Program hláv členských štátov EÚ obohatil spoločný obed s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, oboznámenie sa s východiskami rozpočtu na obdobie 2028+. Rada prijala závery k aktuálnemu vývoju na Blízkom východe (Gaza, Sýria), k multilateralizmu, oceánom a migrácii. V záveroch týkajúcich sa obrany sa nespomína požiadavka na vytvorenie Rady ministrov obrany a umožnenia hlasovania v nej kvalifikovanou väčšinou o otázkach obrany.
Samostatný dokument so závermi sa týkal Ukrajiny, ktorý opäť skončil ako stanovisko predsedu Európskej rady, ktoré podporilo 26 štátov, keďže sa Maďarsko nepripojilo a závery k Ukrajine vetovalo už po druhý krát.
Konkurencieschopnosť únie
Lídri 27 členských štátov sa zhodli na viacerých opatreniach na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ v globálnom prostredí:
1. Zjednodušenie regulácií a zníženie administratívneho zaťaženia – cieľom je znížiť administratívne náklady pre podniky o 25 % a pre MSP o 35 %, preskúmanie existujúcich predpisov na ich zjednodušenie.
2. Energetická suverenita a nižšie ceny energií – budovanie skutočnej energetickej únie pred rokom 2030, investície do čistej a cenovo dostupnej energie a infraštruktúry, akčný plán na zníženie cien energií pre občanov a podniky.
3. Únia úspor a investícií – posilnenie kapitálových trhov a bankovej únie, mobilizácia súkromných úspor pre investície do európskeho hospodárstva
4. Jednotný trh a podpora priemyslu – nová stratégia na prehĺbenie jednotného trhu, najmä v oblasti služieb a základného tovaru, podpora technologických inovácií vrátane AI, kvantových technológií, polovodičov a 5G/6G, flexibilita v emisných normách CO₂ pre automobilový priemysel.
5. Zručnosti a vzdelávanie – podpora celoživotného vzdelávania a zvyšovania úrovne zručností, väčší dôraz na zručnosti potrebné pre digitálnu a zelenú transformáciu.
Európska rada plánuje v októbri 2025 posúdiť pokrok v týchto oblastiach. Zaujímavým opatrením pre slovenských podnikateľov sa javí „Zjednodušenie byrokracie pre podniky a občanov“. Pre dosiahnutie schválených cieľov Európska rada navrhla tieto opatrenia a mechanizmy:
1. Preskúmanie existujúcich pravidiel EÚ a ich zjednodušenie alebo odstránenie nadbytočných regulácií, zavedenie tzv. „záťažových testov“ pre nové aj existujúce právne predpisy s cieľom posúdiť ich dopad na podnikateľské prostredie.
2. Odkladný mechanizmus pre vykazovanie a náležitú starostlivosť v oblasti udržateľnosti – návrh má byť prijatý do júna 2025, zníženie duplicitného podávania správ podnikmi, napríklad pri daňových alebo environmentálnych hláseniach.
3. Automatizácia administratívnych procesov a podpora elektronickej komunikácie medzi firmami a verejnou správou, lepšia interoperabilita národných systémov, aby firmy nemuseli poskytovať rovnaké údaje rôznym úradom opakovane.
4. Jednoduchšie pravidlá pre malé a stredné podniky, napríklad pri verejných zákazkách a financovaní, rýchlejšie schvaľovanie investičných a podnikateľských projektov.
5. Odstránenie bariér pri cezhraničnom podnikaní – zjednodušenie pravidiel pre firmy, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách EÚ, lepšia koordinácia medzi členskými štátmi v oblasti regulácií, aby sa predišlo rozdielnym výkladom a zbytočnej byrokracii.
Tieto opatrenia sú zatiaľ v procese schvaľovania a implementácie, pričom Európska rada očakáva rýchly pokrok už v roku 2025
Ďalším opatrením na posilnenie konkurencieschpnosti, ktoré si zaslúži našu pozornosť je „Únia úspor a investícií“. Európska rada v oblasti únie kapitálových trhov navrhla konkrétne opatrenia na rozšírenie možností sporenia a investovania pre bežných občanov. Medzi hlavné návrhy patria:
1. Zjednodušenie prístupu občanov k investičným produktom a rozšírenie možností investovania na kapitálových trhoch, vytvorenie lepších možností pre retailových investorov, aby mohli ľahšie investovať do fondov, akcií alebo dlhopisov.
2. Vylepšenie celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP) – Komisia by mala v roku 2025 navrhnúť úpravy s cieľom zatraktívniť tento produkt pre občanov, podpora vývoja nových sporiacich a dôchodkových produktov, ktoré by boli dostupné vo viacerých krajinách EÚ.
3. Podpora digitálnych investičných platforiem, ktoré by umožnili občanom jednoduchšie investovať do európskych spoločností, zjednodušenie pravidiel pre cezhraničné investovanie, aby občania mohli investovať do podnikov v rôznych členských štátoch.
4. Zlepšenie regulácie a zníženie investičných nákladov pre drobných investorov, zabezpečenie lepšieho informovania občanov o investičných možnostiach, aby sa minimalizovali riziká a maximalizovala návratnosť investícií.
Tieto opatrenia majú pomôcť mobilizovať úspory občanov a nasmerovať ich do európskej ekonomiky, čím by sa mala zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ. V záveroch Európskej rady sú opatrenia uvedené len všeobecne. Na konkrétnu podobu si budú musieť občania počkať.
Automobilový priemysel
Pre Slovensko sú existenčne dôležité opatrenia, ktoré sa dotknú automobilového priemyslu. Európska rada schválila väčšiu flexibilitu v emisných normách CO₂ pre osobné autá a dodávky, čo znamená, že už nejde len o plán, ale o prijaté rozhodnutie na úrovni lídrov EÚ. Konkrétne:
– Vyžiadala si cielený návrh na dodatočnú flexibilitu v súvislosti s emisnými normami CO₂ pre osobné automobily a dodávky.
– Žiada Komisiu, aby pokročila v preskúmaní regulácie týkajúcej sa týchto emisných noriem.
Cieľom je zmierniť alebo upraviť existujúce pravidlá týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov v automobilovom sektore. Konkrétne sa to môže týkať:
1. Miernejšie požiadavky na znižovanie emisií CO₂ do roku 2025 – výrobcovia áut môžu dostať viac času na splnenie emisných cieľov, možnosť prehodnotenia cieľa „0 gramov CO₂ na kilometer“ do roku 2035, ktorý by znamenal úplný zákaz predaja nových spaľovacích áut.
2. Automobilky môžu mať viac flexibility v spôsobe, ako dosiahnuť nižšie emisie – namiesto výlučného dôrazu na elektromobily sa môže viac podporovať vývoj syntetických palív (e-palív), vodíkových áut či hybridných technológií, zohľadnenie skutočných emisií počas celého životného cyklu vozidla, nielen pri samotnej prevádzke (výroba batérií, recyklácia atď.).
3. Zmiernenie pravidiel pre ľahké úžitkové vozidlá a dodávky, aby podnikatelia a firmy nemuseli okamžite prechádzať na elektrické modely, možnosť dočasných výnimiek pre automobilky, ktoré vyrábajú menší počet vozidiel (napr. luxusné značky).
4. Väčšia flexibilita pri určovaní emisných cieľov na základe aktuálnej hospodárskej situácie a dostupnosti technológií – napríklad ak ceny batérií alebo surovín na elektromobily prudko vzrastú, pravidlá sa môžu prehodnotiť.
Ako to môže ovplyvniť slovenský trh?
– Dostupnosť spaľovacích áut na trhu sa môže predĺžiť, čo znamená širšiu ponuku pre zákazníkov, ktorí nechcú elektromobil.
– Ceny nových áut môžu rásť pomalšie, keďže výrobcovia nebudú musieť tak rýchlo prechádzať na drahšie technológie.
– Firmy a živnostníci môžu mať viac času na adaptáciu, najmä pri dodávkach a úžitkových vozidlách.
Nižšie ceny energií
Európska Rada vyzvala Komisiu, Radu, členské štáty a ďalšie zainteresované strany, aby začali v roku 2025 s realizáciou konkrétnych krokov Akčného plánu na zníženie cien energií, ktorý lídri EÚ schválili mesiac predtým. Plán, ktorý by mal pomôcť aj slovenským domácnostiam, či firmám obsahuje tieto opatrenia:
1. Zníženie cien energií pre domácnosti a firmy: podpora dlhodobých zmlúv na dodávky energie s cieľom stabilizovať ceny a znížiť ich kolísanie, možnosť dočasných kompenzácií alebo dotácií pre najviac postihnuté skupiny občanov a malé podniky, zníženie poplatkov za distribúciu a prenos elektriny, aby sa zmiernili náklady na koncových užívateľov.
2. Zvýšenie energetickej nezávislosti EÚ: urychlené investície do obnoviteľných zdrojov energie (solárne, veterné, vodné elektrárne), aby sa znížila závislosť od dovozu fosílnych palív, rozšírenie kapacít pre uskladnenie energie, aby bolo možné efektívnejšie vyrovnávať výkyvy v dodávkach, podpora jadrovej energetiky a ďalších nízkoemisných zdrojov ako súčasť energetického mixu.
3. Budovanie skutočnej energetickej únie pred rokom 2030: zlepšenie prepojenia energetických sietí medzi členskými štátmi, aby sa elektrina a plyn mohli efektívnejšie prenášať v rámci EÚ, odstránenie byrokratických prekážok pri výstavbe nových energetických projektov, čo urýchli rozvoj infraštruktúry, podpora spoločných nákupov plynu a iných energetických zdrojov na úrovni EÚ, aby sa znížila ich cena vďaka väčším objemom.
4. Ochrana spotrebiteľov a priemyslu pred vysokými cenami: zavedenie cenových stropov v prípade mimoriadneho nárastu cien energií, podpora energetickej efektívnosti – granty a zvýhodnené úvery na zatepľovanie budov, výmenu starých kotlov a inštaláciu fotovoltiky, lepšie regulovanie trhu s elektrinou s cieľom odstrániť špekulatívne cenové výkyvy.
Blízky východ, Migrácia, Oceány, Multilateralizmus
Blízky východ
Európska rada 20. marca 2025 vyjadrila poľutovanie nad porušením prímeria v Gaze, ktoré viedlo k civilným obetiam, a vyzvala Hamas na prepustenie rukojemníkov. Zdôraznila potrebu neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci a podporila riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na základe existencie dvoch štátov. Privítala arabský plán obnovy Gazy a prejavila ochotu spolupracovať na jeho realizácii.
V súvislosti so Sýriou odsúdila násilie voči civilistom, zdôraznila ochranu ich práv a dočasne pozastavila niektoré sankcie, pričom bude situáciu ďalej monitorovať. V prípade Libanonu privítala ukončenie politickej krízy a vyjadrila pripravenosť pomôcť stabilizovať krajinu. Celkovo apelovala na diplomatické riešenia, humanitárnu pomoc a dlhodobý mier v regióne
Migrácia
Nasledujúce závery Európskej rady môžu mať dopad aj na život Slovákov:
Pokrok v migračných politikách: Rada vyzvala na pokračovanie práce v oblasti migrácie, vrátane vonkajšieho rozmeru a komplexných partnerstiev, vykonávanie prijatých právnych predpisov EÚ a uplatňovanie existujúcich právnych predpisov.
Bezpečnosť hraníc: Zdôraznila potrebu posilniť bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ a ich účinnú kontrolu.
Návraty migrantov: Rada vyzvala na urýchlenie a zintenzívnenie procesov návratov neoprávnených migrantov.
Bezpečné tretie krajiny: Podporila koncept bezpečných tretích krajín a krajín pôvodu.
Boj proti obchodovaniu s ľuďmi: Zdôraznila dôležitosť boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.
Vízová politika: Rada vyzvala na zosúladenie vízovej politiky so susednými krajinami.
Legálna migrácia: Pripomenula potrebu bezpečných a legálnych možností migrácie.
Oceány
Lídri EÚ privítali zámer Komisie predložiť ambiciózny a výhľadovo orientovaný európsky pakt o oceánoch, ktorý podporí zdravé oceány a moria, energetickú bezpečnosť, potravinovú bezpečnosť, udržateľné rybárstvo a konkurencieschopné modré hospodárstvo.
Multilateralizmus
V súvislosti so spoločným obedom s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom Rada zdôraznila dôležitosť účinného multilateralizmu a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorého jadrom je Organizácia Spojených národov (OSN). Zároveň vyjadrila odhodlanie presadzovať Pakt pre budúcnosť, ktorý považuje za kľúčový krok k oživeniu OSN, dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a reforme medzinárodnej finančnej architektúry. Viac sme o nadväznosti Paktu pre budúcnosť na ciele Agendy 2030 písali (tu).
Ukrajina
Európska rada uvítala dohodu o prímerí medzi Ukrajinou a USA z 11. marca 2025 v Saudskej Arábii a vyzvala Rusko, aby preukázalo vôľu ukončiť vojnu. Zdôraznila potrebu humanitárnych opatrení, ako je výmena zajatcov a návrat deportovaných detí, a podporila silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu na zabezpečenie trvalého mieru.
Neschválila žiadne nové sankcie voči Ruskej federácii, vyjadrila odhodlanie zvyšovať prostredníctvom ďalších sankcií a dôraznejšieho presadzovania existujúcich opatrení na Rusko tlak. Cieľom týchto krokov by malo byť oslabenie schopnosti Ruska viesť útočnú vojnu proti Ukrajine a zabránenie obchádzaniu sankcií.
Lídri počítajú s tým, že Rusko po skončení bojov nahradí všetky škody spôsobené vojnou a kým tak neurobí bude spoločenstvo zadržiavať ruské aktíva.
Už niekoľko týždňov rezonuje v požiadavkách EÚ lídrov, opozície, mimovládok a angažovaných médií heslo „Spravodlivý mier“, čo je len synonymum pre víťazstvo Ukrajiny a porážku Ruska, nakoľko tento predstavuje obnovenie Ukrajiny v hraniciach pred rokom 2014. Navyše má byť tento zabezpečený tak, že Ukrajina bude disponovať takou vojenskou silou, aby odradila Rusko od ďalšieho nápadu prekročiť jej hranice vojenskými jednotkami.
Rovnaké požiadavky/ nezáväzné deklarácie schválilo 26 lídrov EÚ aj na ostatnom samite. Ak by na takýto „spravodlivý mier“ Rusko pristúpilo, nenaplnilo by ani jeden z cieľov Špeciálnej vojenskej operácie: neutralita, demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, trvalá bezpečnosť pre Donbas a Krym. Z jeho pohľadu by išlo o porážku. V situácii, keď zaznamenáva úspech za úspechom na frontovej línii, darí sa mu ukončiť agresiu Ukrajiny v Kurskej oblasti, USA priznáva leví podiel na príčinách vojny a je ochotné otepliť vzťahy s Ruskom, čakať od RF, že pristúpi na takýto „spravodlivý“ mier, je prinajmenšom naivné.
Pravdou na druhej strane je, že takéto deklarácie, ktoré schvaľuje samit za samitom Európska rada od roku 2014 Slovensko k ničomu nezaväzujú. A nie je dôvod míňať si na ne právo veta. To si Róbert Fico šetrí na významnejšie príležitosti. Na čas, keď pôjde do tuhého. Keď sa napr. budú schvaľovať sankcie, ktoré by mohli poškodiť náš mierový jadrový program.
Ďalšou červenou čiarou pre súčasnú slovenskú vládu je vojenská pomoc Ukrajine. Tú dlhodobo odmieta a zatiaľ sa Róbertovi Ficovi zakaždým darí zakomponovať do záverov klauzuly, ktorými sa vojenská pomoc Ukrajine mení na dobrovoľnú aktivitu členských krajín.
„9. Európska rada pripomína iniciatívy na posilnenie vojenskej podpory EÚ Ukrajine, konkrétne iniciatívu vysokej predstaviteľky týkajúcu sa koordinácie zvýšenej podpory zo strany členských štátov a ďalších zúčastnených štátov poskytovanej na dobrovoľnom základe, najmä pokiaľ ide o veľkokalibrovú delostreleckú muníciu a riadené strely, ako aj zložku vojenských potrieb v rámci iniciatívy G7 ERA.
10. Pri poskytovaní všetkej vojenskej podpory, ako aj bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa bude plne rešpektovať bezpečnostná a obranná politika niektorých členských štátov a zohľadnia sa bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov.“
Rovnako je to aj s rôznymi finančnými zbierkami na nákup zbraní a vojenského materiálu. Slovensko hovorí rázne nie. Nakoľko je rešpektovaný jeho suverénny postoj partnermi, aj Slovensko rešpektuje postoj druhých krajín a nebráni im v takejto aktivite.
Nedá sa teda tvrdiť, že iné Robert Fico vyhlasuje doma a k niečomu inému zaväzuje Slovenskú republiku na samitoch Európskej rady. Naopak slovenské záujmy dokáže presadiť umnou diplomaciou, nepotrebuje búchať po stole. Právo veta sa nám ešte zíde, keď bude naozaj zle.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
