„Výsledkom tohto úsilia je aj zvýšenie platov zamestnancov v školstve, ktoré 10. júna jednohlasne schválili poslanci Národnej rady SR, a to aj napriek konsolidácii verejných financií. Od septembra 2025 sa ich mzdy zvýšili o 7 percent a od januára 2026 to bude o ďalších 7 percent, čo predstavuje navýšenie rozpočtu o 700 miliónov eur. V prípade zamestnancov regionálneho školstva zahŕňa aj dvojpercentnú nadtarifnú zložku, ktorou sa zavádza nový príplatok za hodnotenie pedagogického i odborného zamestnanca,“ vysvetlili z rezortu školstva s tým, že sa tak posilní možnosť riaditeľov adresne odmeňovať učiteľov nad rámec tarifných platov.

Za čiastočné riešenie považuje ministerstvo aj kompenzačné príspevky pre pedagogických a odborných zamestnancov. Tie poskytuje ako motivačný a stabilizačný nástroj v regiónoch s najvyššími nákladmi a najvypuklejším nedostatkom pedagógov najvypuklejší.

„Rezort školstva podporuje aj štipendiá pre študentov nedostatkových odborov. Najviac učiteľov chýba v predmetoch ako matematika, fyzika či informatika, preto sme štipendiá stanovili aj pre vysokoškolákov, ktorí si vyberajú práve tieto chýbajúce aprobácie,“ zdôraznilo ministerstvo a doplnilo, že minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) začiatkom tohto roka podpísal memorandum s Asociáciou pre prípravu a vzdelávanie učiteľov, čo by tiež mohlo napomôcť riešeniu nedostatku učiteľov. MŠVVaM SR avizuje aj prípravu ďalších opatrení, ktoré patria k veľkému balíku zmien v školstve pre zlepšenie pracovných podmienok v školách, a posilnenie atraktivity učiteľského povolania.

„Cieľom je nielen lepšie ohodnotiť a motivovať učiteľov, ale ich aj chrániť, odbremeniť a podporiť v práci so žiakmi. Jedným z nich je možnosť získať kvalifikáciu v nedostatkových predmetoch rýchlejšie prostredníctvom flexibilných vzdelávacích programov,“ pokračuje rezort školstva.

Problém s nedostatkom učiteľov podľa neho môže pomôcť riešiť aj nová kategória pedagogického zamestnanca – kandidáta. Táto pozícia je upravená v novej legislatíve, ktorú má v súčasnosti na stole parlament. Kandidáti by mohli začať učiť na škole popri vlastnom štúdiu už po dokončení bakalárskeho vzdelania. Cennú prax tak budú môcť získavať už počas štúdia a aktívne vstupovať do vyučovacieho procesu. „Zmeny sa majú týkať napríklad aj vykonania prvej a druhej atestácie. V aktuálne platnom znení zákona si pedagógovia urobia prvú a druhú atestáciu za desať rokov dokopy. V novom navrhovanom znení zákona majú prvú absolvovať do troch rokov a druhú do dvoch rokov, teda spolu za polovicu času – do piatich rokov, rezort školstva pritom dbá na zachovanie odbornej úrovne a kvality,“ zdôraznil rezort školstva.

Ministerstvo podotklo, že súčasťou aktivít je aj pomoc a podpora učiteľov prostredníctvom Regionálnych centier podpory učiteľov (RCPU). Tieto poskytujú mentorov, ktorí pomáhajú pedagógom a riaditeľom škôl s novým kurikulom, a tiež v prioritných tematických oblastiach poskytujú poradenstvo a konzultácie. „Zároveň prostredníctvom vzdelávania, vydávaných praktických príručiek na zvládanie rôznych situácií, ale aj už zavedených pravidiel a pripravovaných legislatívnych zmien rezort školstva sleduje primárny cieľ – chrániť žiakov i učiteľov,“ uzavrelo ministerstvo.

Tesne pred začiatkom školského roka zverejnila spoločnosť Alma Career Slovakia informáciu, že školy stále hľadajú vyše 1 200 zamestnancov. Situácia sa podľa nej v porovnaní s vlaňajškom mierne zlepšila. Školy najčastejšie hľadali zamestnancov na pedagogické pozície, najžiadanejší boli učitelia a učiteľky pre druhý stupeň základných škôl.

Záujem o učiteľské pozície je ale podľa spoločnosti pomerne malý. Najväčší dopyt po učiteľstve základných a stredných škôl je v Bratislavskom kraji, školy najčastejšie hľadali učiteľov matematiky, ale aj vyučujúcich angličtiny, informatiky, fyziky či slovenského jazyka a literatúry. Organizácia EDULAB tiež upozornia, že aktuálne prognózy ukazujú, že na Slovensku bude každoročne chýbať približne 1 600 až 2 100 učiteľov.

Pred Slovenskom zároveň stojí najväčšia reforma vzdelávania za posledné desaťročia. Približne polovica zo základných škôl, ktoré v pondelok 1. septembra otvorili svoje brány, prechádza na nový školský vzdelávací program. „Učitelia aj riaditelia majú pred sebou kurikulárnu reformu. Ak nezískame dostatok kvalitných ľudí do škôl, nebude ju mať kto zavádzať. Potrebujeme odborne vedený manažment škôl, vzdelaných riaditeľov a silné podporné tímy, ktoré dokážu zavádzať zmeny,“ vraví riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB Ján Machaj. Poukázal, že podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) a Ekonomického ústavu SAV vzrastie medzi rokmi 2026 až 2030 nedostatok pedagógov na vyše 2 100 ročne. Predmetná prognóza uvádza, že najväčším problémom je nedostatok mladých pedagógov. Priemerný vek pedagógov je v súčasnosti vyše 45 rokov.

„Povolanie učiteľa už dlhodobo nie je pre absolventov atraktívne, len 39 pedagógov po skončení štúdia nastúpi do praxe. Ak chceme reformu, musíme učiteľom poskytnúť kvalitné zázemie a jasnú perspektívu s možnosťou profesijného rastu,“ vraví prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková.

.

Údaje IVP a Ekonomického ústavu SAV ukazujú, že ak by sa mali zosúladiť dopyt po učiteľoch a ponuka, v rokoch 2022 až 2025 malo nastúpiť na pozíciu učiteľa 87 percent absolventov pedagogických smerov. V rokoch 2026 až 2030 je táto hodnota na úrovni 106 percent. To ale nie je reálne, potrebné je zvýšiť atraktivitu povolania. To by mohlo zvýšiť záujem o štúdium, prípadne prinavrátiť starších absolventov do praxe.