Môj profil 
Predplatné
“Nechcem zľahčovať uvedený problém, ale myslím si, že jeho riešenie nie je vo vytváraní všeobecných obáv a zbytočnej hystérie,” myslí si česká sexuologička a psychologička Laura Janáčková.
Ku kampani MeToo sa vyjadril aj psychológ Petr Šmolka, podľa ktorého môže mať kampaň zmysel, ak dodá obetiam odvahu sa ozvať, hoci aj po rokoch. “Ak ale povedie k falošným obvineniam v snahe byť zaujímavá alebo vysúdiť odškodnenie tam, kde k ničomu nedošlo, potom bude jej prínos veľmi sporný,” dodáva druhú stranu mince Šmolka.
Zmiešané reakcie vyjadrili aj používatelia českého a slovenského internetu. „Je to len hystéria zatrpknutých starých herečiek, ktoré potrebovali pozornosť,“ myslí si používateľka Facebooku. Podľa iných je zase kampaň zneužívaná na akýkoľvek dotyk či nevhodnú lichôtku.
Iní zase tvrdia, že „bohužiaľ akékoľvek násilie, o to viac spojené so sexuálnym podtextom do dnešného sveta patrí a nemalo by sa o ňom hovoriť ako o hystérii, alebo pred ním zatvárať oči“. “Čo je pre niekoho ľahko zabudnuteľná záležitosť, pre druhého môže byť ranou, z ktorej sa len tak nespamätá. Každý má svoje hranice a na to by sa podobné kampane mali zamerať,” myslí si iná používateľka.
Sexuálne obťažovanie nie je neznámou ani v našich končinách. Podľa Janáčkovej má žena v takej situácii na výber, pokiaľ nejde o znásilnenie alebo iný sexuálny trestný čin. Musí sa rozhodnúť, ako bude reagovať, aké sú jej priority a následne musí za svoje rozhodnutie niesť zodpovednosť. Podľa českej sexuologičky je pokrytecké, ak žena situáciu využíva a vytiahne ju po niekoľkých rokoch bez toho, aby dala možnosť vyjadrenia protistrane.
“Za spoločenský kolorit bolo takéto správanie v Amerike považované zjavne pred tohtoročnou kampaňou. Myslím si, že ženy v Českej republike nevhodné správanie mužov vnímajú a sú schopné riešiť uvedené iným spôsobom,” dodáva na margo kampane MeToo Janáčková.
“S nejakou formou sexuálneho obťažovania sa stretlo veľa žien, aj niektorí muži. A nielen to. Veľakrát to bolo v domácom prostredí, teda tam, kde by sa obete mali cítiť bezpečne,” vysvetľuje Šmolka a dodáva, že sexuálne obťažovanie by sa nemalo stať iba spoločenským koloritom kvôli obetiam obťažovania.
Obaja psychológovia sa zhodli, že väčšina českých žien nie je prehnane emancipovaná a zatiaľ zdravo vnímajú rozdiely medzi myslením mužov a žien. “Ženy majú niečo, čo chcú muži, a tak medzi nimi funguje výmenný obchod. Z evolučného pohľadu láska aj sex do tohto obchodu tiež patria. Muži sa snažia viac či menej sofistikovane získať priazeň ženy. Sú to však ženy, ktoré rozhodujú, či na nevhodné ponuky pristúpia alebo nie,” vysvetľuje sexuologička. “Pocit, že slovenské ženy sú submisívnejšie než inde v západnom svete, je skôr mýtom, než odrazom reality. K podobným tvrdeniam sa uchyľujú muži, najčastejšie tí slabí a neistí. U nich potom ide často predovšetkým o ich želanie, aby to tak bolo,“ doplňuje Janáčkovú Šmolka.
Už dnes sa ženy často sťažujú, že muži sú málo aktívny, málo ich oslovujú, málo s nimi flirtujú a že sú celkovo voči nežnému pohlaviu pasívny. Ženy tak musia, a ťažko povedať či to je len výhovorka a jednoducho došlo k zmene v spoločnosti, byť aktívne, tie čo vyhľadávajú prvý kontakt, tie čo oslovujú a to väčšine z nich vôbec nevyhovuje. V dôsledku takýchto kampaní sa však dá s istotou predpovedať, že muži budú mať ešte menší záujem a odvahu sa k žene ozvať, pretože nebudú chcieť riskovať, že budú obvinení z nevhodného správania prípadne rovno zo sexuálneho obťažovania.
Takéto kampane vnášajú nepriateľstvo medzi mužov a ženy, čo je ich najnegatívnejším prínosom. V záujme dobrej myšlienky likvidujú normálne vzťahy. Už dnes ľudia uzatvárajú svoje prvé manželstvo okolo tridsiatky a takéto kampane k zoznamovaniu a následnému chodeniu určite neprispejú, práve naopak ešte viac skomplikujú už i tak narušenú komunikáciu medzi pohlaviami.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
