SaS: Suskove zmeny zatvárajú justíciu. Vraciame sa o krok bližšie k ére Harabina

Mária Kolíková upozornila, že súčasný systém umožňuje, aby sa o sudcovské funkcie uchádzali aj skúsení advokáti, prokurátori, notári či akademici, ktorí splnia zákonné odborné predpoklady. „Otvorené výberové konania vytvárajú konkurenciu a umožňujú vybrať najkvalitnejších kandidátov. Justícia nemôže byť uzavretý klub. Potrebujeme do nej dostať kvalitných právnikov s rôznymi profesijnými skúsenosťami, pretože práve to zvyšuje kvalitu rozhodovania súdov,” uviedla.

Za najväčší problém Suskovho návrhu považuje obnovenie systému justičných čakateľov a postupné uzatvorenie kariérnej cesty k sudcovskej funkcii. „Minister Susko chce vytvoriť systém, do ktorého človek vstúpi prakticky po skončení školy a následne sa bude sudcovský stav dopĺňať predovšetkým zvnútra. Presne s takýmto modelom máme z minulosti veľmi zlú skúsenosť. Pri justičných čakateľoch sme videli neprimerané množstvo rodinných a osobných väzieb na ľudí pôsobiacich v justícii. Takto sa vytvára uzavreté a nezdravé prostredie,” upozornila.

Podľa Kolíkovej preto nejde iba o technickú zmenu spôsobu výberu sudcov. „Toto považujem za prokorupčné opatrenie. Ak systém uzavriete a výrazne obmedzíte možnosť vstupu kvalitných ľudí zvonka, vytvárate priestor pre rodinkárstvo, osobné väzby a netransparentné kariérne postupy. Namiesto modernej a otvorenej justície sa vraciame k modelu, ktorý poznáme z éry Štefana Harabina,” zdôraznila.

Zmeny sa podľa nej dotknú aj ľudí, ktorí pracujú na súdoch a prokuratúrach. Asistenti prokurátorov či vyšší súdni úradníci majú prísť o možnosť absolvovať justičnú skúšku, ktorá im dnes umožňuje ďalší kariérny postup. „Týmto ľuďom štát odkazuje, že môžu roky pracovať pre justíciu, ale ich cesta vyššie sa uzavrie. Aj preto upozorňujem generálneho prokurátora, že táto zmena sa priamo dotkne aj fungovania prokuratúry a kariérnych možností jej ľudí,” povedala.

Mária Kolíková kritizuje aj plánované zrušenie takzvaného krížového hodnotenia sudcov medzi jednotlivými krajmi. „Minister postupne zatvára systém zo všetkých strán. Obmedzí vstup ľudí zvonka a zároveň chce, aby sa sudcovia hodnotili iba v rámci vlastných krajov. To opäť oslabuje nezávislý pohľad zvonka a objektivitu hodnotenia,” uviedla.

Za mimoriadne nebezpečný považuje SaS aj návrh na zabetónovanie členov Súdnej rady. „Táto koalícia najskôr odvolala členov Súdnej rady, ktorí jej nevyhovovali, dosadila si vlastných a teraz chce takto vyskladanú Súdnu radu zabetónovať. Takto sa pravidlá demokratického štátu meniť nemôžu. Ak chce vláda hovoriť o väčšej stabilite Súdnej rady, nemôže najskôr politicky vymeniť jej členov a až potom si zabezpečiť, aby ich ďalšia vláda nemohla rovnakým spôsobom odvolať,” zdôraznila.

Podľa Kolíkovej všetky navrhované zmeny smerujú k rovnakému výsledku – k uzatvorenejšej justícii s menšou kontrolou a menšou konkurenciou. „Slovensko potrebuje presný opak. Potrebujeme otvorenú justíciu, do ktorej môžu vstupovať najlepší právnici a v ktorej sudcovia postupujú na základe odbornosti a transparentných pravidiel. Ak minister Susko tieto návrhy nestiahne a vláda ich presadí, po zmene vlády otvorenosť justície obnovíme. Ľudia musia mať istotu, že keď prídu na súd, bude o nich rozhodovať nezávislý, nestranný a kvalitný sudca,” uzavrela Mária Kolíková.

MS: Návrh novej legislatívy justíciu neuzatvára, zachováva otvorený prístup

Návrh novej legislatívy z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR justíciu neuzatvára, ale zachováva otvorený prístup k výkonu sudcovskej funkcie. Uviedlo to pre TASR tlačové oddelenie MS v reakcii na tvrdenia SaS o tom, že návrhy MS obmedzia otvorený vstup kvalitných právnikov do justície, oslabia objektívne hodnotenie sudcov či sťažia odvolávanie členov Súdnej rady SR. MS označilo vyjadrenia SaS za nepravdivé, podľa rezortu nezodpovedajú obsahu navrhovaného zákona.

„Návrh zákona justíciu neuzatvára, ale zachováva otvorený prístup k výkonu sudcovskej funkcie. Každý právnik, ktorý spĺňa zákonné podmienky, sa bude môcť naďalej uchádzať o miesto sudcu, pričom štandardnou cestou bude systematická odborná príprava priamo na súde,“ skonštatovali z tlačového oddelenia MS. Justičným čakateľom sa môže podľa rezortu stať nielen absolvent práva, ale aj advokát, prokurátor, notár, vyšší súdny úradník či iný právnik z praxe. Rozhodujúce bude úspešné absolvovanie verejného výberového konania, pričom uznané odborné skúšky sa nebudú opakovať. „Ministerstvo spravodlivosti je presvedčené, že výkon sudcovskej funkcie si vyžaduje viac než právnické vzdelanie alebo odbornú skúšku. Budúci sudca musí poznať fungovanie súdu, vedenie pojednávania, rozhodovaciu činnosť aj osobitnú zodpovednosť tejto funkcie,“ dodal rezort.

Podľa MS je nepravdivé aj tvrdenie, že návrhom sa majú rušiť otvorené výberové konania. „Ak nebude možné obsadiť voľné miesto sudcu justičným čakateľom, bude sa naďalej obsadzovať prostredníctvom otvoreného výberového konania, do ktorého sa budú môcť prihlásiť aj právnici z externého prostredia,“ ozrejmilo. Návrh by teda podľa MS nezavádzal monopol justičných čakateľov, ale má určiť ich prípravu ako štandardný spôsob budovania sudcovského stavu.