Slovenská štátna delegácia bola v Ruskej federácii prijatá na najvyššej úrovni. To sú fakty: Svetová veľmoc si Slovensko považuje natoľko, že je otvorená voči vzájomnej komunikácii. Aj napriek tomu, že – vyplývajúc z našich záväzkov voči západným partnerom – sme sa podpísali pod protiruské sankcie a dodávali zbrane ukrajinským ozbrojeným silám…

Naša opozícia je z práce koalície zdrvená a musí si vymýšľať, aby prekryla vlastné neúspechy a nulovú ponuku voličovi. Veď tvrdia, že Tibor Gašpar a Robert Fico svojimi výrokmi pripravujú pôdu na to, aby nás „vyviedli z európskej rodiny“. Aspoň tak sa vyslovil mladý Šimečka v nedeľnej televíznej debate. Aspoň mal v sebe toľko korektnosti, že predtým spomenul, že nechce zachádzať do konšpirácií…

A predsa sa nezdržal!

Tvrdiť, že vláda sa nás snaží vyviesť zo zavedených štruktúr je scestné – vlastne to znie ako panických záchvat nedorasteného politického eléva. Treba totiž čítať s porozumením, a neprekrucovať výroky. V tomto prípade Gašpar povedal: „Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali, a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali, aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ.”

Pre tých, ktorí nechápu, čo to znamená: Slovensko ostáva politicky ukotvené v euroatlantickom priestore (ekonomicky sa, prirodzene, môžeme pozerať všade tam, kde sú príležitosti). To, čo Gašpar hovorí, v „preklade“ znamená, že keď ste si kúpili skvelé auto, avšak jedného dňa sa začalo rýchlo kaziť, musíte začať uvažovať nad tým, ako ďalej. Je možné ten stoj ešte opraviť? A čo by to stálo? Nie je potom výhodnejšie kúpiť nové auto? A znovu: Koľko by to stálo? A prinieslo by nám to lepšie výhody?

Každý rozumný človek si tieto otázky položí, keď jeho investícia začne naberať nečakaný, neželaný smer.

Uznajte: Z obchodného kartelu EÚ sa stáva ideologická mašinéria a provojnový financmajster. A NATO? Tam už sa toho udialo proti ľudskosti až-až. Menujme len Juhosláviu alebo Irak. Bomba sem, bomba tam; medzinárodné právo je toaletný papier. Ale to my môžeme, pretože my sme tí dobrí. Vtedy aj zmluvy prestávajú platiť, a všetko je fajn. Ale keď sa podobne zachová niekto z „opačného tábora“, udeľujeme sankcie a vydávame zatykače…

Liberálna soroštlač je našou zahraničnou politikou akoby posadnutá. Denník N sa desí Gašpara ako čert kríža, hoci jeho slová boli fakticky len adekvátnou reakciou na absurdný nápad neschopnej Grohlingovej SaS, ktorá nemá čo robiť, tak by požadovala zakotvenie nášho členstva v západných štruktúrach v Ústave. To je, prirodzene, holý nezmysel. Veď by sme sa dostali niekam na úroveň spolupráce s krajinami Varšavskej zmluvy! Odrazu by to nebolo „So Sovietskym zväzom“, ale „so Západom na večné veky a nikdy inak!“

To sú tí opozičníci takí slepí, takí hlúpi, alebo len jednoducho nevedia, čo činia?

Navyše, to nie je o tom, či by chcel alebo nechcel zmeniť zahraničnopolitickú orientáciu Gašpar alebo Fico. Do EÚ nás voviedla vôľa ľudu – referendum. Ani pri vystúpení by sme nemohli postupovať iným spôsobom. A uznajte, že kým nemáme adekvátnu náhradu a iného silného ekonomického partnera, nebudeme o tejto možnosti uvažovať. Myslieť treba predsa vždy niekoľko krokov dopredu.

Mimochodom, pred niekoľkými dňami sa z pracovnej cesty v inej krajine s prísnym režimom vrátil minister Taraba. Rokoval s partnermi v Saudskej Arábii a potenciálnych možnostiach budúcej spolupráce našich firiem s tamojším ropným priemyslom. Znamená to, že nás Taraba ťahá do perzského zálivu? Ide tu zavádzať islam alebo monarchiu, a vítať vlny migrantov?

Sami vidíte, že taká argumentácia kríva na obidve nohy.

Nie náhodou spomínam Saudskú Arábiu. Tá aktuálne dostala pozvánku do hospodárskeho spoločenstva BRICS. Hovoríme tu o celosvetovom projekte, nie regionálne obmedzenom bloku bývalých koloniálnych krajín, ktoré dodnes čerpajú z vykorisťovania slabších národov.

Veď čím iným je tá naša slávna „demokratická“ EÚ?

Iste, je dobré mať výkonnú ekonomiku, ale na čo sa tu hráme? Z čoho asi čerpá Belgicko, Francúzsko, alebo Portugalsko? Určite svoju prosperitu nabrali z tovární na montovanie káblových zväzkov alebo výroby značkových tenisiek…

Áno, BRICS je riadna alternatíva voči falošne univerzalisticky prezentovaným západným projektom. Škoda, že sme o tamojších aktivitách a rozvoji informovaní tak málo a tak selektívne. Potom sa dočítate v debate pod príspevkom Denníka N trápny výrok, že „Kedy sa naši rusofili začnú sťahovať do BRICS namiesto G7? Asi až vtedy, keď zistia, že tam už neberú gastrolístky.“

Jeho autor samozrejme nemá ani poňatia, o čom píše…

Na záver postreh k Šimečkovi juniorovi. Čo to vlastne so súdruhmi a súdružkami v tom Kyjeve hľadali? Popiera, že boli sľúbiť v prípade víťazstva volieb u nás podporu Ukrajiny pri snahe o vstup do NATO. Je to však naozaj tak?

Ich delegácia nepriniesla nič, nedokázali nič, nepodpísali nič zásadné – pretože ich výlet nemal žiadnu oficiálnu váhu, ich mandát je nulový. Na tlačovke sa vyjadrili, že Ukrajina je náš partner. Áno? A prečo náš partner porušil svoju časť asociačnej dohody o tranzite plynu? Keď už nechce podporovať ruský priemysel, potom nám mal aspoň zabezpečiť adekvátnu náhradu!

Lenže korektnosť nie je devízou ukrajinského režimu, ako sme sa mohli presvedčiť už neraz…

Na facebookovú nástenku si však Junior hrdo vyložil fotečky z mesta ako nejaký instagramový influencer (snažil sa nájsť také pozadie, ktoré by aspoň trochu pripomínalo vojnu, ale veľmi mu to nevyšlo). Ubolená tvár Plauchovej a „spravodlivo nahnevaný“ výraz Juríkovej sú ako z ochotníckeho divadla (škoda tých vrások, ktoré si nasilu pridávajú, Juríková by bola náhodou celkom pekná žena).

Ale viete čo? Vlastne je to tak správne, že k sebe herci sadajú ako vrana k vrane: A v hlavnej úlohe ich šou vystúpil najväčší ukrajinský komik, sám Voloďa Zelenský…

Len je tragické, že lístky do tohto divadla sú zaplatené krvou umierajúcich vojakov na oboch stranách konfliktu. Ale našim progresívcom očividne záleží v prvom rade na tom, aby doma ukázali, že predsa len majú aspoň nejakú tému…

Aj keď sa nijakým spôsobom netýka blaha našich vlastných spoluobčanov. Dobre vedieť, že kým oni sa promenádujú so žltomodrými stužkami, aby prejavili svoj „súcit“ našim susedom, tak naša vláda skutočne niečo robí pre Slovensko, a neháji cudzie záujmy.

Prečítajte si tiež:

• Šimečka prisľúbil slovenských vojakov na Ukrajinu, tvrdí Gašpar. Pôjdu mladí progresívci bojovať?
• PS informuje o svojich rokovaniach v Kyjeve