Bratislava 24. júla 2023 (HSP/Foto: Facebook IŠ)
Ivan Šimko (KDH), donedávna poverený riadením ministerstva vnútra, sa potom, čo mu prezidentka odňala poverenie, opäť vyjadruje na sociálnych sieťach. Svoju kauzu vníma ako veľkú skúsenosť a na slovenskú politiku má dnes jasnejší pohľad
Z toho, čo napísal, je však zrejmé, že sa ku konkrétnym okolnostiam vyjadrovať nechce: “Ďakujem všetkým, ktorí ste mi vyjadrili podporu v pre mňa (a podľa mňa i pre štát) pohnutých chvíľach. Niektorí ste mi tiež kládli otázku, či mi to bolo na tie dva mesiace vôbec treba? Je pravda, že keď ma od pani prezidentky ešte pred zostavením vlády oslovili, vypýtal som si dvadsať štyri hodín na rozmyslenie. Mal som iné plány. Ale dnes hovorím, že som rád. Bola to pre mňa veľká skúsenosť. A aj napriek tomu, ako to dopadlo, podarilo sa viacero dobrých vecí. Ale hlavne, mám dnes jasnejší pohľad na našu pomiešanú a veľmi komplikovanú verejnú scénu. Zbavil som sa niektorých predsudkov a to je vždy dobre.”
Vyzerá to, že Šimko prišiel o ilúziu, že dnešné politické bojisko je ako detská hra na kovbojov a indiánov, že tam existujú len tí dobrí a tí zlí. Ku okolnostiam odobratia poverenia sa však zjavne už nechce vracať, uchyľuje sa k všeobecným vyjadreniam, čo je škoda. Oveľa jasnejšie sa vyjadrujú ľudia, ktorí jeho status komentujú. Za všetky predstavíme jeden z komentárov, autorkou je regionálna novinárka starej školy:
“Som len naivná ženská, ale vidím to asi takto: 1. Ak by mi môj podriadený len tak spakruky podhodil na podpis dokument, ktorý by mal trestne stíhaného človeka ustanoviť do vedenia práve toho tímu, ktorý ho má vyšetrovať (navyše bez toho, aby ma na to vopred upozornil), považovala by som to za hrubý podraz.
2. Ak by mne, ako ministerke, NAKA ráno zbalila a večer bez vysvetlenia prepustila nejakých zamestnancov, považovala by som za svoju povinnosť spýtať sa na dôvody. V mojom vnímaní sveta to vôbec neznamená, že sa chcem automaticky hrabať v živých spisoch, politicky ovplyvňovať vyšetrovanie či inak porušovať zakon.
3. Určite by som nepochválila novinárov, že sú “lepší, ako tí bývalí”, ak by mi niektorý z nich napríklad položil otázku, vraj, čo hovoríte na tie “Pellegriniho nezmysly”, že vaša kauza by mohla byť ohrozením volieb. Takto čosi podsúvať a “vyhodnotiť” si nemôže dovoliť žiadny objektívny novinár, v súvislosti s kýmkoľvek, nielen s Pellegrinim. Naopak, novinári sa mnohokrát nepýtajú, čo by sa pýtať mali, sú povrchní, bez znalosti backgroundu, bez historickej pamäte. (Ale možno som len ješitná, keďže patrím k tej minulej novinárskej generácii.)
4. Na pani prezidentke vidieť, že už by to najradšej zabalila. Nemá dosť síl a vôle riešiť súčasný chaos. Žiaľ, veľakrát k nemu sama prispela. Z môjho pohľadu, na začiatku boli veľké nádeje, no na konci je obrovské sklamanie.”
Šimko sa nedávno vyjadril, že pôvodne chcel byť na kandidátke KDH, ponuka robiť ministra vnútra ho trochu zaskočila. Po odobratí poverenia pomôže vraj KDH v predvolebnej kampani ako bude môcť. Svoj status zakončil citovaním pápeža, Biblie, a svojim výkladom citátov, z ktorého sa dá usúdiť, že je presvedčený, že ten kto zlyhal, nie je on:
“Keďže je nedeľa, zakončím dnešný príspevok slovami pápeža Františka, ktoré predniesol zhruba pred mesiacom: “Ježiš vyhlasuje, že sa nemáme báť: nie preto že by vo svete všetko dobre dopadlo, ale pretože pre nášho Otca máme veľkú cenu, a tak nič dobrého nepadne navnivoč… Akoby chcel povedať, že sa kvôli vernosti jeho posolstvu nemáme báť nepochopenia a kritiky, straty prestíže a ekonomických výhod, ale máme sa strachovať o to, či nemrháme životom, keď sa ženieme za ničotnosťami… Zachovať vernosť tomu, čo má cenu, vyjde draho. Niečo stojí, keď ideme proti prúdu, keď sa vymaníme z podmienenosti všeobecnej mienky, keď nás tí, čo plávajú s prúdom vykážu na stranu. To však nie je dôležité. Ježiš hovorí, že záleží na tom, aby sme nezahodili to najväčšie dobro, teda život…” Dosť som si to v uplynulých dňoch pripomínal. Peknú nedeľu, priatelia, ideme ďalej!”
Šimko svoje skúsenosti a postrehy rád a často zovšeobecňuje, čo je v tomto prípade škoda. Koniec koncov, jedno zovšeobecnenie sa použilo proti nemu v policajnom puči. V jeho textoch je síce ťažké čítať medzi riadkami, avšak keď už poznáme konkrétne okolnosti, sú nám aj jeho slová jasnejšie. Možno je o jedného presvedčeného antifica menej.