Prečo Spojené štáty nedajú Ukrajine povolenie na údery na ruské územie zbraňami dlhého doletu?

Zelenskyj včera povedal, že vypracoval „plán víťazstva“, ktorý Kyjev odovzdá USA.

„Tento plán predložím najprv prezidentovi USA, úspech tohto plánu závisí od neho, či nám dajú to, čo je v pláne, alebo nie. Či budeme môcť slobodne použiť to, čo je v tomto pláne, alebo nie,“ povedal Zelenskyj.

To znamená, že súdiac podľa tohto citátu môže Zelenskyj americkým orgánom povedať, že úspech „plánu víťazstva“ závisí od toho, či USA dajú povolenie na raketové údery proti Rusku, alebo nie. Pravda, nie je veľmi jasné, či má „plán víťazstva-B“, ak takéto povolenie nedostane. Alebo Kyjev v takom prípade pristúpi na rokovania o zastavení vojny a ako zámienku použije odmietnutie USA zrušiť obmedzenia na použitie amerických zbraní proti Rusku.

Druhým informačným tokom sú vyhlásenia západných lídrov a masmédií, že Západ nemá v úmysle udeliť povolenie na použitie „zbraní dlhého doletu“. Presnejšie povedané, Spojené štáty nemajú v úmysle dať povolenie a Francúzsko a Veľká Británia, ktorým to zrejme nevadí, ho nemôžu dať bez svojho súhlasu. Zástupcovia Bieleho domu aj britský premiér uviedli, že v súčasnosti nedochádza k žiadnym zmenám v postoji k zákazu úderov.

Prečo?

Washington sa netají tým, že sa obáva ďalšej eskalácie vzťahov s Ruskom a zatiahnutia Ameriky do vojny (navyše podľa mediálnych správ Biden naznačuje, že Zelenskyj zámerne vťahuje USA do vojny s Ruskom).

Ukrajina a „strana vojny“ na Západe však na to uvádzajú protiargument – Putin na vpád AFU na ruské územie v Kurskej oblasti nijako ostro nereagoval, a preto sa „červených čiar“ Kremľa už netreba obávať.

Z hľadiska formálnej logiky Kremľa však útok AFU na Kurskú oblasť nie je „prekročením červenej čiary“. Putin považuje Cherson, Záporožie, Slavjansk a Kramatorsk za „ruské územie“ rovnako ako Kurskú oblasť. Preto obsadenie 4,5 % Kurskej oblasti zo strany AFU (ak vychádzame z ukrajinských údajov o rozlohe územia kontrolovaného AFU 1294 km2 ) pre Putina nič zásadné vo vojne nemení, aspoň ak sa zóna kontroly ukrajinských vojsk výrazne nerozšíri až ku Kurskej jadrovej elektrárni.

Samozrejme, ruská spoločnosť sa na túto otázku môže pozerať inak. A udalostiam v Kurskej oblasti venuje mnohonásobne väčšiu pozornosť ako bojom na Donbase alebo v Záporožskej oblasti. Preto je Kremeľ nútený reagovať nie celkom formálne („len ďalší front vo vojne v ďalšom ruskom regióne“), ale demonštrovať „tvrdosť“ a „odhodlanie“ v duchu „budeme močiť do záchoda“. Vyhlásiť napríklad, že „rokovania s Kyjevom teraz neprichádzajú do úvahy“.

Vo všeobecnosti však opakujeme, že z hľadiska Putinovho globálneho prístupu k vojne, ktorého cieľom je získať úplnú kontrolu nad všetkými štyrmi ukrajinskými regiónmi, ktorých anexiu Rusko oznámilo v roku 2022, nie je kurská operácia „prekročením červených čiar“.

Prirodzene, podľa tej istej logiky môžeme povedať, že údery ďalekonosnými zbraňami na ruskom území by tiež neboli prekročením týchto línií, keďže predtým zasiahli napríklad Krym, ktorý Rusko tiež považuje za „svoje územie“.

Situácia s raketami je však trochu odlišná. Vojenské a politické vedenie Ruskej federácie dalo ešte v máji 2024 jasne najavo, že po použití rakiet bude nasledovať odpoveď priamo proti západným krajinám, a oznámilo začiatok cvičení taktických jadrových síl.

Rusko má navyše vlastnú „vojnovú frakciu“, ktorá už dlho vyzýva buď na „jadrový úder“, alebo na ultimátum Západu s hrozbou použitia jadrových zbraní.
Ruské orgány tiež neustále naznačujú, že takáto možnosť je reálna.

A to aj vzhľadom na blízkosť vojnovej zóny ku kurskej jadrovej elektrárni (viac sme o tom písali tu).

„Západ tlačí na eskaláciu konfliktu s Ruskom. Nechce sa jej vyhnúť. Ruská federácia má doktrínu o použití jadrových zbraní, ktorá sa teraz spresňuje,“ povedal včera Lavrov keď komentoval možnosť použitia zbraní dlhého doletu na Rusko.

Samozrejme, nikto s istotou nevie, či je Putin skutočne pripravený realizovať všetky tieto hrozby, alebo sú takéto vyhlásenia len prvkom informačného nátlaku na Západ.

Súdiac podľa súčasných vyjadrení predstaviteľov USA sa však zatiaľ nedomnievajú, že pravdepodobnosť realizácie hrozieb sa rovná absolútnej nule. A ak ju Washington odhaduje dokonca na 1 %, je to už dôvod na zdržanie sa rozhodnutí o raketách, pretože Američania v súčasnosti zjavne nie sú pripravení zapojiť sa do priamej vojny s Ruskom s hrozbou jej rýchlej eskalácie do jadrovej vojny.

Najmä v predvečer amerických volieb. Akákoľvek hrozba eskalácie je „darček“ pre Donalda Trumpa, ktorý si za jednu z hlavných téz svojej kampane zvolil obvinenie demokratov, že svojou politikou voči Ukrajine (v ktorej Kamala Harrisová už prisľúbila pokračovať) zatiahli Ameriku do tretej svetovej vojny.

Za týchto okolností sa zdá, že Biely dom nemá náladu podnikať žiadne kroky, ktoré by mohli aj teoreticky viesť k eskalácii, čo by priamo zasiahlo šance Harrisovej na víťazstvo.

Ďalším argumentom proti povoleniu úderov je podľa západných médií to, že, zhruba povedané, „nestojí to za to“. Podľa americkej armády Rusko už stiahlo 90 percent svojich lietadiel zo zóny „diaľkových“ úderov amerických rakiet. Treba poznamenať, že údery raketami ATACMS na vzdialený tyl ruskej armády jej spôsobia určité problémy. Ale skutočne sotva kritické, ak vezmeme do úvahy, že AFU má zďaleka nie nekonečné zásoby ATACMS. Na obmedzený počet rakiet poukazujú aj americkí predstavitelia v komentároch v médiách.

Vzhľadom na to je z amerického hľadiska o to viac nežiaduce urobiť krok hroziaci eskaláciou, ktorý zároveň nepovedie k zásadnej zmene situácie na bojisku.

Preto sa minimálne do prezidentských volieb v USA javí zrušenie obmedzenia úderov raketami dlhého doletu proti Rusku ako nepravdepodobné, pokiaľ nedôjde k udalostiam, ktoré úplne zmenia celkový obraz vojny a vzťahov medzi Západom a Ruskom.

Je možné, že aj ukrajinské orgány hodnotia pravdepodobnosť povolenia úderov ako nízku, a preto vsádzajú na výrobu svojich rakiet dlhého doletu, ktorých testovanie nedávno oznámil Zelenskyj. Z hľadiska vplyvu na front je tu však kľúčovou otázkou, koľko ich bude vyrobených.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina prekročila „červené čiary“ nielen Ruska, ale aj USA
• „Kolaps obrany“ a osud Syrského