Weiss, Radičová, Vášáryová (tej sme venovali samostatný článok pri príležitosti prevzatia čestného doktorátu), Dzurinda – títo ľudia patrili medzi prvých hostí diskusného formátu slovenskej iterácie DVTV. Politicky dávno po dátume spotreby, mediálne však očividne opäť zaujímaví… Aj keď len pre úzku časť diváckeho spektra.

Aj iné, voči súčasnej vláde nepriateľsky nastavené médiá pozývajú k sebe také esá čias dávno minulých, ako sú Mikloško, Maďarič, Zala, a ďalší. Dostávajú priestor nielen vo videoformátoch, ale aj ako dopisovatelia (!). Nehnevajte sa, ale aby politicky vyhranená osoba komentovala súčasné javy na stránkach údajne nezávislého média je v absolútnom rozpore s požiadavkami na nezávislosť médií. Napriek tomu nájdete napríklad na protislovenskom webe SME články z pera Petra Weissa, ktorý náhle akoby „precitol“…

Tento kovaný ľavičiar, dávnejšie člen tej istej SDĽ, v ktorej politicky vyrástol aj Robert Fico, dnes akoby zabudol, aké hodnoty dávnejšie vyznával (sociálne istoty, orientácia na všetky štyri svetové strany a pod. – v podstate by si mladý Weiss rozumel s dnešným SMERom…). Čo ho viedlo k tomu, aby nás teraz varoval pred „hrozbami“ Ficovej vlády, je jedna veľká neznáma. Veď v septembri sa vyjadril v zmysle, že je osobnou tragédiou Roberta Fica, že sa dostal až do polohy Vladimíra Mečiara…

Aj keď sám Weiss v minulosti Mečiara uznával.

Ďalší zblúdilý ľavičiar, bývalý europoslanec a spolustraník Fica – Boris Zala. Ten teraz vylieva vedierka špiny na svoju bývalú stranu, kade chodí. Asi preto ho berú liberálni novinári ako na slovo vzatého odborníka…

Tento týždeň sa pre Aktuality vyjadril, že premiér prekročil akúsi pomyselnú líniu a posunul sa rétorikou ku krajnej pravici. Okrem toho sa uňho vraj líšia reči a činy, keď príde reč na vojnu na Ukrajine, a teda doslova „klame svojho voliča“. A to je morálne neprijateľný rozmer, pretože táto taktika je podporou vojny…

Ale ešte stále je vraj od Fica horší Orbán, ktorý reálne blokuje pomoc Ukrajine.

Docent, filozof a kandidát vied Zala prekvapuje aj prispievaním článkami pre web Aktualít, podobne ako jeho kolega Weiss pre SME. Veď ich aj spája „protest“ voči denníku Pravda, ktorý im údajne mal brániť slobodne sa vyjadriť k niektorým témam. Vo svojom vyhlásení dvojica píše: „Pravda odmietla uverejniť naše komentáre. Preto, lebo sme si dovolili kriticky sa vyjadriť k politike alebo vyhláseniam Roberta Fica. Ani jednému z nás sa od Novembra 1989 nič podobné nestalo.“

Hádam ich tá bolesť už prebolela…

Vytváranie kultu (liberálnej) osobnosti pokračuje...

František Mikloško o sebe dáva vedieť sústavne. Keď v parlamente obhajoval mladého Šimečku, jeho časť politického spektra bola príhovorom nadšená. Osloviť týchto ľudí zas nie je príliš intelektuálne zaťažujúce – stačí spomenúť kľúčové slová typu normalizácia, či komunisti…

Mikloško je, napriek konzervatívnym hodnotám, ktoré by jeho strana mala zastávať, prekvapivo liberálny typ človeka. Dokonca ho privítali v redakcii serveru Startitup. Tam poriadne skritizoval Fica za podporu Kotlára a Šimkovičovej s tým, že tlačí „na pudy“ verejnosti. Preto by KDH nemalo zvažovať do budúcna spoluprácu so SMERom. Za to s liberálmi z Progresívneho Slovenska si rozumie výborne. Pretože liberalizmus nie je až taký problém…

Nuž, pán Mikloško, je. Liberalizmus v podaní progresívcov je hodnotovo v absolútnom protiklade s tým, čo učí Biblia.

Mikloško tiež v rozhovore uviedol, že za čias, keď bol v disente, síce žil v obavách, že ho možno zavrú, avšak za Mečiara bol ten strach väčší, lebo ste nevedeli, kam až to zájde a ako skončí. Tak nakoniec si to Mečiar odnesie ešte viac, než komunisti…

Z mladších ročníkov stojí za to spomenúť bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča. Ten už je varený-pečený v Denníku N, ale vykrúca sa zo svojej minulosti v rozhovoroch s Hanzelovou a spol. tak chytro, až by na tú tému mohol dávať lekcie. Pekne pomaly, krok za krokom, jemnučko začína dávať ruky preč od svojej kariéry v SMERe. Pritom kritizuje ministerku Šimkovičovú, že sa k rezortu správa ako feudál k svojmu lénu. Sám Maďarič vyštudoval ešte za socializmu a v r. 1998 dokonca vstúpil do KSS…

Dnes by to istotne označil za mladícku nerozvážnosť.

Takto nám niektorí politici „precitli“ z akéhosi dlhého spánku. Tým veľmi pomáhajú mediálnej partičke okolo SME, Aktualít, či Denníka N – veď tam chodili poslednou dobou tie isté tváre, keďže vládnym predstaviteľom neboli tieto médiá schopné klásť korektné otázky vo férovej rozprave. No tak teraz už nemajú núdzu o ľudí ich krvnej skupiny – môžu si spoločne veselo vyliať dušu, že aká je táto vláda zavrhnutia hodná, na čele s tým „zmeneným“ Robertom Ficom…

A prečo vlastne týchto neverných odídencov, prevracačov kabátov a iných politických lúzrov spomíname? Nuž… Kvalitných zabávačov predsa nikdy nie je dosť!

Navyše, aj tento fenomén nasvedčuje tomu, že o liberálnu agendu postupne klesá záujem. Stačí si všimnúť volebné výsledky v európskych krajinách, alebo skutočnosť, že veľké firmy ukončujú spolupráce napríklad s Medzinárodným olympijským výborom (MOV) z dôvodu, že pred športom uprednostnil politiku (prezident Toyoty sa vyjadril, že už istú dobu uvažoval nad tým, či MOV uprednostňuje atlétov, alebo niečo iné…).

Optimistická predpoveď do blízkej budúcnosti by preto mohla znieť, že liberalizmu s jeho agresívnou progresivistickou agendou pomaly, ale isto, končí jeho 15 minút slávy… a liberálne protislovenské médiá, ktoré tu týmito ideológiami deformovali 30 rokov spoločnosť verme, že skončia tiež. Už dnes sú odkázané na fosílie, normálni ľudia sa im vyhnú…