Šéfka rezortu upozornila na súčasný stav Rozhlasu a televízia Slovenska (RTVS). Tvrdí, že vysielanie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti. „Unifikovali sa tvorba a názory tvorcov, ktoré sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu, a tým sa v podstate vytratil nejaký zmysel, zámery duálneho systému v slovenskom mediálnom priestore,“ poznamenala.

Nová legislatíva podľa ministerky zlepšuje podmienky pre výkon novinárskej profesie a všetkých tvorcov vo verejnej službe. „Nežiada od nich nič iné len a len objektivitu,“ dodala. Objektivitu označila za kľúčovú požiadavku verejnoprávnosti. „Mnohí tvorcovia a vedenie súčasnej RTVS na ňu rezignovali,“ skonštatovala.

Poslanci o návrhu diskutujú v obmedzenom režime. Diskusia je skrátená na 12 hodín.

SaS: Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho média

Cieľom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah. Skonštatoval to na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling.

Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu. Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) na tlačovej konferencii dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi.

SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že prezident SR Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať. Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa SR stala členom tzv. Media Freedom Coalition. Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.

Podľa návrhu zákona o STVR sa má Rozhlas a televízia Slovenska zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Riaditeľa by mala voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Návrh podľa rezortu kultúry vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

Poslanci budú o novele zákona o mediálnych službách rokovať zrýchlene

Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o novele zákona o mediálnych službách rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom vo štvrtkovom hlasovaní. Z novely vyplýva, že koordinačným orgánom pre dohľad nad dodržiavaním povinností poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, vrátane internetových vyhľadávačov, má byť Rada pre mediálne služby (RpMS). Novela rieši aj transpozície príslušných nariadení EÚ.

Tzv. národný koordinátor bude mať úlohu presadzovať nariadenia EÚ o digitálnych službách a dohľad nad trhom s právomocou ukladať sankcie za porušenie povinností. „Za hlavný orgán zodpovedný za aplikáciu a presadzovanie týchto nariadení EÚ sa navrhuje RpMS, ktorá má už v súčasnosti kompetencie v oblasti platforiem na zdieľanie videí a platforiem na zdieľanie obsahu,“ vysvetľuje ministerstvo kultúry. Rada by v tejto súvislosti mala disponovať aj príslušnými vyšetrovacími právomocami, podobne ako ich budú mať národní koordinátori v iných členských štátoch.

Jarjabek podal pozmeňujúci návrh k zákonu o STVR

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) by sa mohol ešte upraviť. Poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer-SD) podal pozmeňujúci návrh. Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.

Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.

Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má tiež zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.

Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas-SD) ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. „Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone,“ uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za „technickú popolušku RTVS“, hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu.

Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) pripomenula, že Jarjabek predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh. Nerozumie navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok, chcela by preto počuť odôvodnenie tejto zmeny.

Do diskusie k zákonu o STVR sa písomne prihlásilo 26 rečníkov

Do diskusie k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) sa písomne prihlásilo 26 rečníkov. Podľa predchádzajúceho rozhodnutia poslancov bude diskusia časovo obmedzená, vyhradených je na ňu celkovo 12 hodín. Zatiaľ v diskusii vystúpili poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD) a Jozef Pročko (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.

Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude možné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo premiér, ďalší členovia vlády, predseda a podpredsedovia NR SR.

Hajko: Cieľom zákona o STVR je zbaviť sa súčasného vedenia

Cieľom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho „svojimi“ ľuďmi. V diskusii v pléne NR SR to povedal Jozef Hajko (KDH). Rada STVR bude podľa neho len predĺženou rukou vládnej moci. Označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu.

Hajko si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na „kolene“, označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovanie RTVS.

Odmieta kritiku novinárov RTVS, ide podľa neho o fungujúcu inštitúciu. Pripomenul, že vládne garnitúry neboli schopné zvýšiť takmer 20 rokov príjem z koncesionárskych poplatkov a nakoniec ich zrušili, hoci išlo o symbol nezávislosti. Napriek tomu si podľa Hajka dokázala RTVS plniť povinnosti, ktoré od nej zákon vyžadoval.

Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. „Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom,“ odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy.

Hajko dodal, že nový zákon bude telerozhlas nútiť ku komercionalizovaniu obsahu, pretože percento reklamy sa desaťnásobne zvyšuje.

Jaurová: Skutočným zámerom návrhu o STVR je odvolanie súčasného vedenia

Zámerom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) nie je reforma verejnoprávnych médií, ale odvolanie súčasného vedenia, ktoré je vládnej koalícii nepohodlné. Skonštatovala to podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová (PS) v diskusii k legislatíve v pléne Národnej rady (NR) SR. Myslí si, že je to v rozpore s európskou legislatívou

„Verejnoprávne médiá by mali mať zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti,“ poznamenala s tým, že podľa európskej legislatívy nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov verejnoprávnych médií.

Zákon podľa nej obsahuje viaceré body, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Tvrdí, že návrh je problematický aj z ústavného hľadiska. Poslankyňa namietala aj legislatívny postup. „Bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore,“ dodala. Nesúhlasí s viacerými navrhovanými zmenami, napríklad so spôsobom kreovania rady STVR či zvýšením reklamného objemu. Zároveň skritizovala, že návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií.

Jaurová avizovala, že v prípade, ak sa zákon schváli, napadne ho PS na Ústavnom súde. Hnutie bude žiadať pozastavenie jeho účinnosti. „Vládna koalícia, navyše, vo štvrtok v rozprave prináša ďalšie zásadné pozmeňujúce návrhy, pričom chcú o zákone rovno hlasovať. Je to absolútne neakceptovateľná prax, preto budeme apelovať na opakovanie druhého čítania,“ skonštatovala Jaurová. Poslanci za PS zároveň naďalej apelujú na stiahnutie celého zákona.

Malatinec chce, aby STVR vysielala programy pre krajanov

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) by mala vysielať aj programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí. Poslanec Národnej rady (NR) SR Roman Malatinec (Hlas-SD) to navrhuje zaradiť medzi hlavné činnosti inštitúcie. Zmenu chce presadiť cez pozmeňujúci návrh k zákonu o Slovenskej televízie a rozhlase (STVR).

Pozmeňujúci návrh hovorí o „doplnení činnosti STVR vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí – jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria, ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn tzv. novej diaspóry“.

Zmena by podľa poslanca mohla prispieť k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a SR, k rozšíreniu povedomia o problematike tzv. krajanstva a prispieť k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Bužo navrhuje vypustiť zo zákona o STVR zriadenie etickej komisie

Z navrhovaného zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) by sa malo vypustiť zriadenie etickej komisie. Navrhuje to opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Lukáš Bužo (Slovensko, Za ľudí, KÚ), ktorý predložil pozmeňujúci návrh. V diskusii v pléne NR SR pripomenul, že fungovanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu potrebovalo zmeny, no mohli prísť cez novelu už existujúceho zákona. Dodal, že hnutie Slovensko s návrhom zákona nesúhlasí.

Okrem vypustenia etickej komisie navrhuje Bužo zmenu v kreovaní rady STVR tak, aby sa každé dva roky menila jedna tretina členov. To podľa neho zabezpečí väčšiu stabilitu rady. Chce takisto vypustiť možnosť znížiť mzdu generálneho riaditeľa.

„To, s čím prišla koalícia, je vec, ktorá mení charakter, spôsob verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bola v mienke ľudí na dosť vysokej úrovni,“ povedal. Poslanec si nemyslí, že po prijatí zákona sa zvýši dôvera vo verejnoprávny telerozhlas.

Dušan Jarjabek (Smer-SD) mu odkázal, že v RTVS sú aj zamestnanci, ktorí nesúhlasia so štrajkom a majú iný názor na navrhovaný zákon.

Laššáková navrhla predĺžiť funkčné obdobie riaditeľa STVR na šesť rokov

Funkčné obdobie generálneho riaditeľa verejnoprávneho telerozhlasu by sa mohlo predĺžiť zo súčasných piatich rokov na šesť rokov. Navrhla to poslankyňa Národnej rady (NR) SR Ľubica Laššáková (Hlas-SD) v pozmeňujúcom návrhu k zákonu o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR).

Návrh poslankyňa odôvodnila potrebou zavŕšiť strednodobé projekty riaditeľa do reálnej aplikačnej činnosti v oblasti celkového rozvoja telerozhlasu. „Tento model dĺžky funkčného obdobia generálneho riaditeľa je štandardne aplikovaný v mnohých členských krajinách EBU (Európska vysielacia únia, pozn. TASR), napríklad ORF v Rakúsku, ČT v Českej republike, MTV v Maďarsku a ďalších,“ uviedla Laššáková.

Poslankyňa kritizuje zrušenie koncesionárskych poplatkov predchádzajúcou vládnou koalíciou. Preto sa podľa nej RTVS dostala do situácie, v ktorej má nedostatok zdrojov a je neschopná ich zabezpečiť. Zmena prišla podľa nej bez diskusie a bez odborného stanoviska. Aj v navrhovanom zákone by sa dali podľa nej veci vylepšiť a až prax ukáže ďalšie potreby.

Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) označil za absurdné, že súčasnému generálnemu riaditeľovi RTVS Ľubošovi Machajovi ‚sekne‘ koalícia funkčné obdobie v jeho polovici a novému riaditeľovi ho chce predĺžiť.

Poslanci klubu Igora Matoviča, Za ľudí, KÚ nebudú na hlasovaní o zákone o STVR

Poslanci Národnej rady (NR) SR z klubu Igora Matoviča, Za ľudí, KÚ sa nezúčastnia na hlasovaní o novom zákone o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Poslanci sa podľa svojich slov nechcú podieľať na likvidácii RTVS. TASR o tom informoval hovorca hnutia Slovensko Matúš Bystriansky.

„Ficova vláda s cieľom udržať si moc za každú cenu potrebuje zrušiť objektívne médiá, ktoré pravdivo informujú o nespočetných zlyhaniach tejto vlády organizovaného zločinu. Po vzore Orbána si idú vytvoriť nové, poslušné médiá, ktoré budú o krokoch vlády informovať len v pozitívnom svetle. V tomto im poslanci hnutia Slovensko nebudú asistovať,“ uviedol predseda poslaneckého klubu Igora Matoviča, Za ľudí, KÚ Michal Šipoš.

Poslanci majú hlasovať o zákone vo štvrtok ihneď po prerokovaní. Diskusia by mala trvať až do úplného prerokovania zákona, teda v prípade potreby aj po 20.00 h. Podľa novej legislatívy by sa mala RTVS zmeniť na STVR. Riaditeľa by mala voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Návrh podľa rezortu kultúry vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.