Prieskum: Investičná gramotnosť padá, Slováci veria influencerom viac než faktom

Podľa analytika platformy Portu Mareka Malinu mnohým respondentom robia problém aj jednoduché veci. „A to praktické príklady vychádzajúce z pomerne jednoduchých matematických princípov, ktoré sa vyučujú už na základnej škole,“ upozorňuje. Tento fakt podľa neho naznačuje, že slovenské školstvo nedokáže mladých dostatočne pripraviť na reálne finančné rozhodovanie, čo potvrdzujú aj medzinárodné merania vedomostí.

Najslabšie výsledky dosiahli mladí vo veku od 18 do 26 rokov. Naopak, najlepšie sú na tom ľudia vo veku 54 až 65 rokov. Rozdiely sú však výrazné aj podľa úrovne vzdelania. Kým ľudia s vysokoškolským vzdelaním dosahujú výrazne nadpriemerné výsledky, pri základnom vzdelaní index dramaticky klesá.

Dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Mešťan upozorňuje, že základnému konceptu, ako zložené úročenie, rozumie len málokto. „Princípu zloženého úročenia rozumie iba 20,8 % respondentov so základným vzdelaním,“ konštatuje. Ešte alarmujúcejšie je, že len tretina opýtaných rozumie jednoduchému príkladu poklesu a následného rastu hodnoty investície.

Rozdiely sa neprejavujú len vo vzdelaní, ale aj medzi mužmi a ženami. Muži dosahujú v priemere vyššie skóre a častejšie investujú, zatiaľ čo ženy investujú menej a častejšie uvádzajú bariéry ako nedostatok financií, strach zo straty či nedostatok informácií. Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská však upozorňuje, že problém nie je v schopnostiach, ale v praxi. „Ak neriešime naše financie, prípadne vôbec neinvestujeme, tak nemáme ako chýbajúce vedomosti či investičné zručnosti získať,“ vysvetľuje s tým, že ženy pritom majú predpoklady byť disciplinovanými a dlhodobými investorkami.

Zaujímavý je aj rozdiel v tom, odkiaľ ľudia čerpajú informácie. Muži častejšie využívajú online zdroje, ako sú weby, podcasty či nástroje umelej inteligencie, zatiaľ čo ženy preferujú osobný kontakt s poradcami alebo blízkymi. V oboch prípadoch však zohráva formálne vzdelávanie len minimálnu úlohu. To otvára otázku kvality informácií, keďže čoraz väčší vplyv majú sociálne siete a marketing. Podľa dostupných dát sa značná časť investorov riadi odporúčaniami influencerov, čo môže viesť k skreslenému vnímaniu rizika.

Výkonný riaditeľ Portu Martin Luňáček upozorňuje, že popularita investovania často rastie rýchlejšie než reálne vedomosti. „Ľudia síce o investovaní viac počúvajú, ale nezamýšľajú sa nad ním,“ hovorí. V prostredí rastúcich trhov to podľa neho vedie k falošnému pocitu bezpečia, ktorý môže vyústiť buď do úplnej pasivity, alebo naopak do nadmerného rizika.

Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, že investičné správanie domácností ovplyvňuje nielen úroveň znalostí, ale aj samotná finančná situácia. Vedúca Katedry ekonómie na Ekonomickej univerzite v Bratislave Anetta Čaplánová pripomína, že pre veľkú časť populácie zostáva hlavnou bariérou nedostatok voľných prostriedkov. To znamená, že problém investičnej gramotnosti sa prelína so širšími ekonomickými faktormi, ako sú príjmy, prístup k informáciám či celková finančná stabilita domácností.

Dlhodobý pokles investičnej gramotnosti tak naznačuje systémový problém, ktorý presahuje individuálne rozhodnutia. Ak sa nepodarí zlepšiť finančné vzdelávanie a zároveň zvýšiť dôveru a zapojenie ľudí do správy vlastných financií, môže to mať dopady nielen na jednotlivcov, ale aj na ekonomiku ako celok. Nízka schopnosť zhodnocovať úspory totiž znižuje odolnosť domácností voči inflácii aj krízam a zároveň obmedzuje ich schopnosť podieľať sa na dlhodobom ekonomickom raste.