Už niekoľko mesiacov sa situácia pre Američanov v Sýrii nevyvíja dobre. Američania to vedia a preto kradnú sýrsku ropu a plyn, pretože o niekoľko mesiacov budú od sýrskych ložísk rovnako odstavení ako sú odstavení od ropných ložísk vo Venezuele. Američania okrem toho stratili v Sýrii svoju reputáciu, to ako zradili Kurdov im politicky neprospelo. Pre amerických jastrabov v USA je takisto neprijateľné, že americké základne v Sýrii obsadzujú nie sýrske vojenské jednotky, ale práve Rusi. Tí sú celkom spokojní s kvalitou amerických hangárov, pristávacích dráh a infraštruktúrou celých táborov, Američania odchádzali v zrýchlenom režime a Rusi väčšinu škôd už dokázali opraviť.

Kontrola sýrskych ropných polí, kradnutie sýrskej ropy cez Kurdov alebo priamo Američanmi má v Sýrii len dočasný charakter, rovnako ako americké porušovanie medzinárodného práva. Budúci rok sa môže situácia v Sýrii zmeniť ešte viac v neprospech Američanov.

Proamerickí Kurdi sú závislí na americkej leteckej a vojenskej podpore. Bez americkej podpory by už boli proamerickí Kurdi i proamerickí teroristi v Idlibe už dávno minulosťou, sýrske vládne jednotky by už obe oblasti vyčistili. Američania však veľmi netúžia vstupovať do ozbrojených stretov, príliš sa obávajú o svoje životy. V porovnaní s Afganistanom sú však Sýrčania menej bojovní,takže americké straty v Sýrii nebudú mať nikdy taký charakter ako v Afganistane. Podľa ruských expertov však už Asad a Iránci pripravili diverzné skupiny zložené so sýrskych Arabov, ktorí začnú budúci rok aktívnejšie pracovať na oslabovaní proamerických Kurdov. Tí ani v minulosti nedokázali plniť vytýčené strategické úlohy, Američania im vždy museli pomáhať. Guerillové útoky, pri ktorých budú neznámi ozbrojenci likvidovať kurdské hliadky a blokposty môže mať na bojovú úroveň Kurdov negatívne dôsledky. Čím viac Kurdov zahynie a utečie, tým skôr sa dostanú na dostrel aj Američania, ktorí sa už nebudú môcť ukrývať za kurdskými obrannými líniami.

Američania majú zviazané ruky aj kvôli Turkom. Turci sú americkí spojenci v NATO a majú najsilnejší pozemný kontingent v rámci celého NATO. Turci však majú Kurdov v žalúdku a chcú kurdskú otázku definitívne zmiesť zo stola, pričom sú ochotní problém s Kurdami riešiť aj vojenskou cestou a značne preriediť stavy kurdských ozbrojencov. Turci sú ochotní pracovať samozrejme aj jemnejšie, turecká tajná služba úspešne čistí kurdských lídrov a využíva k tomu proturecké skupiny Sýrčanov. Pri jemnejšom scenári budú musieť Kurdi čeliť guerillovej vojne, útočiť budú na ich pozície najmä Sýrčania a proturecké skupiny, v pozadí však bude vidieť rukopis ruskej, iránskej, sýrskej a tureckej tajnej služby. Takýto scenár je na budúci rok pravdepodobnejší ako masívny vojenský útok voči proamerickým Kurdom.

Donald Trump takisto dokonale chápe, že bez americkej prítomnosti v Sýrii, by už “tureckí janičiari” kurdský problém “vyrezali tureckými jatagánmi”. Erdogan drží čiastočne tureckých jastrabov na uzde, no takisto Erdoganova politika neráta s budúcnosťou takých kurdských zoskupení ako YPG či SDF, ktoré Turci považujú za teroristov. Proamerickí Kurdi majú dve základné možnosti – a) budú sa aj napriek nedávnej americkej zrade stále spoliehať na americkú pomoc, čo môže mať pre nich fatálne následky, guerillové útoky ich značne oslabia b) pokúsia sa dohodnúť s Asadom, v tom prípade Rusi a Sýrčania budú garantovať ich ochranu pred Turkami. Ak sa však aj proamerickí Kurdi dohodnú z Asadom, budú musieť následne Američania zo Sýrie veľmi rýchlo utiecť.

Asad je pripravený spolu so svojimi spojencami budúci rok začať ofenzívou na všetkých frontoch. Američania nemajú v Sýrii čo robiť, ich prítomnosť je v rozpore s medzinárodným právom, takže možno očakávať ofenzívu Sýrie a jej spojencov aj medzinárodnej rovine. Proti Američanom bude vystupovať viacero krajín, Američania však majú dostatok možností aby na medzinárodnom poli spolu s americkými vazami aktivity amerických súperov blokovali. Takže bude pravdepodobne nutné riešiť situáciu v Sýrii aj iným spôsobom a spraviť Američanom ich pobyt v Sýrii minimálne tak nepríjemný ako v Afganistane.

Ruský vojenský expert Alexej Leonkov uviedol, že práve skutočnosť, že Rusi obsadili opustené americké základne je nepriamym dôkazom, že budúci rok sa situácia v Sýrii dostane do pohybu. Rusi upravili americké základne pre svoje vojenské potreby, opravili Američanmi poškodené pristávacie dráhy a budovy, takže tieto základne budú môcť ruskí vojaci využívať ako svoje oporné body. Ak by sa ofenzíva v Sýrii nepripravovala, Rusi by ostávali na svojich základniach v Tartuse a Hmeimmim.

Alexej Leonkov takisto uviedol, že keď sa Američania dozvedeli o vstupe Turkov na sever Sýrie, svoju základňu v Manbidji opustili neprimerane rýchlo. Na základni ostala dokonca časť streliva a niekoľko zbraní, ktoré tam Američania v panike zabudli, vrátane osobných vecí amerických vojakov. Američania sa balili a zo základne utiekli v urýchlenom režime. Proturecké skupiny sú totiž bojovne naladené, nemajú Kurdov v láske a v rámci zmätku pri posunoch frontovej línie by sa pokojne mohli stať omylom terčom útokov aj Američania.

Širší konflikt s Turkami by samozrejme nevznikol, ale v rámci “spriatelenej paľby” by mohli Američania utrpieť straty. Úskalia spriatelenej paľby Američania dokonale poznajú, v Iraku či Afganistane na ich konto spadá množstvo smrteľných útokov na príslušníkov spriatelených armád, ktorých horliví a nervózni americkí piloti či vojaci považovali za nepriateľov. Američania takto zlikvidovali viacero britských výsadkárov, vlastných príslušníkov námornej pechoty, kanadských príslušníkov špeciálnych síl či príslušníkov francúzskej Cudzineckej légie. O spriatelenej paľbe zo strany Američanov písal napríklad portál pbs.

Väčšina amerických vojakov už Sýriu opustila, Američania sa čiastočne stiahli do Iraku, časť amerických vojakov a žoldnierov zo súkromných bezpečnostných síl však dnes kryje krádež sýrskeho nerastného plynového a ropného bohatstva. Dôvod prečo Američania tak primitívne kradnú sýrsku ropu a plyn je prozaický, Američania zúfalo potrebujú financie, aby nemuseli Kurdov a protiasadovské zoskupenia v Sýrii financovať zo svojho rozpočtu. V čase, keď boli Američania ešte hegemónom, krádeže cudzieho nerastného bohatstva vykonávali sofistikovane pomocou podplatených politických elít. Práve jednoduchosť a náhlosť amerických krokov je nepriamym dôkazom straty americkej hegemónie.

Podľa Leonkova však okamžite ako sýrske a iránske PVO získajú pod kontrolu celé územie Sýrie a sýrski hraničiari sa vrátia na hranicu s Irakom, americké kradnutie ropy a plynu v Sýrii sa okamžite skončí. Sýrčania, Turci, Rusi a Iránci však budú musieť eliminovať v prvom rade proamerické ozbrojené bandy teroristov v Idlibe a proamerických Kurdov, to by však nemalo predstavovať vážnejší problém. K odchodu Američanov pomôžu aj útoky diverzantov na ropné polia pod kontrolu Kurdov a Američanov, či útoky na cisternové vozidlá, ktorými Američania zvážajú ukradnutú sýrsku ropu do Iraku, kde ju následne označujú za irackú ropu a predávajú. Alexej Leonkov takisto predpokladá, že už budúci rok sa môže situácia v Sýrii meniť. Vojensky Američania jednoducho už nemajú na to, aby konflikt v Sýrii dotiahli do úspešného konca, všetko bude závisieť však od toho, koľko vlastných mŕtvych budú ochotní Američania ešte akceptovať a koľko mŕtvych Američanov bude potrebných k tomu, aby Sýriu opustili.

Podľa Leonkova netreba zabúdať ani na skutočnosť, že ak pred americkými prezidentskými voľbami začnú do USA voziť vo zvýšenej miere truhly s mŕtvymi americkými vojakmi, bude to mať negatívny dopad na niektorého z kandidátov boja o prezidentské kreslo v USA. Trump chcel stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie a Afganistanu, proti boli americkí jastrabi a členovia protitrumpovskej opozície, takže zo smrti amerických vojakov bude môcť Trump obviňovať protitrumpovskú opozíciu. Mŕtvi a zranení americkí vojaci môžu mať pre protitrumpovské zoskupenie v predvolebnom zápase o kreslo amerického prezidenta zničujúci dopad.