Dnešný systém umožňujúci dvom či viacerým poisťovniam podnikať im zároveň dáva ohromnú komparatívnu výhodu – majú garantovaný trh viac ako 5 miliónov poistencov, ktorí povinne platia ich firmám. Poistenci však nemajú žiaden dosah na to, aký poistný plán s dôrazom na isté zdravotné služby si môžu vybrať, resp. koľko sú ochotní zaň platiť.

Mnohí zamestnaní ani netušia koľko platia. Zdravotná starostlivosť potom nemôže mať spravodlivú cenu, lebo jej cena je umelo určená. Tí, čo ju v poisťovní určujú, nemajú predstavu o tom, aký by bol dopyt po tejto službe, ak by si ho pacient mohol slobodne vybrať. Pacient netuší, koľko jednotlivé procedúry stoja, nárokuje si všetky a nemotivuje ho to správať sa ekonomicky, či zodpovedne tak, aby chorobám predchádzal zdravým životným štýlom. Podobne je to s lekármi. Pošlú pacienta na kopec všelijakých vyšetrení, hoci polovica z nich je nepotrebná. Ale oni majú za to body a zo systému sa to nejako uhradí. Ani len sestry, či lekári nemajú spravodlivý plat, lebo si ho nemôžu sami slobodne dohodnúť so zamestnávateľom. Taký plat nie je motivačný, lebo akokoľvek si to človek odrobí, vždy dostane tabuľkový plat.

Tento systém sa vyznačuje veľkým plytvaním a neefektivitou. Preto neprekvapuje ani zadĺženosť zdravotníckych zariadení, či korupcia pri obstarávaní. Biskup Lach naozaj vystihol podstatu nedostatku tohto systému slovkom “ľahký” pri opise zisku. Súčasný systém umožňuje dopracovať sa k zisku ľahko na úkor platiteľa poistného a v rozpore s tým, ako podnikajú všetky ostatné firmy v ekonomike. Ostatným v súkromnom sektore štát negarantuje nič na trhu. Zisk je pritom dobrá vec, ktorá motivuje slobodne podnikajúcich poskytovať služby, o ktoré ľudia majú záujem. A kľúčom k tomu, aby človek mohol vytvoriť zisk, no i pre spoločnosť prospešnú službu či produkt je slobodná dohoda na cene medzi prijímateľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, či poskytovateľom zdravotného poistenia. To je aj jediná spravodlivá cena. Len slobodní aktéri na trhu sú schopní nájsť správnu cenu, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neboli v strate a aby si ich služby pacienti mohli dovoliť.

Máme za sebou desaťročia skúseností, že centrálne plánovanie produkcie, centrálne stanovené ceny a centrálne určené platy jednoducho nefungujú. A teraz po desaťročiach pokračovania socialistického systému centrálne diktovaných cien (poistenia), platov a služieb v zdravotníctve vidíme, že to stále nefunguje, aj keď tam pustíme nejaké prvky kapitalizmu. Jednoducho taký systém je proti ľudskej prirodzenosti. Ľudská prirodzenosť sa totiž naozaj zakladá na vlastnom záujme. Vlastný záujem však nie je sebeckosť. Vo vlastnom záujme človeka je, aby sa dostal do neba. Tak má aj záujem, aby prežil, postaral sa o rodinu, pomohol iným a bol užitočný na tomto svete. Pre vlastný záujem rozvinie inovatívnu myšlienku do súkromného biznisu. Zisk si zaslúži, lebo je to odmena za jeho podstúpenie rizika produkovať či ponúkať, čo ľudia chcú. Ak by o tom nebol záujem, riskuje stratu.

Slobodný trh aj so zdravotníckymi službami sa zakladá na slobode. Jedlo je ešte dôležitejšie ako lieky a našťastie si môžeme slobodne vybrať, ako a kde si zadovážime stravu. Ak vidím dobro v zdravotnom poistení, v čo zdá sa väčšina Slovákov verí, tak si dobrovoľne budem platiť taký poistný plán, ktorý mi vyhovuje a za takú cenu, akú si môžem dovoliť. Alebo sa rozhodnem nepoistiť sa, budem sa snažiť zdravo žiť, málo riskovať a v prípade nečakaného úrazu použijem svoje úspory, alebo si zoberiem pôžičku.

Alebo sa mi za celý život nič nestane a moje úspory na zdravotnú starostlivosť zdedia deti. Zároveň si uvedomím väčšiu potrebu svojej rodiny, priateľov i susedov, ktorých pomoc potrebujem pre prípad vážneho poškodenia. Postihnutí túto pomoc vždy potrebujú, no najviac si ju nárokujú od štátu. Ak mám nárok od štátu, potom sa nemusím ani slušne správať k svojim deťom, rodičom či susedom.

Poistenie normálne nepoisťuje proti takým okolnostiam, ktoré človek môže očakávať, či dokonca plánovať. Preto aj v zdravotnom poistení také ako pôrod, či pravidelné prehliadky u lekára nemajú čo robiť. Poistenie však môže pokrývať komplikácie pri pôrode. Dnes zdravotné poistenie funguje tak, ako keby mi malo byť zaplatené z poistenia aj za vlastné podpálenie domu, či ako úhrada z poistenia na pravidelnú výmenu oleja do auta. V prípade fajčenia by bolo spravodlivé, že väčšie riziko vzniku rakoviny pľúc znáša fajčiar platením vyššieho poistného a nie my všetci, ktorí sa skladáme na poistenie. Podobne u ďalších nezdravých životných štýloch. Chýba aj možnosť napr. toho, že budem platiť len 10 eur a potom prvých 1 000 Eur za liečbu zaplatím z vlastného vrecka, pričom vyššie náklady uhradí poisťovňa.

Prekážkou k slobodnému podnikaniu so zdravotníckymi službami a efektívnej zdravotníckej starostlivosti na Slovensku je Ústava SR. Tá deklaruje, že existuje akési právo na zdravotnú starostlivosť zdarma vo forme povinného poistenia. Našťastie existuje sloboda zmeniť aj ústavu, hoci je to veľmi náročné, pretože to chce najprv zmenu verejnej mienky a postojov legislatívcov. A tu vidím poslanie pravicových strán, ktoré naň úplne rezignovali, vysvetľovať, že existuje aj iný ako nesocialistický systém. A slobodný systém zdravotníctva, ktorého sa ľudia poznačení životom v socializme tak boja, je jediný spravodlivý, efektívny a solidárny. Solidarita, ako forma lásky, rovnako ako láska, musí byť dobrovoľná, nemôže byť nanútená.

Jana Tutková