácie WHO javí ako prehnaný. Kluge povedal, že mutácie sú „normálne“. Tiež by neviedli k tomu, že by sa vírus vymkol spod kontroly.

V skutočnosti miera infekcie prudko klesá v krajinách s vysokou incidenciou mutácií rovnako ako kdekoľvek inde – napríklad v Južnej Afrike o 33 percent v priebehu týždňa.

WHO požaduje intenzívny výskum dlhodobých následkov

WHO medzitým vyzvala na intenzívny výskum dlhodobých následkov koronaochorení. Štúdie o tejto téme sú „mimoriadne dôležité“, WHO tu vidí „jasnú prioritu“, povedal Kluge vo štvrtok v Kodani. Všetky zdravotnícke orgány by sa mali podieľať na preskúmaní neskorých príznakov korony.

Dlhodobé následky koronaochorení sú zhrnuté pod kľúčovým slovom „Long Covid“. WHO najprv hovorila o „post-covidovom stave“, ale používajú sa aj pojmy ako post-akútny covidový syndróm. Štúdie preukázali, že asi každý desiaty človek po infikovaní koranavírusom trpí ešte niekoľko týždňov neskôr príznakmi ako únava a dýchavičnosť, ale aj kardiologickými a neurologickými problémami.

„Záťaž je skutočná a značná“, povedal Kluge. Približne jeden z desiatich chorých ľudí sa stále cíti zle ešte aj dvanásť týždňov po ukončení ochorenia – „a mnohí ešte oveľa dlhšie“.

Hoci sa prvé správy o dlhodobých následkoch objavili už krátko po začiatku pandémie, mnoho postihnutých sa stretlo s „nedôverou a nepochopením“. Kluge vyzval, aby sa títo pacienti brali vážne s cieľom lepšie porozumieť dlhodobým následkom ochorenia Covid 19.

Regionálny úrad WHO pre Európu vyzval európske krajiny a inštitúcie, aby spojili svoje sily pri výskume „Long Covid“, ako je napríklad zjednotenie zhromažďovaniaúdajov. Kluge tiež oznámil, že chce priviesť 53 európskych členských štátov WHO k rokovaciemu stolu s cieľom vypracovať regionálnu stratégiu .