Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. „Považujem však za dôležité, že samit ukázal jednotu a schopnosť spojencov dohodnúť sa na spoločnom postupe aj pri témach, ktoré si vyžadujú zodpovednosť, rozvahu a rešpektovanie národných pozícií jednotlivých krajín,“ informoval šéf slovenskej diplomacie. Samit, na ktorom sa v rámci slovenskej delegácie vedenej prezidentom Petrom Pellegrinim zúčastnil tiež podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, zároveň potvrdil očakávanie, že európski spojenci a Kanada budú preberať väčší diel zodpovednosti za európsku bezpečnosť a zvyšovať svoje investície do obrany. „Slovensko je pevnou a aktívnou súčasťou NATO a plní si svoje záväzky. Rovnako však zdôrazňujeme, že každé rozhodnutie v oblasti obrany musí byť zrozumiteľné pre občanov a musí rešpektovať národné záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnosť nemožno stavať iba na číslach vo výdavkoch, ale najmä na reálnych spôsobilostiach, modernej armáde a silnej priemyselnej základni,“ vyhlásil Blanár.

V súvislosti so závermi samitu, ktoré počítajú s podporou Ukrajiny vo výške 70 miliárd eur v roku 2026 vo forme vojenského vybavenia, pomoci a výcviku, minister potvrdil, že Slovensko sa na vojenskej ani finančnej vojenskej podpore Ukrajiny v rámci NATO nebude podieľať. Zdôraznil, že Slovensko podporuje diplomatické iniciatívy smerujúce k spravodlivému a trvalému mieru a bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej, energetickej a nesmrtiacej pomoci Ukrajine.

Blanár v Ankare vystúpil tiež na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO s partnermi Istanbulskej iniciatívy spolupráce – Bahrajnom, Katarom, Kuvajtom a Spojenými arabskými emirátmi. Rokovanie bolo prednostne zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v širšom regióne Zálivu po dohode o 60-dňovom prímerí a podpise Memoranda o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom. Orientované bolo aj na partnerskú pomoc a konkrétnu aliančnú podporu týmto krajinám čeliacim útokom na svoju kritickú a ekonomickú infraštruktúru a najmä negatívnym dopadom blokády Hormuzského prielivu.

Vo svojom vystúpení zdôraznil, že Slovensko privítalo dohodu o prímerí medzi USA a Iránom ako prvý krok pre obnovenie diplomatických rokovaní o komplexnej mierovej dohode, ktorá by mala byť základom pre zastavenie veľkých vojenských aktivít a návrat k diplomacii. „Budovanie dôvery a udržateľné diplomatické riešenie si vyžiada ešte veľa úsilia a trpezlivosti. Sloboda plavby cez Hormuzský prieliv však musí byť garantovaná v súlade s medzinárodným právom, závisí od nej stabilita globálneho obchodu s energiami a ďalšími strategickými surovinami,” uzavrel šéf slovenskej diplomacie.