Rusko má dostatok nástrojov na to, aby šmyk rubľa zvládlo

Bratislava 18. decembra 2014 (HSP/Foto: TASR)

Rubeľ kolabuje! Rusko skrachuje! Katastrofické scenáre ochotne opakujú naši politici, politológovia, ekonómovia a média. Avšak sú aj takí, ktorí celý problém nevidia až tak pesimisticky. Sú presvedčení, že Rusko to zvládne. Zasa to zvládne.

Jedným z optimistov je aj Ján Pavliš z hnutia O2H – Hnutie za Reálnu Demokraciu. Tvrdí, že sa katastrofa konať nebude. „Je zaujímavé sledovať stádový efekt na slovenskej mediálnej scéne. Pobavilo ma to! Ako napr. ekonomicky najslabšie slovenské médium SME napíše čosi o padajúcom rubli a katastrofe, ktorá príde, neberúc do úvahy fundamenty, ktoré za ruskou ekonomikou a menou stoja. A keď sa k ekonomike, resp. rubľu vyjadruje istý pán Schutz, ktorý strieľa z hlavy iba to, čo ho v nenávisti napadne, tak to som sa už fakt nezdržal a až som kvíkal od smiechu nad jeho úvahami, na ktoré má, samozrejme, právo,“ súhlasí Pavliš.

Je presvedčený, že Rusko má obrovskú škálu možností, ako čeliť dobre miereným útokom hlavne Goldman Sachs, ktorá je najsofistikovanejšou bankou na svete, a ktorá má vo svojich radoch stovky najlepších analytikov na svete. „Tieto útoky majú za cieľ vyvolať paniku medzi ruským obyvateľstvom, čo sa bankárom aj darí. Len pre objasnenie v krátkosti. Stačí, aby banka, ktorá je market makerom, teda ktorá vytvára v elektronickom obchodnom systéme dopyt a ponuku po dolári vo vzťahu k rubľu, prestala ponúkať doláre na strane ponuky voči rubľu, a to prázdne miesto okamžite spôsobí prepad rubľa, keďže rubeľ sa nemá možnosť oprieť o dolárovú protistranu, ktorú by mali vytvárať banky ako market makeri. Tak sa aj stalo, že rubeľ sa zo špekulatívnych dôvodov prepadol,“ vysvetľuje.

„V dôsledku postupného silného prepadu rubľa za posledné dni ľudia začali vyberať svoje rubľové úspory a „investovali“ ich do nákupov, čo nakoniec podporí HDP Ruska. Zatlačí to aj na infláciu, ale nie vo veľmi vážnej miere, pretože ľudia začali nakupovať tovary ešte pred tým, než maloobchod stihol zareagovať na silný dopyt. Ale späť k tým fundamentom. Ruské devízové rezervy sú dostatočné na to, aby pokryli všetky záväzky verejného sektora v cudzej mene. Jediným problémom, ktorý je samozrejme riešiteľný, je súkromný sektor, obzvlášť bežní ľudia, ktorí podliehajú panike najľahšie. Každý by si predsa chcel vymeniť svoje ruble za zahraničnú menu, ak vidí, ako rubeľ, kvôli premysleným zásahom špekulantov padá. To vytvára tlak na pokles ceny domácej meny – rubľa. Toto sme zažili na Slovensku v deväťdesiatych rokoch aj my,“ pripomína Ján Pavliš.

Poukazuje na to, že Rusko má k dispozícii celú škálu nástrojov, ako zasiahnuť a rubeľ ochrániť. „Kto na tom nakoniec prerobí? Iba obyčajní Rusi. Prečo? Pretože bežní ľudia vstupujú na stranu dopytu po cudzej mene až vtedy, keď vidia (pretože nedokážu analyticky finančne myslieť z objektívnych dôvodov), že rubeľ sa oproti cudzím menám prepadol. Vtedy prídu do banky a kúpia si dolár povedzme za 70 rubľov. Medzi tým centrálna banka urobí potrebné opatrenia a za nejaký čas stojí dolár už 60 a neskôr 50 rubľov. Bežný človek teda prerobil na každom dolári 20 rubľov. Preto sa ruské orgány snažia korigovať paniku a vyzývajú bežných Rusov, aby zostali vlastniť také meny, aké majú,“ poznamenáva.

„Kto má ruble, nech ich má aj naďalej, kto má doláre, nech ich tiež má aj naďalej. Pretože takéto veľké výkyvy na trhoch, ktoré bývajú vždy iba dočasné, bežným ľuďom prinesú iba straty. Ruská vláda sa týmto chce vyhnúť stratám obyvateľstva, ktoré má v bankách sumárne úspory vo výške 18 biliónov rubľov (t.j. cca 350 miliárd dolárov). Rubeľ súčasné turbulencie nakoniec ustojí. Fundamenty totiž nepustia. Ak by panika naozaj prepukla, Rusko má nepochybne v zálohe úverovú linku z Činy. Čína dokáže roztaviť časť z 1,2 biliónových rezerv, ktoré má investované v dlhopisoch vlády USA a poskytnúť ich v najhoršom prípade oproti kolaterálu Rusku na to, aby poriadne pozametalo so špekulantmi, ktorí sa snažia vyvolávať paniku u bežných Rusov, aby sa zbavovali rubľov,“ prízvukuje.

Hovorí, že Rusko dokáže poskytnúť ako záruku množstvo bohatstva. „Napríklad aj nedávno objavené a sprístupnené ropné pole vo veľkosti americkej časti Mexického zálivu, ktoré má predpokladanú sýtosť dokonca až v objeme 9-10 miliárd barelov ropy v hodnote 1 000 000 000 000 dolárov. Rusko má aj iné, drastickejšie cesty, ako urobiť poriadok na finančnom trhu. Napríklad uvalenie kontroly nad pohybom kapitálu. Môže uvaliť limity na výbery v hotovosti, na prevody na iný účet, na nákup cudzej meny, na prevody do zahraničia, atď. Toto presne urobila aj naša ECB minulý rok na Cypre a kto sa pamätá, toto sme zažili aj na Slovensku hlavne v časoch tretej Mečiarovej vlády, keď boli zavedené limity na nákup devízových prostriedkov obyvateľstvom, ktoré skončili až v roku 1998,“ pripomína Ján Pavliš.

Zdôrazňuje, že fundamenty ruskej ekonomiky sú však pevné. Rusko má pozitívny účet bežného účtu. Má devízové rezervy, ktoré pokryjú viac ako ročné importy. Má pozitívne saldo obchodu. „Útoky na rubeľ sú teda vyvolané cielene. Začalo to sankciami, pridal sa prepad ropy a potom udreli špekulanti. Áno, ide o dobre nachystaný scenár. Jasne, že pri poklese ceny ropy ruská ekonomika utrpí vážne škody, ale nezruinuje ju to, a hlavne, neoslabí to moc Putina natoľko, ako by si to USA želali. Rusko sa totiž v ťažkých časoch v minulosti vždy správalo rovnako. Vždy sa zomklo okolo svojho „cára“, prízvukuje.

Tvrdí, že v dnešnej globálnej ekonomike problémy jedného štátu môžu položiť na lopatky celý globálny finančný systém. „Z finančného trhu je badať, že cenné papiere všetkých druhov sú pod obrovským tlakom. Investori sú vystrašení a roztrasení. Vypredávanie aktív sa pod takýmto tlakom môže spustiť kedykoľvek. To dokáže rozbiť celý zadlžený globálny finančný systém. Nech sa teda radšej trasú predovšetkým zadĺžené ekonomiky, ako sú USA, Japonsko a krajiny EÚ. Dlhy týchto krajín sú oproti dlhu Ruska vyššie v priemere o viac než o 1000 percent. Pretože nakoniec to bude tak, ako to povedal minister zahraničia Ruska Lavrov pre francúzsku televíziu France 24: „Rusko nielenže sankcie prežije, ale zo sankcií vyjde ešte silnejšie,“ zdôrazňuje v závere Ján Pavliš.

eu