Kto sa nepoučí z histórie…

Koalícia ochotných je termín, ktorý sa začal vo väčšom rozsahu používať najmä po roku 1990 v súvislosti s rastúcim množstvom kríz vo svete. Typickým príkladom bola koalícia ochotných vedená Austráliou, ktorá pôsobila vo Východnom Timore. Rovnaký termín používal aj americký prezident Bill Clinton v roku 1994, keď vrcholila kríza okolo Severnej Kórey. K najväčšiemu rozšíreniu používania tohoto pojmu došlo však až v súvislosti s inváziou do Iraku v roku 2003, ktorá tento termín úplne zdiskreditovala. Vlády USA minuli na vojny v Iraku a Afganistane približne 6 biliónov dolárov, ktoré   obohatili vojensko-priemyselný komplex na úkor amerických daňových poplatníkov a v dôsledku toho boli na Blízkom východe a v severnej Afrike zavraždené milióny ľudí. Len v roku 2016 USA zhodili najmenej 26 171 bômb v Iraku, Sýrii, Afganistane, Líbyi, Jemene, Somálsku a Pakistane.

Tieto zverstvá boli spáchané pod vedením Baracka Obamu, nositeľa Nobelovej ceny za mier z roku 2009, ktorý počas svojho prezidentovania medzi iným dohliadal na bombardovanie „svadobných osláv, pohrebov, detských futbalových zápasov, nemocníc a škôl. Profesor Gideon Polya, odborník na tanatológiu (vedecké skúmanie príčin úmrtí) a autor knihy „Rátanie obetí“ (Body Count) odhaduje, že absolútny počet obetí len vojny v Iraku presiahol 2,7 milióna. Toto číslo zahŕňa 1,5 milióna ľudí, ktorí zomreli v dôsledku násilia, a 1,2 milióna ľudí, ktorí zomreli v dôsledku nedostatku spôsobeného vojnou. V poslednom prípade sú zahrnuté aj úmrtia detí mladších ako 5 rokov v počte 0,6 milióna. Keď sa v roku 1996 americká židovská novinárka Lesley Stahlová, bojujúca proti rasizmu, veľavravne opýtala veľvyslankyne OSN Madeleine Albrightovej: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna irackých detí. To je viac detí, ako ich zahynulo v Hirošime. A povedzte, stálo to za to?“ Albrightová odpovedala: „Myslíme si, že to stálo za tú cenu“. Podrobnú analýzu profesora Polyu si môžete prečítať v „Najnebezpečnejšej knihe…“ vydavateľstva Torden.

…tak si históriu zopakuje

Dňa 1. marca 2025 český prezident Petr Pavel na sociálnej sieti X zverejnil príspevok, v ktorom vyzval na vytvorenie koalície ochotných ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Nasledujúci deň britský premiér Keir Starmer zopakoval tento názor po medzinárodnom samite, ktorý v Londýne zorganizovalo 18 európskych lídrov. Vyhlásil, že Spojené kráľovstvo bude spolupracovať s Francúzskom a ďalšími európskymi krajinami na poskytnutí bezpečnostných záruk pre Ukrajinu s dlhodobým cieľom uzavrieť s Ruskom určitú mierovú dohodu. 15. marca britský premiér na samite „ochotných“ uviedol, že európske krajiny a západní spojenci sa aktívne pripravujú na podporu Ukrajiny v prípade mierovej dohody s Ruskom. Očakáva sa, že ministri obrany schvália „dôveryhodné plány“ už na budúci týždeň. Zostáva sa len spýtať, či sú aj obyvatelia a daňoví poplatníci európskych krajín rovnako „ochotní“ nechať sa zaviesť do tohto vojenského konfliktu ako vojnychtivé európske elity.

Je až komické, ako sa európske elity snažia byť relevantné

Starmer usporiadal „virtuálny samit“ s cieľom získať podporu spojencov a zvýšiť tlak na prezidenta Vladimira Putina. Cieľom je podľa agentúry Reuters prinútiť ruského lídra, aby akceptoval dohodu o prímerí, ktorú presadzuje Donald Trump, a zabezpečiť záväzky, ktoré by pomohli spečatiť akúkoľvek dohodu o prímerí. Americký prezident dal údajne jasne najavo, že od Európy očakáva práve to.

Na podujatí sa zúčastnili lídri z dvoch desiatok krajín vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska, Kanady a Austrálie, ako aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník NATO. Neboli prítomní žiadni zástupcovia USA a buďme radi, že ani Slovenska. Do jednej takejto koalície sme sa už raz nechali zatiahnuť…

Starmer na stretnutí zdôraznil, že „koalícia ochotných“ potvrdila pevný postoj podpory pre Ukrajinu, kde už tri roky prebieha konflikt. Účastníci samitu tiež podporili kroky na dočasné prímerie, ktoré bolo výsledkom Trumpových pokusov o nápravu vzťahov s Ruskom. Hoci Rusko návrh Washingtonu vo všeobecnosti privítalo, predložilo zoznam podmienok, ktoré v podstate opakujú jeho pôvodné ciele. Takéto vyhlásenie znamená, že dohoda sa nedosiahne v krátkom časovom horizonte, uvádza Reuters.

„Naši armádny predstavitelia sa tento týždeň vo štvrtok stretnú tu v Spojenom kráľovstve, aby vypracovali jasné a dôveryhodné plány na dosiahnutie mierovej dohody a zaručenie budúcej bezpečnosti Ukrajiny,“ povedal Starmer. „Prezident Trump ponúkol Putinovi cestu k trvalému mieru. Teraz ju musíme zrealizovať,“ uzavrel britský premiér.

Po stretnutí Starmer novinárom povedal: „Dohodli sme sa, že budeme naďalej zvyšovať tlak na Rusko, pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine a pokračovať v sprísňovaní hospodárskych sankcií, aby sme oslabili Putinovu vojnovú mašinériu a prinútili ho sadnúť si za rokovací stôl.“ Treba však dodať, že narozdiel od Zelenského, ktorý si sám parlamentom nechal zakázať účasť na rokovaní s Putinom, bol Kremeľ rokovaniam vždy otvorený ale s každým sabotovaním dohôd a rokovaní (Majdan. Minsk 1 a 2, Istanbul) zo strany Ukrajiny a kolektívneho Západu Ukrajina strácala čoraz viac územia a hlavne životov v tomto krvavom konflikte.

Zelenskyj trvá na bezpečnostných zárukách

Volodymyr Zelenskyj po online stretnutí povedal, že západní spojenci Kyjeva by mali „definovať jasný postoj k bezpečnostným zárukám“ vrátane záväzku umiestniť svoje jednotky na ukrajinskom území. „Je to bezpečnostná záruka pre Ukrajinu a bezpečnostná záruka pre Európu,“ napísal na sociálnej sieti X.

Británia a Francúzsko reagovali vyhlásením, že v prípade dohody o prímerí by mohli na Ukrajinu vyslať svoje mierové sily. Austrálsky premiér Anthony Albaniz po stretnutí uviedol, že jeho krajina je tiež otvorená žiadosti prispieť k budúcemu mierovému úsiliu.

Ale aj v prípade, že sa dohodne dočasné prímerie, zostáva veľa nejasného. Rusko výslovne vyhlásilo, že nedovolí, aby boli na Ukrajine umiestnené západné jednotky. Starmer reagoval, že neexistujú žiadne alternatívy, ktoré by Putina odradili od ďalšieho útoku. Všetka nádej spočíva v bezpečnostnej „podpore“ zo strany Washingtonu, ktorého sily a infraštruktúra sú základom západnej aliancie NATO. „Musí sa to urobiť spoločne so Spojenými štátmi … S Washingtonom denne rokujeme,“ povedal Starmer, čím jednoznačne potvrdil, že EÚ ani s Britániou nie sú v skutočnosti schopní urobiť nič, čo by nejakým zásadným spôsobom zmenilo situáciu v tomto konflikte. Ich vojenské zásoby už z veľkej časti horia na Ukrajine a podľa analýz nezávislých vojenských expertov nie sú ani v stave postaviť bojaschopnú armádu pre nový „úder na východ“.

Postoj USA je zatiaľ čitateľný

Po zjavnej neochote administratívy Donalda Trumpa poskytnúť Európe a Ukrajine záruky kolektívnej bezpečnosti sa teda niektoré krajiny zúfalo snažia konať kolektívne a nájsť spôsoby, ako pomôcť Ukrajine po tom, ako Trump ukončil dlhodobú podporu Ukrajiny. Americký prezident začal rozhovory s Moskvou zamerané na ukončenie nepriateľských akcií a obnovenie diplomatických vzťahov. Po stretnutí Trumpovho osobitného vyslanca Steva Whitkoffa s Putinom v Moskve 13. marca americký prezident povedal, že existuje „reálna možnosť“ ukončenia horúcej fázy konfliktu.

Putin však povedal, že chce, aby sa Ukrajina vzdala svojich ambícií vstúpiť do NATO. Rusko trvá na plnej kontrole nad štyrmi ukrajinskými regiónmi, ktoré považuje za svoje, a na obmedzení veľkosti ukrajinskej armády. Kyjev tieto požiadavky odmietol.

Keir Starmer povedal, že Putinova odpoveď „nie je dosť dobrá“ a „skôr či neskôr bude musieť zasadnúť za rokovací stôl“, uvádza Reuters.

„Rusko nepôsobí dojmom krajiny, ktorá si úprimne želá mier,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron po online stretnutí. Namiesto toho, aby reagovalo na ponuku USA, zintenzívnilo svoju ofenzívu, povedal a dodal: „Prezident Putin chce získať všetko a až potom začať rokovania. Ak chceme mier, Rusko musí jasne reagovať a musí vyvíjať jasný tlak v plnej koordinácii s USA s cieľom dosiahnuť prímerie.“

Trump hrá EÚ na nervy

Washington sa teraz pýta Európanov, čo môžu ponúknuť Ukrajine, ak sa situácia s Ruskom vymkne spod kontroly, píše agentúra Bloomberg. Európe hrozí, že ak čo najskôr neodpovie, zostane bez kľúčovej úlohy v rokovaniach. USA požiadali európske krajiny, aby načrtli, aké bezpečnostné záruky sú ochotné poskytnúť Ukrajine na zabezpečenie trvalého mierového urovnania a ako spojenci plánujú reagovať, ak Rusko napadne ich vyslaný kontingent. Pritom USA jasne povedali, že na takýto kontingent sa nebude vzťahovať článok 5. NATO, ktorý by ho chránil. Vyplýva to z dokumentov, ktoré sa dostali do rúk tlačovej agentúry Bloomberg.

USA chcú tiež posúdiť ochotu európskych spojencov prispieť vojenskými jednotkami v rámci budúceho mierového usporiadania, ako aj pochopiť, aká úroveň podpory je podľa nich potrebná na realizáciu týchto plánov a čo môžu urobiť teraz na posilnenie vyjednávacej pozície Kyjeva.

Britský premiér Keir Starmer medzitým v pondelok v článku pre denník Telegraph prisľúbil, že v prípade potreby vyšle na Ukrajinu britské mierové jednotky ako súčasť možného mierového urovnania.

Trumpova administratíva sa tiež opýtala spojencov, akú ďalšiu vojenskú pomoc by boli ochotní poslať na Ukrajinu a aké kroky by mohli podniknúť na čo najlepšie presadzovanie existujúcich sankcií a opatrení voči aktérom v tretích krajinách za pomoc Rusku.

USA chcú tiež vedieť, či by EÚ mohla poskytnúť Ukrajine väčší prístup na jednotný trh bloku, keďže Kyjev smeruje k členstvu. Pochopiteľne ich hlavne zaujíma prístup na trh s poľnohospodárskymi produktmi, keďže značnú časť ukrajinskej černozeme už skúpili americké korporácie. Denník Financial Times ako prvý informoval o existencii takéhoto dotazníka, ktorý sa zaoberá niektorými z týchto otázok.

Prečítajte si tiež:

• „Môžete si to strčiť do zadku…“ Medvedev reagoval na výzvu Francúzska a Veľkej Británie
• Čo znamená kurská zhoda medzi Trumpom a Putinom?