Skončili voľby do Európskeho parlamentu. Republika zabrala v porovnaní s parlamentnými voľbami na 130%. Ako ich hodnotí Milan Uhrík? Na voľby sa pozrel zo slovenského ako aj straníckeho pohľadu.

Je náročné sa vymedziť voči Smeru. Tesne pred voľbami sa pokúsil uchmatnúť voličov Republiky Róbert Fico. Navyše v čase moratória čelila brutálnej antikampani. Vedenej cez na Youtube čerstvo zmazaného Dannyho Kollára.

Ak by sa Smeru vďaka tomu podarilo PS poraziť, pripisovali by liberáli jeho víťazstvo tomu, že Smer volili fašisti, resp. voliči krajnej pravice. Nepodarilo sa. No aj tak v očiach tých jedine správnych médií Smer „hnedne“, lebo ústami Ľuboša Blahu vyhlasuje, že na Slovensku zvíťazili národno-konzervatívne sily. A že očakávajú jeho budúcu spoluprácu s Republikou.

Monika Beňová rozhodne odmietla myšlienku spolupráce s Republikou na pôde EP. Ani sa nie je čo čudovať, keď Republika svoju antikampaň voči Smeru postavila práve na kritike líderky jeho kandidátky.

Ako sa dá voči Smeru, ktorý po rozdelení na Smer-SSD a Hlas-SD zahrnul do svojho programu národovectvo vymedziť a pritom naň neútočiť?

Republike odskočili voliči aj počas parlamentných volieb, nakoľko sa kritickým stalo, aby voľby nevyhralo PS a Michal Šimečka nezostavoval vládu. Republika vďaka tomu ostala mimo parlament.

Politický kompas na Slovensku

Nakoľko sa na Slovensku, ale aj v EÚ neustále šermuje nálepkami demokratické sily, nedemokratická koalícia, krajná pravica, fašisti, zaujímal ma pohľad Milana Uhríka na politický kompas na Slovensku a .

Keď sa na svet pozrieme očami Demokrata „Naďa“, ktorý nemá problém v demokracii s cenzúrou iného názoru a stojí si za vypínaním médií, ktoré nešíria ten jedine správny názor, tak na Slovensku je dnes demokratická opozícia (On a jeho strana, PS, SAS, KDH), nedemokratická koalícia (Smer, Hlas, SNS, Aliancia) a krajná pravica (Republika, ĽSNS). Podľa Eduarda Hegera sú aj voliči demokratickí a nedemokratickí. Právo vládnuť majú podľa týchto demokratov len „Demokratické“ subjekty. Akurát, že tie demokratické subjekty nedokážu osloviť väčšinu tých, čo ešte veria, že sa dá voľbami niečo zmeniť. Ako vníma toto rozdeľovanie politických subjektov Milan Uhrík?

Politický kompas v Európskej únii

Obdobná situácia je aj v Európskom parlamente. Aj tam sa to delí na demokratické strany (Ľudovci, Progresívni sociálni demokrati, Liberáli (Renew Europe)) potom sú Európski konzervatívci a reformisti – ECR (Bratia Talianska (I), Vox (E), N-VA (B), Švédski Demokrati (SWE)), Zelení, Identita a demokracia – ID (Salvíniho Lega, Národný front (ML), FPO, Vlámsky záujem, Okamurova SPD), Ľavica a Nezaradení. ID je považovaná za krajnú pravicu,

Prečo je Republika neakceptovateľná pre ECR, keď švédski demokrati označovaní médiami ako krajná pravica, sú, Prečo nie je akceptovateľná v ID, keď je tam FPO, Národný front Márie Le Pen? &Prečo potrebujú vytvárať ďalšiu vlasteneckú frakciu? Na frakciu treba 23 poslancov, Ktoré strany budú okrem poľskej Konfederácie spolupracovať na vytvorení frakcie vlastencov? Čím sa bude odlišovať od ECR, ID?

Predseda európskych ľudovcov Manfred Weber už po zverejnení prvých odhadov vystúpil pred novinárov a poďakoval voličom za to, že vďaka nim frakcia opäť zvíťazila. “Teraz bude otázkou, či vytvoríme proeurópsku väčšinu,” dodal a vyzval druhých socialistov a tretích liberálov, aby sa k nim pripojili pracovali spoločne na vytvorení tejto väčšiny.

O vytvorení proeurópskej a prodemokratickej väčšiny hovoril aj podpredseda európskych socialistov (S & D) Pedro Marques. Vylúčil však akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou, konkrétne ako s konzervatívcami z ECR, tak so skupinou Identita a demokracia (ID). Spomenul ale možnú spoluprácu so zástupcami frakcie Zelených.

“Chcem spolupracovať s tými, ktorí sú proukrajinskí,” uviedla ohľadom hľadania väčšiny v Európskom parlamente. “Som si istá, že sa môžem opäť stať šéfkou Európskej komisie,” dodala s tým, že ju ešte čaká “veľa práce”. Na zvolenie potrebuje podporu 361 europoslancov v Európskom parlamente a rovnako aj kvalifikovanej väčšiny únijných premiérov a prezidentov.

Aký ďalší vývoj v EÚ očakáva Milan Uhrík. Zmení sa niečo v nastavenom kurze väčšej integrácie a politike eurodiktátu?

Prečítajte si tiež:

• Uhrík: “Vláda progresívcov v Bruseli ide skutočne do finále”