Predpokladá sa, že asi v VII. storočí sa dali na kočovanie z Pandžábu smerom na západ. Prvá správa o ich prítomnosti v Pannonii je z XV. storočia. Na to, že Rómovia majú pôvod v Indii prišiel študent kalvínskej teológie Štefan Vályi, ktorý sa spoznal v Leidene s indickými študentmi, ktorí mu výzorom pripomínali Rómov z Komárna. Zistil, že majú mnoho spoločných slov s jeho materinským jazykom.

Moje skromné pozorovanie

Najprv som si ich všímal na Gemeri, Spiši a Šariši, kde vytvárajú dnes početnú komunitu. Nebudem popisovať ich život, ktorý upravila už Mária Terézia a Jozef II., ten viac-menej poznáme. Po prečítaní spomenutej práce pána Doc. Gecelovského sa dá konštatovať, že sa takmer nič v ich spôsobe života nezmenilo. Jedine to, čo zaviedla Mária Terézia, ktorá ich prinútila usadiť sa. Zmenu mali len v čase socializmu, museli byť povinne zamestnaní. To pominulo.

Putovaním po Rumunsku a štúdiom dejín ma zaujala nápadná odlišnosť spomenutých Rómov od Rómov na Juhozápadnom Slovensku. Tých, ktorých voláme aj Oláski (Vlašskí) Rómovia. Od týchto Rómov som nie raz od nich počul: ja som Cigáň a som na to hrdý. U nás po tzv. „Nežnej“ sa nariadilo pre všetkých pomenovanie Róm, pretože pomenovanie Cigáň je vraj hanlivé. Tak sa na to pozrime lepšie.

Oláski Romovia sú naozaj odlišní od tých, ktorých označujeme za „osadníkov“. Oproti nim sú nápadní vyššou hygienou, slušným, často až honosným oblečením a neporovnateľne vyššou inteligenciou od „osadníkov“. Majú radi zlato a vlastnia ho, hrdia sa nákladnými životnými udalosťami, pri ktorých vyráža dych okázalosť a bohatstvo. Nebudem tu špekulovať o tom, odkiaľ ho majú. Ich bývanie je neporovnateľné s osadami. Aj to ich výrazne odlišuje od prvých spomenutých. Obživa tých prvých bola v minulosti vo výrobe nepálených tehál (vaľkári),  kováčstve, korytárstve, košíkárstve a podobných činnostiach, obživa tých Oláskych bola hlavne v hudobníctve, veštení a činnostiach menej spojených s manuálnou prácou. V Rumunsku patria medzi najmajetnejších ľudí v krajine. Videl som mimoriadne honosné jednotlivé domy, ale aj doslova blahobytné sídliská, napr. v Hunedoare,  Huedine a v Buzescu za Karpatami. Video napr. tu. Tam som sa dozvedel kurióznu vec. Títo vraj mali tajnú dohodu s N. Ceaucescom o tom, že môžu ryžovať zlato v krajine a mali dohodnutú čiastku, ktorá mala patriť jemu.

Ceaucescu im ale nikdy neveril, podozrieval ich, „že ho okrádajú“ a azda sa ani nemýlil, keď si po jeho smrti nechali postaviť paláce, ktoré doslova vyrážajú dych. Veľmi sa u nás nevie, že práve Rumunsko, presnejšie Sedmohradsko, bolo a je omnoho bohatšie na zlato, striebro, meď, železo a soľ, ako bolo naše územie. Neporovnateľne! Keď som fotil zopár takých domov, tak najprv len ukradomky, bál som sa, no rýchlo som pochopil, že im robím radosť a dokonca ma pozývali dovnútra paláca, aby sa pochválili. Neodvážil som sa,  na nete je dosť fotografií o tom, v akom prepychu žijú. Kliknite tu.

Práve tam som pochopil, prečo je u nás toľko Oláskych Rómov s priezviskom Bihary, Byhári a Sárközi, či Šárközy a prečo ich voláme Rómovia (oni sami seba Romani) a prečo Oláski. Obidva výrazy majú totiž rovnaký význam. Ľudia s vyšším IQ si pri sťahovaní nesú so sebou aj názov svojho pôvodu, názov dediny, kraja, či rieky, od ktorej prichádzajú. Aj u Slovanov som našiel takúto bežnú prax zo stredoveku. V Rumunsku je veľká dedina Livadia (Zaujímavé, aj v Grécku a na Cypre je tiež Livadia.), ktorá sa pred socializmom volala Sárköz. Po slovensky Bahenná Medza, hranica. Maďarsky Sárközi je ten, kto pochádza z tejto dediny. (Aj bývalý prezident Francúzska sa volal Nicolas Sarkozy…!) Druhá, z nášho pohľadu zaujímavá dedina 10 km nad Oradeou, sa volá Biharia. Veľmi zaujímavé je aj to, že práve v tejto dedine sú impozantné pozostatky po slovanskom hradisku. Celý veľký kraj, s dnešným hl. mestom Oradea sa volá Bihor. Dodnes sa spoľahlivo nevie, prečo. Fakt je, že na severe Indie je štát Bihár. Nechcem tu tvrdiť, že títo Rómovia dali meno celému územiu v Rumunsku. Ale nedá sa to ani vylúčiť. K častému romskému priezvisku Rigo len toľko, že je časté aj priamo v hlavnom meste Indie Dillí.

R. 106 dobil cisár Trajan „Zlaté územie“ Rumunska a vytvoril provinciu Dacia. Krajina sa postupne romanizovala, teda latinizovala. Ľudí prichádzajúcich odtiaľ volali podľa Ríma. Rím = Roma = Romani, či Vlasi, skomolene Valasi. Maďari ich neskôr nazývali aj Olassy. Poliaci dodnes volajú Talianov Vlochy. Aj vlnu kočujúcich Cigáňov prichádzajúcich z tejto oblasti nazvali Olasy, či Romani. Aj oni sami seba tak nazývali a aj nazývajú – podľa bývalej rímskej provincie, Romani = Rimania. My sme to zasa skomolili na Rómovia a používame toto slovo na označenie všetkých „Cigáňov“, nevnímame priepastný rozdiel medzi týmito spomenutými, veľmi rozdielnymi komunitami. Akosi rozdiel ani vidieť nechceme. Zjednotili sme všetkých pod názov Rómovia, lebo si rozdiely nevšímame!

Odkiaľ prišli?

Na túto otázku odpovedajú dve mapy z wikipédie. Na prvej je zobrazené, že prišli cez Konštantínopol do Bulharska a Rumunska, odkiaľ sa rozšírili do ostatnej Európy, druhá mapka to potvrdzuje.

Rómsky jazyk

Ich jazyk nie je jednotný, pretože okrem indického základu, vlastne najmenej dvoch základov, sú v ich dnešnom jazyku slová z krajín, ktorými dlho putovali a samozrejme, slová miest, v ktorých dnes žijú. Tie miesta tiež spravidla nie sú jazykovo jednotné. To je dôvod, prečo nie je možné ich jazyk kodifikovať.

Cigáň, alebo Róm?

Čo bolo skôr? Cigáň ako pomenovanie, alebo pomenovanie podľa správania sa = klamania, cigánenia? Kde nadobudli toto pomenovanie, ktoré poznajú v celej Európe ako spisovné a legálne? Rusi, Moldavci, Ukrajinci, Bulhari, Poliaci, Chorváti, Srbi, Macedónci, Maďari, Češi, Nemci, Švajčiari, Španieli, Portugalci, Taliani, Nóri, Švédi a Fíni ich volajú Cigáni. Aj oni sami seba, ako som už napísal, volajú Cigáni, Cigány, Cikán, Tsigan, циганин, Zigeuner, Sigøyner, Zigenare, Zingaro. Dokonca aj Číňania a Mongoli majú pre nich podobné slovo吉普赛人.Zaujímavé, že Anglosasi ich volajú Gypsy, čo prevzali zrejme vtedy, keď India bola anglickou provinciou. Práve tak ich totiž nazývajú v indickom štáte Pandžáb. Aj v tamilčine je to doslova Džipsi. Z môjho skromného zistenia mi vyplýva, že slovo Cigáň je mimoriadne rozšírené a naše „cigániť“ je synonymum slova klamať. Preto ho vnímame ako hanlivé. Pomenovanie Cigáň nie je podľa klamania, ale má iný základ. Možno pochádzajú z kraja, ktorý sa tak v Indii nazýval, či nazýva. (Je to teda synonymum, ako vandalizmus od Vandalov, ktorí zničili Rím. Pritom podľa nádherných stavieb v Tunise, kde žili súdim, že boli vysoko kultivovaní!) Takže v názve Cigáň nevidím absolútne nič hanlivé. Ale my zasa sme pápežskejší, ako pápež a u nás sú Rómovia, v ostatnom svete Cigáni, Gypsy. Pomenovanie Rómovia ustanovili ľudia, ktorí tieto fakty nepoznali, alebo ignorovali.

Názov Róm zahŕňa u nás všetky (obe) skupiny pod jeden názov. No podľa správania sa a spôsobu života týchto skupín predsa len rozlišujem Cigáňov od tých, čo prišli zrejme z Indického Biháru, cez Daciu ako Rómov, Románov, Rimanov. Podľa tohto zistenia nie každý Cigáň je Róm. Rovnako, ako nie každý obyvateľ Slovenska je Sloven.