Pred 20 rokmi oznámil minister obrany Liška koniec základnej vojenskej služby

„Dnešným dňom mladí ľudia nebudú musieť chodiť na základnú vojenskú službu a naša armáda sa stáva plne profesionalizovaná,“ oznámil minister Liška 15. júla 2005 na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne.

Znamenalo to, že od 1. augusta 2005 už armáda nepovolávala mladých mužov na základnú vojenskú službu a pozastavilo sa aj vykonávanie pravidelného odvodu nových brancov.

Vojaci, ktorí nastúpili na základnú vojenskú službu ešte pred týmto termínom, museli jej výkon dokončiť. Posledných 300 vojakov narukovalo do Výcvikovej základne Kežmarok a do posádky Bratislava (Čestná stráž) v júli 2005. Brány kasární opustili koncom roka 2005 a od 1. januára 2006 sa na Slovensku základná vojenská služba, ktorá v tom čase trvala šesť mesiacov, skončila. Rozkaz ministra sa týkal aj náhradnej vojenskej služby.

V slovenských ozbrojených silách pôsobilo v roku 2005 na povinnej vojenskej službe 1600 brancov. V útvaroch robili len pomocné práce, ktoré si už armáda dokázala zabezpečiť nákupom služieb a strážnou agentúrou. Ozbrojené sily SR teda ďalších vojakov základnej služby už nepotrebovali a minister obrany Liška mohol povolávanie brancov zastaviť.

V Ozbrojených silách SR pôsobilo v tom čase už viac ako 90 percent profesionálov. Vojakov povinnej služby začali vojenskí profesionáli nahrádzať už v roku 2002. Posledných 214 vojakov odišlo do civilu z útvarov v Kežmarku a z bratislavskej mestskej časti Vajnory 22. decembra 2005. Povinná vojenská služba sa tým definitívne skončila a Slovensko má od 1. januára 2006 profesionálne ozbrojené sily.

Všeobecná branná povinnosť trvala na území dnešného Slovenska 137 rokov. Zaviedla sa rok po rakúsko-maďarskom vyrovnaní za vlády cisára Františka Jozefa I., ktorý podpísal v decembri 1868 zákon o brannej moci, vlastibrane a domobrane a zároveň vydal rozkaz potvrdzujúci všeobecnú brannú povinnosť. Týkala sa všetkých mužov od 19 do 42 rokov a trvala tri roky a pre slúžiacich v námorníctve štyri roky.

Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku prvej Československej republiky (ČSR) v roku 1918 sa doba vojenskej služby niekoľkokrát menila. Zo 14 mesiacov v roku 1920 sa v polovici 30. rokov minulého storočia, keď sa v Nemecku chopil moci Adolf Hitler, predĺžila na 24 mesiacov.

Dvojročnú vojenskú službu ponechal nový branný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1949. Platil takmer 50 rokov až do 1. januára 1998. Kratšiu, len 12-mesačnú vojenskú službu, mali iba absolventi vysokých škôl, ktorí však počas štúdia museli podstúpiť vojenskú prípravu.

Po novembrových udalostiach v roku 1989 sa pravidlá pre základnú vojenskú službu viackrát zmenili. Skrátila sa jej dĺžka z 24 na 18 mesiacov s tým, že sa zaviedla aj možnosť náhradnej civilnej služby. Po vzniku samostatnej SR v roku 1993 sa vojenská základná služba postupne skracovala na dvanásť, deväť a šesť mesiacov až do jej oficiálneho zrušenia.