V piatok sa skončila trojtýždňová šnúra „odborných“ debát s dotknutými skupinami verejnosti organizovaných Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP). Ich poslaním bolo naplniť literu zákona o verejnej diskusii pred realizáciou dôležitých legislatívnych zmien v oblasti životného prostredia, ktoré výrazne zmenia fungovanie národných parkov a budú mať dopad na širokú verejnosť.

Stretnutia mali byť verejné – mal to potvrdiť predseda parlamentu Boris Kollár a vyplývalo to aj zo samotnej podstaty veci a zloženia účastníkov: podľa stránky MŽP sa so zástupcami MŽP a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) stretli štátni aj dobrovoľní ochranári, štátni lesníci, neštátni vlastníci lesných pozemkov, podnikatelia v turistickom ruchu a neziskové organizácie.

Ak si však myslíte, že pri takto široko poňatom spektre účastníkov sa stretnutia, kde boli medzi zúčastnenými aj poslanci Národnej rady, bude celkom prirodzene a samozrejme môcť zúčastniť aj opozičný poslanec Národnej rady, dokonca podpredseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tak sa veľmi mýlite. Ale pozrime sa najskôr, o čo tu vlastne ide.

O čo ide v plánovanej „transformácii národných parkov“?

Všetky lesy v národných parkoch, ktoré spravuje štát prostredníctvom štátneho podniku Lesy SR, by po novom mal spravovať štát prostredníctvom Ministerstva životného prostredia. Spolu s pozemkami by sa mali z jednej štátnej inštitúcie presunúť do druhej štátnej inštitúcie aj lesníci a ďalší zamestnanci.

Ministerstvo sa s prevodom lesov pod seba veľmi ponáhľa.

„Potrebujeme, aby transformácia prebehla k 1. januáru budúceho roka,“ povedal minister Budaj. A jeho štátny tajomník Juraj Smatana uviedol: „Správa lesov v národných parkoch hospodárskou organizáciou, zameranou na ťažbu dreva, je chorý prvok, ktorý existuje len na Slovensku. A tento chorý prvok treba zmeniť pri prvej vhodnej príležitosti.“

A vskutku má pravdu tento stredoškolský učiteľ – každý predsa iste chápe, že štát prostredníctvom svojej na to určenej inštitúcie len sotva môže zabezpečiť primeranú ochranu lesov, a preto je logické, že túto úlohu musí prevziať štát prostredníctvom inej svojej na to určenej inštitúcie, použijúc pritom tie isté štruktúry a tých istých ľudí…

Odkiaľ fúka vietor?

Doposiaľ mal rezort ochrany prírody na území národných parkov obmedzenú pôsobnosť, pretože k dianiu sa v súčasnosti môžu vyjadrovať aj samosprávne orgány, na území ktorých národné parky ležia, ako aj rezorty MPRV alebo obrany. Po novom by sa suverénnym pánom nad územím národných parkov stal minister životného prostredia.

Pre spravodlivosť dodajme, že pre zmenu zákona je údajne aj iný dôvod, taký byrokratický: MŽP vraj v súčasnosti nemôže čerpať európske peniaze na projekty v národných parkoch, lebo tie územia mu nepatria, a podnik Štátne lesy vraj zase nemôže čerpať eurofondy, lebo by to bola nepovolená štátna pomoc podnikateľskému subjektu…

Či bude tú agendu zastrešovať ten alebo onen štátny orgán, v princípe by okolo toho nemusel byť nejaký problém – keby to bolo urobené dobre, v kontexte aj ostatnej legislatívy a slovenských reálií. Napokon podobne, ako to navrhuje MŽP, to údajne majú aj iné krajiny. Lenže prečo potom to tajnostkárstvo a neochota diskutovať? Čosi tu smrdí. Veď ak existujú pádne argumenty pre zmenu, tak prečo o tom nediskutovať? Čo je v takom prípade ľahšie ako ľudí presvedčiť a oponentov svojimi argumentmi prestrieľať? Že by tie argumenty neboli až také stopercentné?

A že by bola pointa v tom, že na rozdiel od doterajšieho stavu, keď má každý les do určitej miery pod kontrolou miestna samospráva, pri novom usporiadaní by dostala vybraná partička na ministerstve do ruky kopu peňazí a neobmedzenú moc nad lesmi, s ktorými by mohla šafáriť (vrátane ťažby dreva) podľa ľubovôle bez toho, aby jej ktokoľvek videl na prsty? Ale to hádam nie, veď vlani keď prišli k moci, tvrdili, že všetkým podobným praktikám je koniec a odteraz to všetko pôjde už iba nekorupčne a transparentne…

Vec spochybňovali aj samotní nominanti OĽaNO

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zásadne odmieta rozčlenenie lesov na chránené a ostatné, pretože všetky lesy sú hodné mimoriadnej ochrany,” vyjadril sa k návrhu bývalý minister PRV Ján Mičovský (OľaNO), ktorý tvrdí, že podľa neho niektorí poslanci podpísaní pod návrhom ani nevedeli, čo vlastne podpisujú.

Podobne kriticky sa vyjadrilo MPRV aj pod novým ministrom Samuelom Vlčanom. Ten okrem iného tiež namietal, že tu ide o principiálnu zmenu systému vlastníctva lesov a ochrany prírody, ktorá má v parlamente prejsť bez riadneho legislatívneho procesu a štandardného pripomienkového konania, teda bez šance, aby sa mohli dotknuté strany a široká verejnosť k návrhu vyjadriť.

A tak sa Budajova a Smatanova úderka rozhodla, že teda diskusia s dotknutou verejnosťou bude – ale „trošičku“ vylepšená, aby nepokazila hru. Ako vyzerala takáto „transparentná“ diskusia, ktorá sa konala ako posledná v piatok 6. augusta vo Svite, to sme sa dozvedeli z tohto videa.

Ukážka „demokracie“ v podaní Smatanovej liberálnefašistickej úderky

Pred miestom konania akcie sa zhromaždil dav nespokojných občanov, medzi ktorými boli aj poslanci Národnej rady z hnutia Republika Miroslav Suja a Milan Mazurek. Ten pripravované zmeny nazval „vytunelovaním štátnych lesov“ a okomentoval ich slovami: „idú z vidieka urobiť doslova skanzen“. Upozornil tiež, že starostom obcí to rozvráti rozpočty.

„Je neuveriteľné, že títo ľudia hovoria o transparentnej debate a pritom to urobia v tajnosti!“ uviedol. A Suja doplnil: „Chystajú sa okradnúť tisíce ľudí o majetok, o dedičstvo predkov.“

Suja sa rozhodol, že sa na akcii osobne zúčastní. Vošiel dnu a sadol si do hľadiska. Organizátori podujatia ho však začali vyhadzovať, vraj nemá pozvánku. Jeho argumentáciu, že sú tam aj iní poslanci (piati z OľaNO a Zemanová zo SaS), a že on nielen ako radový poslanec, ale dokonca ako podpredseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, je účastníkom nanajvýš relevantným, vôbec nebrali do úvahy.

A neboli ochotní začať s programom, kým Suja sedel medzi prítomnými. Podľa správania a výrazov sprisahancov organizátorov bolo jasné, že agenda, ktorú chceli s vybraným obecenstvom riešiť, sa nesmie dostať k ušiam opozičného poslanca.

Suja to okomentoval slovami: „Poslankyňa Zemanová si doslova nepriala, aby odtiaľ čokoľvek vyšlo von. Štátny tajomník mal len jedinú jednu úlohu: žiadna informácia odtiaľ nesmie preniknúť na verejnosť. Teda čo tu chystajú?“

Že išlo o naozaj divnú a podozrivú akciu, tomu nasvedčovala aj povinná akreditácia novinárov. Na rozdiel od normálnych tlačoviek, tam mohli byť vpustení iba novinári, ktorí boli vopred akreditovaní? Prečo? Čím bolo toto stretnutie také špeciálne? Dá sa už iba špekulovať, že keby sa pokúšal akreditovať niekto nevhodný, z nejakého autentického opozičného média, tak by sa možno dozvedel, ako sa to tak zvykne stávať, že „žiaľ, už je kapacita plná, nemáme miesto, ozvali ste sa neskoro“ alebo niečo podobné…

Suju sa zastali dokonca aj policajti!

Poslanca Suju teda chceli z akcie normálne vyhodiť, lenže on odmietol a pri jeho fyzickom fonde si na to organizátori netrúfli. Zavolali preto naňho mestských policajtov a neskôr aj štátnu políciu. Policajti však Sujovi, ktorý neprejavoval žiadnu fyzickú agresivitu, dali za pravdu a odišli.

Medzitým spred dverí do miestnosti, kde sa akcia konala, násilím vyhodili aj kameramana, ktorý cez otvorené dvere dianie medzi poslancom Sujom a predstaviteľmi junty filmoval. Vraj kvôli kovidu…

Suju chcela vyhodiť aj poslankyňa Anna Zemanová (SaS): „Môžete opustiť túto miestnosť, aby sme mohli pokračovať v odbornej debate so samosprávami?“

Suja sa pozastavil nad slovom odbornosť, pri tom sa zastavme aj my: medzi piatimi prítomnými poslancami OĽaNO boli takí odborníci ako žurnalista Kristián Čekovský, ktorý je známy svojou environmentalistickou odbornosťou napríklad v súvislosti so svojou nenapodobiteľnou reportážou o pandách červených v bratislavskej zoo (viď tu) alebo tenistka Romana Tabak, o odbornosti ktorej iste taktiež nikto nepochybuje – aj ona má skúsenosti s prírodou, konkrétne s tatranskými plesami, ktoré testovala dokonca osobne, v plavkách. Skrátka, zlomyseľník by možno dodal, že chýbal už iba profesor environmentalistiky Pročko.

Svinstvo na záver

Liberálnefašistickí dezoláti si však uvedomili, že v tomto prípade naozaj ťažko prestrelili. Predstavte si to: úradníci ministerstva chceli vyhodiť poslanca Národnej rady zo štátom oficiálne organizovanej verejnej diskusie! Došlo im, že takýto „prúser“ by sa mohol rozmazávať napríklad aj v europarlamente či v zahraničnej tlači. A preto sa radšej rozhodli ísť do protiútoku a v médiách podstatu veci prehlušiť krikom o údajnom agresívnom správaní opozičného poslanca.

A tak Smatana dokonca podal na Suju trestné oznámenie (píšeme o tom tu ), vraj ho Suja chcel fyzicky napadnúť. Z videa však vyplýva niečo iné: videozáznam naznačuje, že to bolo skôr naopak, a že to Smatana a propagandisti z klamárskych extrémistických médií skúšajú štýlom „na Kalmusa“…

Čo povedať na záver? To, čo sa stalo vo Svite, je za všetkými čiarami normálnej spoločnosti. Junta potrebovala za účasti vybraných komparzistov urobiť potemkinovské divadlo, aby si mohla urobiť čiarku, že verejná diskusia prebehla. Účasť opozičného poslanca by však celú hru pokazila – a tak sa stalo, čo sa stalo.

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne, povedal kedysi istý britský lord. Keď sa totálne mocenské ovládnutie krajiny spojí s politickým primitivizmom a bezcharakternosťou, tak je iba otázkou krátkeho času, keď sa to začne prejavovať totalitnými excesmi, pri ktorých sa človeku len otvárajú oči.

Ivan Lehotský