Prezident nepodpíše úpravu k výsluhovému dôchodku generálneho prokurátora

Prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše novelu zákona, ktorá upravuje predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov. Vráti ju poslancom do Národnej rady (NR) SR. Má výhrady k tomu, aby generálny prokurátor získal nárok na výsluhový dôchodok po štyroch rokoch funkčného obdobia. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.

„Mám vážny problém s tým, aby sme generálnemu prokurátorovi priznali rentu len na základe výmyslu nejakého poslanca, že to má byť po štyroch rokoch a ani nie po odslúžení si plného sedemročného funkčného obdobia. S tým mám problém a nevidím v tom logiku, pretože generálny prokurátor dostane tak či tak výsluhový dôchodok po 20 rokoch fungovania v prokuratúre. A ak si vláda myslí, že má dostať rentu, tak by ju mal dostať, keď odslúži svoje sedemročné plné obdobie a nie, keď v polovičke odíde,“ vyhlásil.

Pellegrini avizoval, že pre dané ustanovenie vráti legislatívu poslancom do parlamentu. Vyjadril sa aj k možnej zmene vo vedení generálnej prokuratúry. Pripomenul, že mandát Maroša Žilinku končí v roku 2027 a neavizoval predčasný odchod. Myslí si, že generálny prokurátor by sa mal meniť po skončení funkčného obdobia. Na post podľa neho môže kandidovať každý, kto splní podmienky. Mal by ním byť niekto, kto prokuratúru detailne pozná a nemá to byť človek, ktorý je trestne stíhaný, obvinený alebo obžalovaný.

Hlava štátu skritizovala aj zákon o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorý sa tento týždeň schválil v parlamente. Bude mať vážny problém ho podpísať. O legislatíve hovoril ako o nebezpečnom precedense.

„Neviem, ako sa predkladatelia tohto zákona budú môcť pozrieť do očí pozostalým po obetiach COVID-19,“ podotkol.

Nie je podľa neho správne plošne amnestovať každého, kto porušil predpis a možno aj niekoho nakazil.

„Ja sa pozriem, ktoré časti môžeme možno považovať za oprávnené, napríklad ak štát porušil ľudské práva, že niekoho nútene zavrel do karantény a ešte mu nútil za to platiť,“ dodal.

Prezident sleduje podľa vlastných slov aj situáciu okolo novely zákona o neziskových organizáciách, o ktorej by mali poslanci NR SR rokovať na budúci týždeň. Poukázal na to, že úprava sa má ešte meniť „vážnym pozmeňujúcim návrhom“. Nechce, aby bol tretí sektor zaťažený prílišnou byrokraciou. Nerozumie však kritike organizácií k návrhu zverejňovania darcov. Mieni, že treba nájsť rozumný kompromis. Mrzí ho však, že kritici legislatívu označujú za ruský zákon. To odmietol.

Prezident pripúšťa, že by sa mohli konať predčasné voľby

Prezident SR Peter Pellegrini pripúšťa, že by sa mohli konať predčasné parlamentné voľby. Upozornil pri tom na spory v koalícii. Má preto obavy, že ak to takto pôjde ďalej, Slovensko predčasné voľby čakajú. Uviedol to v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. Nie je si však istý, či by v súčasnosti predčasné voľby pomohli vyviesť krajinu z marazmu.

 „Nie som si istý, či by nám predčasné voľby dnes pomohli z tohto marazmu a či by sme v tom marazme nepokračovali aj po predčasných voľbách len vo vymenenom garde. Ale samozrejme zatiaľ, kým vládna väčšina drží 79-tku alebo 78-čku v parlamente, nie je možné ani rozmýšľať o predčasných voľbách,“ poznamenal.

Hlava štátu si však kladie otázku, či chce vládna koalícia vydržať celé volebné obdobie. Upozornil pri tom na spory v koalícii. Veril, že situácia sa už vyriešila, no na stole je podľa neho opäť ďalší spor.

„Vyplýva zase z nejakého nekomunikovania alebo ako prejav odporu jednej koaličnej strany voči spôsobom správania sa toho najsilnejšieho,“ okomentoval.

Ak to takto pôjde ďalej, má obavy, že Slovensko predčasné voľby čakajú.

Pellegrini zároveň deklaroval, že pri predčasných alebo riadnych voľbách bude rešpektovať rozhodnutie obyvateľov. Bol by preto pripravený rokovať aj s hnutím Slovensko či hnutím Republika.

„V prípade, ak bude vznikať koalícia, ktorej jednou časťou bude musieť byť Slovensko a v druhej časti možnože Republika, to nikdy neviete, tak potom to, samozrejme, bude na zodpovednosti toho, kto takúto vládu vytvorí,“ povedal.

Zatiaľ sú to pre neho hypotetické otázky.

Vyjadril sa aj k apelu lídra koaličnej SNS Andreja Danka na výmenu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka. Prezident vyhlásil, že Zmeko má jeho dôveru aj dôveru ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Hovoril aj o zahraničnej politike SR. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) odporučil, aby sa v rámci svojej politiky na štyri svetové strany držal všetkých strán, nie len troch.

„Aby teda nezabúdal aj na západ,“ podotkol.

Upozornil pri tom na to, že naši najväčší obchodní partneri sú zo západnej časti sveta.

Vyjadril sa aj k plánovej ceste premiéra do Moskvy. Prezident sa snaží vysvetliť si ju tak, že Fico si ide uctiť obete Sovietskeho zväzu a nie podporiť ruskú agresiu na Ukrajine.

„Ale vnímam aj to, že tá jeho cesta určite vyvolá opäť na západ od nás, pri našich spojencoch a členoch Európskej únie, kontroverzie a bude to zase potrebné vysvetľovať a naprávať,“ dodal.

Prezident sa venoval aj jeho prípadnej ceste na Ukrajinu. Rád by tam vycestoval, ak by mohol pre SR priniesť nejaké dobré správy o obnove tranzitu plynu cez Ukrajinu.

„Ale nech nikto odo mňa neočakáva len zdvorilostné návštevy Kyjeva,“ dodal.

V diskusii načrtli aj otázky o obrannej politike Európskej únie. Prezident sa zatiaľ prikláňa k tomu, aby sa v rámci NATO budoval silný európsky pilier.