Šebová: Všetci v tom istom vreci… Najväčšia sila nášho zdravotníctva je v ľuďoch

Bratislava 14. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

“Som presvedčená, že drvivá väčšina zdravotníckych pracovníkov je hrdá na svoje povolanie a snaží sa ho vykonávať odborne a najlepšie ako vie. Bez nich by sme mohli naše nemocnice, polikliniky či ambulancie zatvoriť!”

V poslednom čase sa s neuveriteľnými prípadmi (niektoré bohužiaľ s fatálnymi následkami), ktoré sa stali v našich zdravotníckych zariadeniach akoby roztrhlo vrece. Alebo možno sa ani neroztrhlo, len sme viac vnímaví. A podráždení. Zdravie nám totiž nik nevráti. Popri tom všetkom však  zabúdame na to, že drvivá väčšina zdravotníckych pracovníkov je hrdá na svoje povolanie a snaží sa ho vykonávať odborne a najlepšie, ako len vie. Bez nich by sme mohli nemocnice, polikliniky či ambulancie zatvoriť. A čakať na zázrak.

Minulý týždeň som sa bola pozrieť v Banskej Bystrici. Chcela som sa na vlastné oči presvedčiť, či fakultná nemocnica F. D. Roosevelta bola vyhodnotená ako najlepšia na Slovensku, v rámci tejto kategórie, za rok 2018 právom. Teraz som už presvedčená, že nešlo o náhodu. Okrem ochoty a zdravého nadšenia, som tu našla zdravotníkov, ktorí sa svojmu povolaniu oddali úplne a berú ho skutočne ako svoje poslanie.

Napriek tomu, že by mohli frflať na to, ako to na niektorých pracoviskách vyzerá. Ale aj to sa zmení. Počas najbližších štyroch rokov totiž prebehne komplexná rekonštrukcia nemocnice za takmer 90 mil. eur a tak aj zdravotníci vedia, že v nových priestoroch sa im bude pracovať určite lepšie. Sme predsa v 21. storočí a nielen zamestnanci, ale aj pacienti, si zaslúžia tomu prislúchajúci štandard.

Nadávať na všetko je u nás národným športom. Nadávať na zdravotníctvo priam povinnosť. Keď potom chcete napísať niečo pozitívne, máte problém. Pretože písať o negatívnych javoch v našej spoločnosti je “in”. To sa proste nosí. Priznávam, je to aj jednoduchšie. Ak však vystúpite z tohto radu, ocitnete sa v silnom protiprúde. A keď si nedáte pozor, zmetie vás to ako prívalový dážď. Napriek tomu som presvedčená, že písať o pozitívach má tiež svoj význam. Nemôžeme predsa všetkých hádzať do jedného vreca len preto, že sa nám to hodí a zapáčime sa tak väčšine…

Doba je už raz taká. Naučila nás aj vlastnostiam, o ktorých sme donedávna buď nemali ani potuchy, alebo sme mali niekde v podvedomí pocit, že ich máme aspoň pod kontrolou. Nemáme. Nadávame na všetkých a na všetko. Pred ničím sa nezastavíme, stratili sme zábrany. Takmer ideálne sa vieme „odventilovať“ na zdravotníctve. Pretože sa nás bytostne dotýka. Koniec koncov, zdravie máme len jedno.

Keď sa nám podarí nejakú nemocnicu zrekonštruovať, prípadne postaviť úplne novú, budú nám nanič, ak v nich nebudú pracovať slušní, zanietení a odborne zdatní zdravotníci. Pretože bez nich sa nezaobídeme. Písať o pozitívach v slovenskom zdravotníctve je skutočne ťažké, ale nie nemožné. Zamyslime sa nad tým. Za pokus to určite stojí.