Skupina sa najprv zhromaždila pred chrámom, kde spálila prvú tureckú vlajku a nasledovne vypochodovala smerom k tureckému konzulátu, pričom držala nápisy: „Pre vlasť, národ a pravoslávnosť.“
Demonštranti, ktorí boli zastavení bezpečnostnými úradmi mimo konzulátu, zapálili ďalšiu tureckú vlajku a spievali grécku národnú hymnu.
Hagia Sofia, ktorá sa stala funkčnou mešitou, patrí medzi najznámejšie turecké turistické destinácie pre domácich i zahraničných návštevníkov. V roku 1985, počas toho keď plnila funkciu múzea, bola Hagia Sofia zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Bazilika slúžila ako kostol po dobu 916 rokov až do dobytia Istanbulu, keď bola od 1453 do 1934 premenená na mešitu a naposledy ako múzeum po dobu 86 rokov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a ďalší tureckí lídri sa už dlho zasadzovali za to, aby z nej bola fungujúca mešita, otvorená pre bohoslužby. Turecký súd nedávno zrušil vládny dekrét z roku 1934, v ktorom sa z chrámu Hagia Sofia stalo múzeum, a pripravil tak cestu na jej použitie ako mešity.
V novej ére Hagie Sofie bude turecké riaditeľstvo pre náboženské záležitosti dohliadať na náboženské služby v mešite, zatiaľ čo ministerstvo kultúry a cestovného ruchu bude dohliadať na reštaurátorské a konzervačné práce.
Architektonický poklad je otvorený aj pre domácich a zahraničných turistov zdarma. Otázne však je, či ju navštívia kresťanskí návštevníci, z ktorých mnohí vnímajú premenu Hagie Sofie na mešitu ako potupu kresťanskej viery.
Rozhodnutie, ktoré veľmi pobúrilo svetovú verejnosť, snáď najviac zasiahlo Grécko, kde pravoslávna viera tvorí jeden zo základných kameňov spoločnosti.
Turecko v sobotu kritizovalo nesúhlasné vyhlásenia Grécka proti premene istanbulskej dominanty Hagia Sofia na mešitu. V piatok sa v tomto pôvodne byzantskom chráme konali už aj prvé moslimské bohoslužby.
Vzťahy medzi Ankarou a Aténami – spojencami v rámci vojenskej organizácia NATO – sú v posledných mesiacoch nie práve najlepšie a napätie sa v súvislosti s Hagiou Sofiou a zásobami zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora ešte viac zvýšilo, analyzuje agentúra AFP.
Medzi tisíckami veriacich, ktorí sa v Hagii Sofii zúčastnili v piatok na prvých islamských modlitbách, odkedy bola tento mesiac zmenená z múzea na mešitu, bol aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Grécky premiér Kyrios Mitsotakis v piatok povedal, že to, čo sa teraz stalo v Istanbule, nie je ukážkou sily, ale skôr dôkazom slabosti.
“Táto reakcia Atén na otvorenie Hagie Sofie pre moslimské bohoslužby opäť odhalila nepriateľstvo Grécka voči islamu a Turecku,” povedal hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Hami Aksoy.
Hovorca “ostro odmietol” podpálenie tureckej vlajky, ku ktorému došlo v gréckom meste Solún, a obvinil grécku vládu i parlament, že svojimi nepriateľskými vyhláseniami provokujú verejnosť.
Andrea Lopatková


















