Kiska vetoval zákon o registri mimovládok: Rozsah požadovaných informácií považuje za neprimerane široký

Bratislava 9. novembra 2018 (TASR/SITA/HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Prezident SR Andrej Kiska vetoval zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií. Niektoré ustanovenia sú totiž podľa neho v rozpore s pravidlami ochrany osobných údajov. Poslancom preto navrhuje, aby zákon opätovne prerokovali a schválili s pripomienkami

Rozsah požadovaných informácií vo verejne prístupnej časti registra mimovládok považuje prezident za neprimerane široký. Zaradenie dátumu narodenia fyzickej osoby je podľa neho neprimeraným zásahom do ochrany osobných údajov, ktorý nemá opodstatnenie. Ide o citlivý osobný údaj a v spojení s ostatnými údajmi ľahko zneužiteľný. “Domnievam sa, že je to v priamom rozpore s príslušným nariadením EÚ, a tým aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Únii,” zdôraznil prezident Kiska.

Za problematickú považuje prezident aj povinnosť pre organizácie s medzinárodným prvkom uvádzať v stanovách údaje o štatutárnom orgáne v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. V žiadnom právnom predpise z tejto oblasti nie je upravená povinnosť zapísať do stanov ani len mená a priezviská štatutárnych orgánov, resp. všetkých členov štatutárnych orgánov počas existencie mimovládnej neziskovej organizácie. Podľa Kisku je povinnosť časti neziskových organizácií uvádzať citlivé údaje priamo v stanovách porušením zákazu diskriminácie, ktoré nie je ničím zdôvodnené.

Zákon z dielne ministerstva vnútra má zriadiť mimovládnym neziskovým organizáciám vlastný register. Podľa ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD) má vniesť čistotu a transparentnosť do mimovládneho sektora.

Rezort poukazuje, že v súčasnosti nie je zákonná povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri uvedených organizáciách. “Orgány verejnej moci ani tretie strany nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení,” uvádza ministerstvo.

Zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií umožní v budúcnosti získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách. “Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,” uviedlo ministerstvo.

Register mimovládnych neziskových organizácií má byť informačným systémom verejnej správy, do ktorého sa zapisujú údaje o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách, neinvestičných fondoch, občianskych združeniach, odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov, a tiež organizáciách s medzinárodným prvkom.

Údajmi, ktoré je potrebné do registra zadať, budú napríklad názov a adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, právna forma, údaje zriaďovateľov alebo štatutárov či náplň ich činnosti. Nezaregistrovaným subjektom podľa návrhu nemôžu orgány verejnej správy poskytnúť verejné prostriedky. Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácií budú podľa návrhu jednoznačne identifikované a budú tvoriť “spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci”.

Register bude vedený v elektronickej forme. Návrh zákona, ktorý predložilo ministerstvo vnútra, poslanci NR SR schválili 23. októbra. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.

Prezident vetoval zákaz vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy

Prezident SR Andrej Kiska vetoval novelu Občianskeho zákonníka, ktorá mala zaviesť pravidlo, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebude možné vymáhať. Kiska vrátil parlamentu právnu normu ako celok. V praxi to znamená, že buď ju poslanci opätovne schvália aspoň 76 hlasmi bezo zmien, alebo novelu nepodporia.Prezident poslancom navrhol, aby pri opätovnom prerokovaní neprijali zákon ako celok.

Prezident ocenil snahu posilniť ochranu spotrebiteľa, upozornil však, že schválené znenie zákona môže v praxi tejto snahe skôr uškodiť a vyvolávať interpretačné problémy. Novelou Občianskeho zákonníka parlament reagoval na nález Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že paragraf zákona o ochrane spotrebiteľov, ktorý upravuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, je v rozpore s Ústavou SR.

“Považujem za správne, keď zákonodarca zareaguje na bežne sa vyskytujúce situácie, ktoré vykazujú znaky nekalého konania alebo majú sociálne nežiaduce dôsledky. Tento cieľ však nemôže byť dosiahnutý prijatím právnej úpravy, ktorá je nejednoznačná,” zdôraznil Kiska. Podľa neho parlament zvolil spôsob nápravy, ktorý môže spôsobiť odlišné posúdenie vecne podobných prípadov rôznymi orgánmi ochrany práva. To môže viesť k znevýhodneniu niektorých spotrebiteľov, a teda neprijateľnej diskriminácii.

Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu a snahy zákonodarcu riešiť vzniknutú situáciu, prezident Kiska odporučil poslancom prijať takú novú právnu úpravu, ktorá bude pojmovo jednoznačná, umožní jednotnú aplikáciu rôznymi orgánmi ochrany práva a bude v súlade s ústavnými princípmi.

Novelu Občianskeho zákonníka podporilo 24. októbra 117 poslancov. Ministerstvo spravodlivosti v novele presadilo, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať, ani platne zabezpečiť. Pripúšťa sa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradenie tohto práva novým právom alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti, a to na základe právneho úkonu dlžníka, pričom platnosť takéhoto právneho úkonu je podmienená vedomosťou dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy.