V marci minulého roka minister obrany Lloyd Austin uviedol, že vďaka výraznej podpore Západu má jarná ofenzíva ukrajinskej armády “veľmi dobré šance na úspech”. Bývalý náčelník britského generálneho štábu generál Richard Dannatt zašiel tak ďaleko, že naznačil, že ukrajinská ofenzíva bude taká úspešná, že Putin “môže byť v jej dôsledku zmietnutý z Kremľa”.

Bojová realita však teraz zmietla tieto optimistické tvrdenia a odhalila krutú pravdu: Ukrajina pravdepodobne vojensky nevytlačí Rusko zo svojho územia bez ohľadu na to, koľko mužov nasadí do boja.

Akokoľvek je to pre všetkých priaznivcov Ukrajiny nepríjemné, najrozumnejším postupom pre Zelenského teraz môže byť snaha o vyjednanie dohody, ktorá Kyjevu zachová čo najviac slobody a územia. Ukončenie vojny teraz by ukončilo smrť a zranenia desiatok tisíc odvážnych a hrdinských ukrajinských bojovníkov – mužov a žien, ktorých bude Kyjev po skončení vojny potrebovať na obnovu svojej krajiny.

V tom istom mesiaci, keď Austin tvrdil, že Ukrajina má “veľmi dobré šance” poraziť Rusko v jarnej ofenzíve Kyjeva, som napísal, že prijatie koncepcie, “že Rusko vojnu prehrá, by mohlo Západ zaskočiť, ak sa ukrajinskej ofenzíve nepodarí podstatne zhoršiť ruské pozície”. Mesiac pred začiatkom ofenzívy som vysvetlil veľmi praktické dôvody, prečo sa ukrajinskému útoku takmer určite nepodarí dosiahnuť ani skromné úspechy.

Aby ukrajinské jednotky uspeli v operácii s cieľom odrezať ruský pozemný most na Krym, napísal som, že by museli útočiť cez viaceré pásy prepracovanej ruskej obrany “s obmedzenou útočnou leteckou silou, obmedzenou protivzdušnou obranou, nedostatočným množstvom delostreleckých granátov a s jednotkami, ktoré sú vybavené zmesou modernej a zastaranej výzbroje – s personálom zloženým z brancov bez bojových skúseností a niekoľkých dôstojníkov a mužov so základným výcvikom od inštruktorov NATO”.

Všetky tieto faktory sa teraz predvídateľne sprisahali, aby otupili kyjevskú ofenzívu, ktorej sa po šiestich týždňoch úsilia nepodarilo preniknúť ani cez prvé pásmo hlavných ruských obranných línií.

Ukrajinskí a západní predstavitelia sa to snažili zakryť tvrdením, že pokrok je len “pomalý”, že všetci musia mať trpezlivosť a že časom ukrajinské ozbrojené sily (UAF) predsa len zvíťazia. Niektorí analytici tvrdili, že Ukrajina zle využíva kombinované operácie, ktoré používajú armády NATO a ktoré sa ukrajinské jednotky naučili začiatkom tohto roka. Krutá realita je však taká, že z veľmi predvídateľných dôvodov zostáva pokrok rovnako nepolapiteľný ako doteraz.

Približne od 5. júna UAF začali veľký útok v Záporožskej oblasti so zámerom preraziť ruskú bezpečnostnú zónu bezprostredne oproti línii kontaktu, potom preniknúť cez prvé pásmo hlavnej ruskej obrannej línie, zmocniť sa Tokmaka asi 15 míľ za líniou, na ceste k obsadeniu Melitopolu na pobreží Azovského mora, čím by sa ruské sily rozdelili na polovicu. Ukrajinské velenie stálo na čele útoku s dvoma mechanizovanými brigádami – 47. a 33. mechanizovanou brigádou -, ktoré absolvovali najväčší výcvik NATO a dostali vybavenie NATO s nemeckými tankami Leopard 2 a americkými bojovými vozidlami Bradley.

Tieto dve brigády utrpeli hneď na začiatku zdrvujúce porážky, nedokázali postúpiť o viac ako niekoľko kilometrov a počas prvých štyroch dní stratili veľké množstvo moderných obrnených vozidiel. Počas prvých dvoch týždňov Ukrajina celkovo stratila ohromujúcich 20 % západnej výzbroje, ktorú zhromaždila na ofenzívu, a viac ako 30 % údernej sily. Dôvody týchto strát boli vzhľadom na známe podmienky úplne pochopiteľné: Rusko strávilo viac ako šesť mesiacov budovaním dômyselných a silných obranných pásiem, malo značnú prevahu vo vzdušných silách, protivzdušnej obrane a delostrelectve a významné kapacity v oblasti mínových polí, protitankových riadených striel, raketového delostrelectva, elektronického boja (na porážku ukrajinských bezpilotných lietadiel a presne navádzaných rakiet) a útočných dronov.

Západní predstavitelia a analytici sa v utorok pre denník Washington Post snažili priblížiť situáciu, že “ukrajinská armáda zatiaľ prijala prístup založený na vyčerpaní, ktorého cieľom je najmä vytváranie zraniteľných miest v ruských líniách”. To nie je presné. UAF “neprijali” prístup založený na vyčerpaní, ale zmenili taktiku na vedenie s malými skupinami pechoty bez zbrane, aby sa pokúsili preniknúť do vedúcich zákopových línií Ruska z nevyhnutnosti. Vedenie s obrnenou technikou jednoducho nefunguje, a ak by Ukrajina vytrvalo skúšala veľké obrnené útoky, naďalej by vo veľkom počte umierala.

Problémom Kyjeva je, že tento “prístup” prakticky určite zlyhá. Vojenská geografia celého tohto regiónu Ukrajiny sa vyznačuje otvoreným, rovinatým terénom, ktorý je popretkávaný riedkymi lesnými pásmi. Keďže Rusko vlastní oblohu a disponuje značným počtom dronov, kedykoľvek sa ukrajinskí vojaci pohnú na otvorenom priestranstve, okamžite sa vystavia delostreleckej alebo mínometnej paľbe. Ak sa na otvorenom priestranstve pohybujú obrnené vozidlá, sú takisto rýchlo zničené. Najlepšie, čo môže UAF urobiť, je infiltrovať malý počet pešiakov do zákopov, v ktorých sa nachádzajú ruské sily.

Nejde o to, že Zelenského sily “idú pomaly” dopredu, ale o to, že na ceste k azovskému pobrežiu nedosahujú žiadny zo svojich pôvodných taktických cieľov, a to práve preto, že bojové základy potrebné na víťazstvo zväčša (a v niektorých prípadoch úplne) chýbajú. Plošne nemajú ľudské zdroje ani fyzickú infraštruktúru potrebnú na úspech.

Teraz je vždy možné, že Rusko môže postihnúť náhly politický kolaps, ako sa to stalo v roku 1917, a Ukrajina z toho môže aj tak vyjsť úspešne. To je však veľmi nepravdepodobné a Kyjev by bol nerozumný, keby na takejto udalosti zakladal svoje budúce nádeje.

Pokračovanie v pokusoch bude mať tragický následok, že bude zabitých ešte viac vojakov UAF, ukrajinské mestá budú zničené a vyhliadky na mier sa ešte viac vzdialia.

V pondelok zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagónu Sabrina Singhová uviedla, že Ukrajina má “bojovú silu na to, aby bola na bojisku úspešná. Má všetko, čo potrebuje na to, aby bola úspešná v protiofenzíve.” Takýto optimizmus je v hrubom rozpore s bojovou realitou. Spojené štáty by mali prestať s takýmito zjavne nepresnými vyhláseniami a namiesto toho začať vyvíjať skutočné diplomatické úsilie na ukončenie tejto vojny.

Chápem, že každý chce, aby Ukrajina vyhrala a Rusko prehralo. Ale pokračovanie v presadzovaní tejto túžby nezmení základnú pravdivú realitu. Postup, ktorý pre Zelenského predstavuje najlepšiu nádej, že z tejto vojny vyjde Ukrajina so zachovaním svojej politickej životaschopnosti, je súhlasiť s prímerím, aby sa mohli začať rokovania.

Ani to však nie je zárukou úspechu, ale čím dlhšie bude Ukrajina otáľať so snahou o takýto výsledok, tým väčšia je šanca, že Rusko bude pokračovať v posilňovaní síl, aby mohlo v lete alebo na jeseň spustiť vlastnú ofenzívu a prípadne sa zmocniť aj Charkova alebo Odesy. Inými slovami, patová situácia nemusí byť pre Kyjev najhorším scenárom. Teraz je čas na rozvoj diplomatickej cesty na ukončenie vojny.