Denník N ako Propagandaabteilung opozičných strán PS a SaS včera hodnotil politickú situáciu na Slovensku. Vyrukoval s tvrdením, že podpora vládnych strán od volieb výrazne poklesla a okrem SNS má údajne problém aj Hlas. Túto svoju konštrukciu sa redaktori Miro Kern a Daniel Kerekeš pokúsili podporiť tvrdením, že: „strany vládnej koalície postupne prichádzajú o poslancov, ale aj podporu voličov“. Podľa nich súčet preferencií vládnych strán medzi 09/24 a 01/25 poklesol zo 40,8 na 35,3 percenta pričom na vrchole volebných preferencií sa vládna trojkoalícia údajne nachádzala niekedy v 11/24 kedy mali v súčte 43,6%.

Uplynulé mesiace, čo sa týka prehľadu najzásadnejších udalostí zosumarizovali v približne 7 bodoch.

1. Ako prvý uvádzajú zníženie trestov pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov. To, že zo zmeny trestných kódexov mohol mať úžitok aj jeden padlý anjel už radšej nespomínajú, nakoľko by ma asi malo potenciál narúšať ich verziu reality, ktorú sa snažia zaparkovať do podvedomia svojich čitateľov.

2. Za jednu z najpodstatnejších udalostí označili odchod Petra Pellegriniho do Grassalkovičovho paláca, ako aj to, že vo funkcii predsedu strany Hlas – SD ho nahradil Matúš Šutaj – Eštok. To, že Pellegriniho ešte krátko po voľbách PS lámalo na spoluprácu a pokúsilo sa jeho súčinnosť zobchodovať cez ponuku vykonávať funkciu predsedu vlády sa v tejto ich analýze tiež nedočítame, ale je dobré si to minimálne pripomenúť. Keď už voliči majú pamäť krátku, tak ešte stále je zopár ľudí, ktorí si to pamätajú a vedie im to pripomenúť.

3. Veľmi okrajovo spomínajú fakt, že súčasná vládna koalícia zložená zo strán Smer – SSD, Hlas – SD a SNS zaviedla 13. dôchodky. Za úspech označili, že sa koalícii podarilo stabilizovať ceny energií. Zmienili sa o tom, ako vláda začala konsolidáciu a zvýšila DPH z pôvodných 20 na 23%. Zvýraznili bod kde síce opatrnejšie ako to robili doteraz uvádzajú, že sa údajne objavili náznaky prehodnotiť naše členstvo v EÚ.

4. Venovali sa aj parlamentnej matematike. Píšu, že zo SNS odišli 3 z 10 poslancov.

5. Z Hlasu vyhodili ďalších 2 poslancov, čím autori narážali na vylúčenie Migáľa a Šalitroša zo strany.

6. Osobitnú pozornosť venovali pravidelným protestom, ktoré prebiehajú. 2024 to bolo proti novele trestného zákona a proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a 2025 proti opozíciou vymyslenej zmene zahraničnopolitickej orientácie vlády.

7. Vyrukovali aj s konštrukciou, ako sa koalícia snaží presvedčiť verejnosť, že opozícia s podporou zahraničia chystá štátny prevrat.

Vyložene manipulatívny charakter má časť článku venovaná skupinovým charakteristikám profilového voliča najväčšej vládnej strany Smer – SSD. Podľa nich údajne dochádza k výraznému starnutiu jeho voličstva. Tieto svoje konštrukcie opierajú o tvrdenia sociológa Romana Pudmarčíka. Ten uvádza, že: „ľudia nad 69 rokov niekedy na jar 2024 v skupine podporovateľov Smeru tvorili v skupine všetkých, ktorí by túto stranu volili približne 39% a aktuálne sa ich podiel zvýšil už na 50%, pričom priemerný vek voliča Smeru sa tak v priebehu ½ roka posunul z 55 na 59 rokov.“

Slovenská opozícia vytvára hystériu, aký má však skutočný zámer ?

Dvorní propagandisti politickej opozície na Slovensku sa dlhodobo snažia strany vládnej koalície a špeciálne stranu Smeru – SSD vykresľovať ako politické strany, ktoré volia ľudia starí, chudobní, nevzdelaní a žijúci v dedinskom prostredí, čo sa snažia sofistikovane zamaskovať používaním širokej verejnosti skôr asi menej známeho pojmu rurálne obyvateľstvo. Podporujú tým legendu o tom, že strany časti politickej opozície údajne volia naproti tomu ľudia fresh, mladí, vzdelaní a žijúci vo veľkých mestách.

Nakoľko spoločnosť západného a tzv. atlantického civilizačného okruhu je nastavená výrazne výkonovo a súčasne baží po skutočnej alebo aspoň domnelej dokonalosti, tak aj na Slovensku ešte stále pomerne veľa ľudí je ponorených v bažine presvedčenia, ako veľmi je dôležité čo povedia iní ľudia a čo si budú o nich myslieť. Preto je úplne logické, že asi len málokto bude túžiť po tom, patriť do skupiny starých, chudobných a hlúpych dedinčanov.

Táto manipulatívna technika má teda zjavne za cieľ, aby sa ľudia deklarovali ako sympatizant PS prípadne SaS, aj keď to autentickému presvedčenia daného jednotlivca nezodpovedá. Nakoľko to ale zodpovedá falošnej norme a je to trendy, tak sa tak niektorí ľudia aspoň tvária od čoho nie je ďaleko k tomu, aby sa takto prezentoval nielen pri prieskumoch verejnej mienky keď sa zisťuje, akú má tá ktorá politická strana podporu medzi obyvateľstvom, ale aj vo volebnej miestnosti.

Títo propagandisti využívajú práve stádový efekt, ktorý je najsilnejší práve medzi mestským obyvateľstvom, kde sa väčšina ľudí snaží patriť do tej správnej skupiny. Vidieť to najmä na voličských preferenciách obyvateľov Bratislavy a Košíc. Ľudia tu volia progresívne strany nie preto, že sú mladí, vzdelaní a bohatí ale preto, že viac podliehajú stádovému efektu a sú ľahšie manipulovateľní.

Propagandisti tu využívajú aj komplex mestských obyvateľov, ktorí ešte včera boli dedinčanmi, vyrástli na dedine, rodičov majú stále na dedine, ale snažia sa etablovať v meste a to aj svojimi “správnymi” názormi, ktorými sa o to viac snažia prispôsobiť zmanipulovanému mestskému obyvateľstvu.

Manipulačný tlak sa na ľudí neprenáša iba cez médiá, ale zvyšuje sa aj cez “satirické” stránky. Keď ten múdry a inteligentný volič progresívcov sa vysmieva oponentom, že veria v rôzne bludy ako napríklad chemtrails alebo plochú Zem. Pritom v takéto bludy verí naozaj marginálna, okrajová skupina ľudí rátaná možno v promile (a to ešte nie je isté, koho reálne volí). Zato v naozaj priblblú a úplne nereálnu hoaxersku teóriu, že Rusi kradnú Ukrajincom pračky, v Rusku ich rozoberajú, vyberajú z nich čipy a tie potom používajú pri výrobe rakiet, veria skoro všetci progresívni voliči. A na tom najlepšie vidíte, o akého voliča ide a ako ľahko je ho oklamať.

Prečítajte si tiež:

• Slovenská opozícia má halucinácie
• Korčok sa opäť prejavil. Opozícia zrádza slovenské záujmy