Keby rešpektovali rokovací poriadok, bolo by v tomto čase už problematické prijímať nové zákony. Prebieha posledná pravidelná schôdza pred septembrovými voľbami a rokovací poriadok Národnej rady obsahuje pravidlo, že pred druhým čítaním musia mať parlamentné výbory k dispozícii aspoň 30 dní, aby si návrh mohli preštudovať. Teda to by si vyžadovalo zvolávať kvôli tomu niekedy uprostred prázdnin mimoriadne schôdze, čo by bolo na veľmi dlhé lakte a výsledok by bol neistý.

A tak sa Matovičovci, Kollárovci a Hegerovci jednoducho rozhodli rokovací poriadok ignorovať bezprecedentným spôsobom, aký v doterajšej histórii Národnej rady nemá obdobu. Iba minulú stredu si v prvom čítaní odhlasovali 26 návrhov zákonov, najmä z dielne OĽaNO, a hneď na druhý deň si 65 hlasmi schválili, že sa o nich bude hlasovať aj v druhom a treťom čítaní ešte na tejto istej júnovej schôdzi.

„Ide o zjavné porušenie legislatívneho procesu,” tvrdí šéf katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer. Rokovací poriadok síce pozná jednu výnimku z uvedeného pravidla o 30-dňovej lehote, je ňou tzv. skrátené legislatívne konanie, ktoré však môže byť použité iba v prípade ohrozenia ľudských práv, bezpečnosti a hrozby hospodárskych škôd.

Matovičova, Kollárova a Hegerova úderka sa preto radšej tvári ako mŕtvy chrobák. Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Milan Vetrák (OĽaNO) dokonca tvrdí, že on formuláciu z rokovacieho poriadku „lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní“ chápe tak, že výbory majú najviac 30 dní, aby rozhodli. Takáto zjavná absurdita by znamenala, že by si poslanci mohli ľubovoľné návrhy poschvaľovať v priebehu pár hodín od momentu, keď ich napíšu, prakticky bez procesu pripomienkovania…

„To aj Maďar chápe, že keď je v zákone napísané, že lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, že to nemôže znamenať pravý opak,“ smeje sa na tom bývalý predseda strany Most-Híd Béla Bugár a hlavou krútia aj ďalší politici, dokonca aj z bývalej koaličnej strany SaS.

Túto šlamastiku si však spomenuté legislatívne komando spôsobilo samo, keď predošlú, májovú schôdzu ukončili skôr, než stihli prerokovať všetky nahromadené návrhy. Mnohé ostali rozpracované a teraz nevedia čo s tým. Skrátka, chaos taký typický pre túto partičku.

Čo si myslí o tomto šafárení tvrdého jadra junty plagiátorov a amatérov v Národnej rade, sme sa spýtali jedného z predstaviteľov a ideových lídrov strany OĽaNO Jozefa Pročka.

Hlavné správy: Pán Pročko, čo si myslíte o tom, akým spôsobom v týchto dňoch Národná rada prijíma zákony? Doposiaľ všetky politické garnitúry rešpektovali pravidlá rokovacieho poriadku, že jediný spôsob, ako návrh zákona predložiť a ihneď schváliť na jednej schôdzi, je skráteným legislatívnym konaním, o ktoré požiada vláda. Aj to by sa malo diať len v prípade ohrozenia ľudských práv, bezpečnosti a hrozby hospodárskych škôd. Tento parlament na tejto poslednej schôdzi však tieto pravidlá úplne ignoruje. Je to podľa vás v poriadku?

Pročko: Včera som videl o tom mediálnu diskusiu dvoch pánov, odborárov. Viete, je predvolebná kampaň a Fico a Pellegrini majú svojich ľudí, ktorí budú rozprávať, že je tu chaos a budú hovoriť, že sa tu prijímajú zákony, ktoré boli pripravené narýchlo. To nie je pravda! Ja osobne viem, že niektoré sa pripravovali od začiatku volebného obdobia.

Toto je celé predvolebná kampaň. To je to, čo robí Fico a Pellegrini. Čo vám budú rozprávať? Že tie zákony sú pripravované dobre? Že tie zákony sú pripravované skvelo? Budú vám rozprávať, že sme amatéri, že sme neschopní, že sme neodborníci. O tomto to je, o ničom inom.

Hlavné správy: Takže podľa vás je s tým, ako sa teraz prijímajú zákony, všetko v poriadku?

Pročko: Ale jasné!

Hlavné správy: Objavila sa správa, že by OĽaNO mohlo urobiť so stranou Za ľudí predvolebnú koalíciu. Ako ďaleko je takáto dohoda?

Pročko: Do týchto vecí sa ja nestarám. Ja som nezávislý človek, ktorého poprosili, či budem kandidovať, ja som kandidoval ako nezávislý a absolútne neriešim žiadne tieto stranícke veci.

Hlavné správy: A budete kandidovať aj v nadchádzajúcich voľbách?

Pročko: To ešte uvidím.