Od obdobia, kedy súčasné koaličné strany vyskladali vládnu väčšinu, na post šéfa SIS sa skloňovali viaceré mená, najčastejšie však meno bývalého prezidenta Policajného zboru SR generála Tibora Gašpara a meno bývalého riaditeľa Vojenského spravodajstva Ľubomíra Skuhru, osobného priateľa ministra obrany Roberta Kaliňáka. Obaja sú však v súčasnosti trestne stíhaní a naozaj nie je také jednoduché dostať obvineného, respektíve obžalovaného človeka do služobného pomeru príslušníka SIS a zároveň „zabezpečiť“, aby získal bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň Prísne tajné, a to nie len tú „národnú“, ale aj bezpečnostnú previerku NATO a EÚ.

Teda nie, nestačilo by zmeniť len jeden zákon, aby mohol generál Tibor Gašpar zastávať post riaditeľa SIS, na ktorého výkon má isto všetky odborné predpoklady, bohužiaľ okrem už spomínanej bezpečnostnej spoľahlivosti. Naviac je generál Gašpar v súčasnosti aj poslancom NR SR a predsedom parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS. Ako poslanec dostal viac ako 132 tisíc preferenčných hlasov v uplynulých voľbách, takže má veľmi silný poslanecký mandát od občanov, ktorí ho volili aby zastupoval ich záujmy v NR SR.

Pokiaľ sa o kriminalizáciu generála Tibora Gašpara postarali „páni“ elitní vyšetrovatelia NAKA povzbudzovaní, podporovaní a odmeňovaní vtedajšou politickou „sebrankou“ a za plného využitia, vlastne zneužitia kajúcnického aparátu, o osobu Ľubomíra Skuhru sa postarali jeho „vlastní“ bývalí kolegovia a Naďovi „nohsledi“ v slávnej akcii NAKA „Vírus“. Skuhrova kriminalizácia, teda aj jeho eliminácia, sa im podarila naozaj v hodine dvanástej, týždeň pred konaním parlamentných volieb. Spomínate si na tie Naďove výkriky a heslá v duchu „…držte si klobúky, spravodlivosť prichádza…“ ? Áno, účel v tomto prípadne naozaj svätil prostriedky.

Teraz nám už nič iné neostáva, len dosledovať ako sa tieto trestné konania budú vyvíjať a pri preukázaní účelovosti len dúfať v exemplárne potrestanie prisluhovačov vtedajšej moci, hoci ich motivácia mohla byť rôzna. Niekomu išlo o beztrestnosť, niekomu o peniaze a inému o funkciu…

Nominácia syna generála Tibora Gašpara na šéfa SIS mohla naozaj mnohých prekvapiť a zároveň navodiť pocit, že spomedzi množstva skúsených odborníkov v oblasti spravodajstva, sú vhodní na túto pozíciu len dvaja vyvolení, naviac blízki príbuzní, otec a syn Gašparovci.

Nepolemizujme teraz o tom, či Pavol Gašpar je odborne spôsobilý na výkon takejto obzvlášť významnej odbornej pozície a taktiež odhliadnime od faktu, že sa jedná o syna generála Gašpara. Ak nazrieme do histórie, aj do tej veľmi blízkej, zistíme, že odbornosť bola na túto pozíciu požadovaná len vo veľmi výnimočných prípadoch. Stačí sa letmo pozrieť na bývalých šéfov SIS a Vojenského spravodajstva za Matovičovej vlády, z ktorých ani jeden nemal žiadne skúsenosti so spravodajskou činnosťou. Máme na mysli pána Vladimíra Pčolinského ako riaditeľa SIS a riaditeľa Vojenského spravodajstva pána Róberta Kleštinca, kamaráta bývalého ministra Naďa. Je zaujímavé, že práve teraz majú opoziční politici plné ústa odbornosti a apolitickosti, avšak oni sami akceptovali počas svojho vládnutia na týchto pozíciách absolútnych amatérov a v osobe pána Pčolinského im dokonca nevadila ani určitá politická exponovanosť. Vytváranie intríg, tajné fotografovanie politických oponentov, či hranie sa na šedú eminenciu sa naozaj do odbornej spôsobilosti započítať nedá.

Predseda vlády na takúto pozíciu musí v prvom rade nominovať človeka na ktorého lojalitu sa môže a aj v budúcnosti bude môcť spoľahnúť. Toto je pochopiteľná priorita číslo jeden. Ďalej musí byť takáto osoba bezpečnostne nekolízna, musí mať manažérske schopnosti a skúsenosti, vysokoškolské vzdelanie, nemôže podliehať tlaku, ktorý na jeho osobu začne pôsobiť hneď po nástupe do funkcie, a to ako z externého tak aj interného prostredia. Samozrejme, mal by byť dobre jazykovo pripravený, reprezentatívny typ s dobrými komunikačnými zručnosťami. Skôr ako predseda vlády predloží nominanta na schválenie vláde SR, musí mať tento už udelenú bezpečnostnú previerku, aby sa predišlo vymenovaniu osoby, ktorá by následne nebola bezpečnostne spoľahlivá.

Ak si do tohto vzorca vsadil predseda vlády Robert Fico pána Pavla Gašpara, vláda ho na pozíciu schválila, neostáva nám nič iné, ako túto nomináciu akceptovať a Pavlovi Gašparovi zablahoželať a držať mu pri výkone funkcie palce. Tento fakt aj znamená, že Pavol Gašpar prešiel tou najtvrdšou bezpečnostnou previerkou a všetky výkriky opozície a niektorých médií smerujúcich k diskvalifikácii osoby Gašpar na tento post, sú len nepodstatným pokusom o zaujatie pozornosti, ktoré naozaj netreba brať vážne.

Avšak je tu ešte jeden problém, ktorý môže trochu cestu za funkciou Pavlovi Gašparovi skomplikovať, ale určite nie zastaviť. Tento problém je prezidentka SR Zuzana Čaputová, pre ktorú nie je prioritou riešenie otázky, že Slovenskej informačnej službe takmer 6 mesiacov od odstavenia riaditeľa Michala Aláča absentuje riaditeľ. Ona ako prezidentka SR musí v zmysle Ústavy SR svojim rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov a namiesto toho, aby vyvíjala tlak na vládu SR, aby tento problém riešila, naopak, ona túto skutočnosť ignoruje. Kedy by pani prezidentka skutočnosť, že tajná služba nemá riaditeľa za prioritu považovala? Keby sa Slovenská republika stala terčom nejakého bezpečnostného ataku? Ak by nastal nejaký konkrétny problém, bezpečnostný incident? Asi až potom by si pani prezidentka prehodnotila priority. Neskoro pani prezidentka. Mala by ste si vymeniť bezpečnostných poradcov, robia si svoju prácu naozaj zle a v neprospech Slovenskej republiky. Ak budete blokovať nomináciu Pavla Gašpara na post šéfa SIS, preberáte zodpovednosť za činnosť SIS až do doby, kým sa zmení zákon o SIS a Vaše požehnanie už nebude potrebné. Svojou nečinnosťou ohrozujete nie len riadne fungovanie inštitúcie, ale aj bezpečnosť občanov Slovenska.

Slovenská republika potrebuje silnú, medzinárodne akceptovanú civilnú spravodajskú službu, to bez pochyby. Renomé služby už dostatočne pošramotili poslední dvaja riaditelia SIS nominovaní Matovičovou a Hegerovou vládou, ktorí sú aktuálne v súvislosti s výkonom ich funkcií trestne stíhaní za páchanie organizovaných foriem trestnej činnosti. Predmetných pánov do funkcií pani prezidentka Čaputová bez problémov vymenovala. Škoda, že v tej dobe mala priority pani prezidentka presne stanovené, a pripomienky k nominantom žiadne.

Na základe uvedených skutočností možno predpokladať, že nominácia so silným politickým krytím bude pre SIS v tomto období prínosom. Neexistujú žiadne relevantné indície, že by osoba Pavla Gašpara mohla akýmkoľvek spôsobom ohrozovať kredit SIS doma, prípadne v zahraničí. Momentálne už neobstojí ani argument o konflikte záujmov Tibora Gašpara, ktorý ako predseda parlamentného výboru na kontrolu SIS, by v prípade vymenovania svojho syna za riaditeľa SIS, ponúkol svoju funkciu k dispozícii a skutočnosť, že pán Gašpar už musí disponovať aj bezpečnosťou previerkou neguje všetky pochybnosti o jeho bezúhonnosti a spoľahlivosti.

V dnešnej dobe plnej vážnych bezpečnostných výziev si konečne SIS a jej príslušníci zaslúžia plnohodnotného riaditeľa s plnými kompetenciami a zodpovednosťou, ktorý bude mať podporu celej vládnej koalície, vďaka čomu bude vedieť zabezpečiť stabilizáciu pomerov v službe a službu opätovne nasmeruje k pokojnému plneniu zákonných úloh bez toho, aby sa o jej údajných prešľapoch, či vymyslených kauzách každý deň písalo v mainstreamových progresívnych médiách.

Prečítajte si tiež:

• Pellegrini by nepodporil zmenu menovania šéfa SIS, Šimečka tomu neverí
• SaS kritizuje Fica, že naznačuje zmenu legislatívy pri menovaní šéfa SIS