Putin sa prihovoril národu

Ruský prezident Vladimir Putin sa prihovoril občanom krajiny. Kremeľ ani iné agentúry prejav hlavy štátu vopred neoznámili. Niekoľko minút pred prejavom o tom informovala agentúra RIA Novosti.

„Konflikt na Ukrajine nadobudol po útokoch západných rakiet dlhého doletu na Rusko prvky globálneho charakteru,“ vyhlásil Putin.

– Šesť rakiet ATACMS 19. novembra a systémy Storm Shadow 21. novembra zasiahli ciele v Kurskej a Brjanskej oblasti.

– Je známe, že zbrane dlhého doletu nie je možné použiť na ruskom území bez špecialistov z krajín, kde boli vyrobené.

– Použitie zbraní dlhého doletu nepriateľom nemôže ovplyvniť priebeh ŠVO.

– Rusko sa považuje za oprávnené použiť zbrane proti vojenským zariadeniam krajín, ktoré používajú svoje zbrane proti Ruskej federácii.

– Bojové skúšky raketového systému Orešnik sa vykonávajú v reakcii na agresívne akcie krajín NATO proti Rusku.

– Moderná protivzdušná obrana nezachytí rakety Orešnik, tie útočia na ciele rýchlosťou desať Machov, čo je 2,5 až 3 kilometre za sekundu.

„V prípade eskalácie Rusko odpovie rozhodne a zrkadlovo,“ ubezpečil prezident.

– Ruské vojská úspešne postupujú po celej bojovej línii, všetky úlohy ŠVO budú dosiahnuté.

– Úder na Južmaš bol vykonaný balistickou raketou s nejadrovou hypersonickou hlavicou.

– Rusko je pripravené riešiť spory mierovými prostriedkami, ale je pripravené na akýkoľvek vývoj udalostí, vždy odpovie.

– V Dnepropetrovsku Rusko zasiahlo komplex, ktorý okrem iného vyrába raketovú techniku.

– V súčasnosti neexistujú žiadne prostriedky, ktoré by mohli čeliť najnovším ruským zbraniam.

– Rusko bude aktívne informovať civilistov na Ukrajine a občanov iných spriatelených krajín, aby opustili zóny možného útoku.

Čo znamenajú Putinove vyhlásenia?

Ruský prezident sa po prvýkrát vyjadril k raketovým úderom Západu na Rusko a k možnej reakcii Moskvy na ne.

Už dnes sme písali, že Kremeľ má dve stratégie postupu.

Prvou je rýchla a čo najtvrdšia odpoveď vrátane použitia jadrových zbraní proti Ukrajine alebo dokonca proti krajinám NATO. Presadzujú ju ruskí vojnoví jastrabi.

Druhou je nepoužiť jadrové zbrane, ale pohroziť ich použitím (aj proti krajinám NATO), čím sa posilní „vyjednávacia pozícia“ v predvečer možného dialógu s Trumpom o ukončení vojny na Ukrajine. Zároveň s tým istým cieľom zintenzívniť údery na Ukrajinu konvenčnými (nie jadrovými) zbraňami.

Súdiac podľa Putinovho prejavu sa Kremeľ zatiaľ drží druhej stratégie.

Hrozí údermi na vojenské objekty NATO, ale neuvádza, kedy presne a za akých podmienok sa uskutočnia. Akoby hrozbu „odkladal“.

Informoval aj o údere novou raketou na Dneper, ktorú podľa Putina nemôže zostreliť žiadny systém protivzdušnej obrany na svete.

Zároveň dáva najavo, že tento prístup sa môže zmeniť na tvrdší. Zároveň však neuvádza konkrétne podmienky, za ktorých sa tak stane.

To znamená, že zatiaľ je stratégiou „hrozba, ale nie úder“. Pokiaľ ide o Ukrajinu, je to stratégia „udrieť, ale nie jadrovými zbraňami“.

S náznakom, že táto stratégia sa môže kedykoľvek pritvrdiť.