Prieskum ukazuje, že až 71 % Slovákov by v prípade potreby požiadalo o väčšiu finančnú pomoc svojich príbuzných, pričom 75 % opýtaných deklaruje ochotu rodine aj sami požičať. Ochota pomáhať v rámci rodiny tak zostáva vysoká, no zároveň je sprevádzaná citlivosťou a napätím, keďže peniaze patria medzi najčastejšie konfliktné témy v domácnostiach. Až 76 % ľudí uvádza, že ekonomickú situáciu aktívne rieši pri rodinných rozhovoroch.

„Najčastejším spôsobom tvorby finančnej rezervy je na Slovensku sporiaci účet, ktorý využíva 67 % domácností. Výrazná časť respondentov si však časť úspor stále necháva doma v hotovosti,“ uviedla finančná riaditeľka Uniqa Lucie Urválková. Podľa nej tento zvyk prináša najmä psychologický pocit kontroly, no v prostredí inflácie znamená reálne znehodnocovanie úspor a zároveň nedostatočnú ochranu pred nečakanými výdavkami.

Práve absencia dostatočnej finančnej rezervy je jedným z dôvodov, prečo Slováci čoraz častejšie využívajú rodinu ako prvú finančnú inštanciu. Požičať si od blízkych pritom mnohí vnímajú ambivalentne. Na jednej strane ako prirodzenú pomoc, na druhej strane ako osobné zlyhanie.

Najčastejšie ide o riešenie nečakaných výdavkov, kde priemerná suma presahuje 2 200 eur, no významnú úlohu zohráva aj bývanie, kde sa objemy pôžičiek dostávajú v priemere na približne 9 300 eur. Nasledujú výdavky na chod domácnosti, podnikanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť či dovolenky.

Z dát vyplýva, že rodinné pôžičky sa vo väčšine prípadov vracajú bez problémov, konkrétne v približne 66 % prípadov. Zhruba pätina však naráža na komplikácie, najčastejšie v podobe oneskorených splátok alebo zmenenej výšky vrátenej sumy. Analytik NMS Market Research Michal Mislovič k tomu uviedol, že v prípadoch nesplatenia väčšinou nejde o odpustenie dlhu, ale o situáciu, keď dlžník splatenie odmietne.

Zaujímavé rozdiely sa ukazujú aj v štruktúre rodinného požičiavania. Kým v niektorých krajinách prevláda pomoc rodičov deťom, na Slovensku sú najčastejším vzťahom pôžičky medzi súrodencami, ktoré tvoria 47 % prípadov. Rodičia deťom požičiavajú v 32 % prípadov a približne v rovnakej miere sa objavuje aj opačný tok peňazí, teda finančná pomoc detí rodičom.

Generálny riaditeľ spoločnosti Uniqa Rastislav Havran v tejto súvislosti upozorňuje, že rodiny na Slovensku často suplujú chýbajúce finančné rezervy domácností. „Dáta ukazujú, že slovenské rodiny často fungujú ako prvá finančná pomoc v krízových situáciách. To je na jednej strane dôkaz silných vzťahov, na druhej strane však vidíme, že mnohé domácnosti fungujú bez dostatočnej rezervy a ochrany,“ uviedol Havran. Podľa neho bude schopnosť tvoriť úspory a systematicky plánovať kľúčová pre odolnosť domácností voči budúcim ekonomickým otrasom.